Bošáckou dolinou

Jeden veľký milovník zajačiny, keď nesmel zajace v poli strieľať, stavával v záhrade pri dome na zajace slopce a od slopca prevliekol motúz až do izby a tam naň uviazal zvonec, aby, akonáhle sa zajac do slopca chytí, zazvonil a tak milovníkovi zajačiny oznámil, že bude mať pečienku. Ktosi ho z pomsty udal, že lapáva zajace. Práve mal zase slopec nastavený, keď došiel do domu boženík^[17] aj s hajdúchom na inkvizíciu^[18] strany toho lapania zajacov. Ani dobre dvere za sebou príchodzí nezavreli, keď zvonec nad oknom zacingal. Boženík sa pýtal:

— Žalovaný si, že chytávaš zajace. Je to pravda?

Gazda riekol:

— Veru chytám a keby ich nechytal, boli by mi dávno pozhrýzali všetky mladé štepy v záhrade. Aj teraz práve sa jeden chytil a nech sa len dívajú, idem ho vyplatiť, aby mi sem viac nechodil.

Vzal tedy bič do ruky, vyšiel do záhrady, pootvoril trošku slopec a počal tam lapeného zajaca nemilosrdne šľahať a naňho pokrikovať:

— Počkaj, veď ťa ja naučím do mojej záhrady chodiť! Nemáš dosť hory, musíš mi až sem chodiť stromky obžierať! — a potom zajaca vypustil.

Boženík sa na to díval z okna. Keď sa gazda vrátil, riekol:

— Tak, hľa, ja chytám a vyplácam maškrtné zajace!

Týmto fígľom nielen že ušiel pokute, ale ešte aj pochvalu získal od boženíka.