Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Jozef Ľudovít Holuby:
Bošáckou dolinou
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Katarína Tínesová, Eva Kovárová, Viera Marková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 31 | čitateľov |
Jeden sedliak mal Cigáňa za kmotra. Keď nastal čas kosby, zavolal si kmotra, aby mu pomohol lúku pokosiť. Sedliak si dobre zaraňajkoval ešte prv, než Cigáň došiel. Keď prišli na lúku, povedal sedliak Cigáňovi:
— Len sa usilujme, pane kmotre, čochvíľa nám donesú raňajky.
Cigáň len kosil, čo mu para stačila, a len sa obzeral, či už tie raňajky skoro donesú. Na poludnie si sedliak zaskočil do kríčka, kde mal schované jedlo, a friško sa naobedoval. Keď sa zas vrátil, riekol Cigáňovi:
— Už len kosme pospolu, však čochvíľa tu bude obed.
Cigáň už len kosil, až mu pot cícerkom tiekol po tvári. Ale o olovrante povedal:
— Pane kmotre, ja už nevládzem, lebo som veľmi hladný.
— No, už sa len pochlapte, kmotríčku, — riekol sedliak, — ja neviem, čo sa to doma porobilo, že nám obed nenesú? Ale len kosme pilno, však bude dobrá večera.
Cigáň teda už len kosil z celej sily až do samého večera. Keď prišli domov, dal sedliak na stôl fľašu páleného a gazdiná veľkú misu varených plánok. Cigáň, hladný ako vlk, najprv si hodne upil, aby sa mu varené plánky lepšie dolu hrdlom šmýkali, a potom sa dal do plánok ako o stávku, ani ich dobre nepožul. A keď všetky plánky z misy pohltal, doniesla sedliačka na stôl veľký kus mäsa a misu makových buchát. Cigáň, vidiac to, roztiahol ústa, čo najviac mohol, a povedal:
— Von plánky, idú buchty a mäso!
Ale plánky sa zo žalúdka nebrali von. Cigáňovi bolo ľúto buchty a mäso opustiť, ale že mal brucho od plánok naduté, že by mu na ňom mohol blchu zabiť, ledva vládal jednu buchtu zhltnúť. Keď odchádzal domov, riekol sedliačke:
— Pani kmotra, dobrá ste kuchárka, veľmi dobrá, len neviete poriadok zachovať. Lebo ste mali najprv dať mäso, potom buchty a plánky až naposledy, na pochúťku.
Jozef Ľudovít Holuby
— bol vedec, botanik, polyhistor, národopisec, evanjelický kňaz, historik, archeológ, spisovateľ, etnograf, národný buditeľ Viac o autorovi.
- 158 Magické recepty
- 152 Magické rastliny
- 140 O rodinných menách Bošáckej doliny
- 132 O káve
- 124 Slovenský spev vtákov
- 123 Pravda a povera o konope
- 123 Akú úlohu hrala Javorina pri kriesení Slovače
- 114 Drobnosti z Bošáckej doliny
- 101 Ukážka žartovného prekárania slovenského
- 101 Stopy tureckého hospodárenia v Trenčianskej v šestnástom a sedemnástom storočí
- 99 Obrázky zo Slovenska
- 89 Quodlibet s cesty z Bošáckej doliny do Pezinku a nazpäť
- 88 Žaby v reči a poverách ľudu
- 83 Z mojich žiackych časov prešporských
- 78 Rozpomienka na rok 1866
- 77 Rozprávka o lieske
- 75 O doháne
- 71 Pezinský aprílový jarmok roku 1916
- 71 Z mojich kandidátskych časov
- 70 Obrazy zo života
- 68 Z mojich žiackych časov modranských
- 65 Z mojich časov kaplánskych
- 64 O mojich stykoch s Čechmi v období predvojnovom
- 33 Z rozpomienok
- 32 Botanické prechádzky
- 27 O poverách na Slovensku
- 22 Voda a vosk v poverách a čaroch ľudu slovenského
- 10 Z potulky kopanicami Bošáckymi
- 6 Rozmlúvání mládence se smrtí
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
