Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Katarína Tínesová, Eva Kovárová, Viera Marková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 31 | čitateľov |
Bol jeden chudobný, deťmi obsypaný švec, ktorý čo ako pilno šil až do tmavej noci, nijako sa nemohol z biedy vymotať a len to ho najviac trápilo, že sa musel na svoje hladné deti dívať.
I vzal povraz, doma nič nepovedal a rozbehol sa do hory, aby sa tam obesil. V hore ho postretol čert a pýtal sa ho:
— Ševče, kam ideš?
Švec mu strmo pozrel do očí, lebo už bol na všetko odvážený, a povedal mu:
— Idem drať lipky a čertom brať dietky.
Čert, vidiac ševca odhodlaného a počujúc od neho také slovo, veľmi sa naľakal a riekol ševcovi:
— Vieš ty čo? Načo by si nám bral dietky? Načo by ti boli? Nechaj nám ich a povedz: čo chceš za to?
Švec, čertovým strachom posmelený, odpovedal:
— Keď mi dáš taký veľký mech, ako si sám, plný peňazí, tak vám tie dietky nechám.
Čert sa rozbehol preč a o chvíľku doteperil taký veľký mech peňazí, ako bol sám, a dal ho ševcovi. Švec si peniaze poodnášal domov. Ale čertovi druhý čert dohováral, že dal tých peňazí ševcovi mnoho a že mu ich zase musí aspoň spolovice vziať. Čert tedy bežal za ševcom a keď ho, ostatné peniaze domov nesúceho, dohonil, povedal mu:
— Ševče, mňa kamaráti hrešia, že som ti tých peňazí mnoho dal, aby som tedy od nich mal pokoj, ty mi tie peniaze aspoň spolovice musíš vrátiť.
Keď si švec peniaze nechcel dať, povedal mu čert:
— Vieš ty, ševče, čo? Poď so mnou na behy a ktorý lepšie pobežíme, toho budú peniaze.
— Nežiadaj si ty so mnou ísť na úteky, povedal švec, — lebo ja mám dvojročného chlapca, už toho nedohoníš, nie to, že by si mňa dohonil.
Keď ale čert na svojom stál a silou-mocou nútil ševca, aby šiel s ním na behy, riekol švec:
— No dobre, poď. Ale nech najprv beží s tebou môj chlapec, aby si sa veľmi neupachtil.
— Akéže je meno tomu chlapcovi? — pýtal sa čert.
Švec odpovedal, že Jano. Švec doviedol čerta k vŕšku a tam do jedného kríčka zavolal:
— Jano, vstávaj, pôjdeš na úbehy!
Z kríčka ale vyskočil zajac, dal sa na útek a čert za ním, len sa mu tak chvost natriasal. Ale zajaca dohoniť nemohol a tak peniaze musel nechať ševcovi.
Keď sa čert do pekla vrátil, rozprával, že už ševcov dvojročný chlapec vie tak chytro utekať, že ho nijako dohoniť nemohol. A keby sa ešte aj so ševcom na úbehy bol odvážil pustiť, bol by sa aj potrhal.
— Už si ty len opravdový sprostý čert, — povedali mu kamaráti, — keď si sa tak dal ševcovi prekabátiť. Vymysli niečo iného a choď, aby si peniaze naspäť dostal!
Čert sa poškriabal za uchom a šiel zase k ševcovi a povedal:
— A ja ti tie peniaze predsa nenechám! Ale poď, budeme nosiť koňa okolo tejto hory. Kto toho koňa chytrejšie odnesie dokola, toho budú peniaze.
Švec na to pristal.
Čert vzal koňa na plece a niesol ho okolo hory, len mu tak z každého vlasu tieklo. Keď s koňom zas prišiel k ševcovi, povedal tento:
— Načo by ja koňa bral na plece? Darmo čo by som ho stratil, keď s ním pobežím. Ale ja ho zacviknem medzi nohy a tak v nohách ho ponesiem.
Vtom vysadol na koňa a letel ako strela a o malú chvíľu sa s koňom vrátil k čertovi. Čert sa smutný vrátil do pekla a riekol:
— Ani všetci čerti by tak toho koňa neuniesli, ako ho uniesol švec!
Len si pomyslite, zacvikol ho medzi nohy a tak s ním utekal ako vietor!
Čerti mu nadávali a zase ho len vystrojili, aby šiel ševcovi o dajakú stávku tie peniaze vziať. Čert už len so strachom šiel k ševcovi a povedal mu:
— Budeme o stávku hvízdať. Kto silnejšie zahvizdne, toho budú peniaze.
— Nedbám, — povedal švec, — tedy začni!
Čert sa nadul a ako prvý raz zahvizdol, ševcovi akoby bol do uší zavŕtal a lístie zo stromov opadávalo. Keď zahvizdol druhý raz, švec skoro ohluchol a zo stromov snietie len tak sa na zem sypalo. Švec povedal:
— Nevídali! Keď ja zahvizdnem, budú sa buky váľať a tebe sa aj hlava roztrhne. Ale aby sa ti nič nestalo, na ručník a zaviaž si oči a hlavu!
Keď si čert oči a hlavu zaviazal, zarazil ho švec vazovou palicou tak po hlave, že hneď ohluchol, a keď ho zarazil druhý raz, oslepol.
— Nehvízdaj viac, nehvízdaj, — kričal čert. — Daj mi pokoj a peniaze si nechaj, lebo poznávam už, že ťa neprehádam nijako.
Čert sa vrátil do pekla a švec domov a že mal peňazí ako smetí, žil si so ženou a deťmi voľno a keď nezomrel, žije až dosiaľ.
— bol vedec, botanik, polyhistor, národopisec, evanjelický kňaz, historik, archeológ, spisovateľ, etnograf, národný buditeľ Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam