Bošáckou dolinou

Medveď a líška

Medveď a líška vybrali sa raz na muziku, aby si zaskočili a pobavili sa. Ale medzi tancom strhla sa bitka. Líška sa zavčasu ukryla, ale medveďa chasa nemilosrdne dozarážala, že sa ledva von vyvliekol.

Líška sa pováľala po pazderí, prišla k medveďovi a žalovala sa mu, že ju tak zbili, že jej všade kosti z tela trčia. Doráňaný medveď sa nad líškou zmiloval, vzal ju na chrbát a niesol ju cez horu. Keď už boli v hore, líška povolávala:

— Nesie bitý nebitého!

Keď toho posmešného povolávania bolo mnoho, nahneval sa medveď, líšku zhodil a chcel ju náležite potrestať. Líška ale bola obratnejšia a uskočila pod strom do diery a odtiaľ sa medveďovi vysmievala. Nad tým sa medveď ešte viac rozsrdil, vyhľadal si krivé drevo a chcel ním líšku z diery vytiahnuť. Keď zachytil, točiac drevom v diere, líškinu nohu, volala líška:

— Chytal nohu, chytil koreň!

Medveď polapenú líškinu nohu pustil a točil krivým drevom iným smerom po diere a keď zachytil koreň, volala líška:

— Chytal koreň, chytil nohu!

A keď sa tak pri líškinej diere nadarmo upachtil, zahodil krivé drevo, dotackal sa do svojho pelechu, aby i utŕženú bitku i hnev odstonal, ale potom viac s líškou na muziku nechodil.

Líška a mačka

Mačka s líškou sa zišli v hore a začali sa rozprávať o rozume. Mačka sa spýtala líšky:

— Kmotra, kde ty máš rozum?

Líška odpovedala:

— Ja mám rozum v chvoste. A ty kde ho máš?

— V hlave a nohách, — povedala mačka. Sotva to vyriekla, zbadali obe, ako poľovnícky pes proti nim beží! Mačka hneď vyskočila na buček a odtiaľ sa dívala, ako líška pred psom uteká a ako ju ten za chvost chytil a labami k zemi tlačil. I zavolala na líšku:

— Vidíš, že tvoj rozum, ktorý v chvoste nosíš, nič neosožil!