SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo fígeľ, to groš

Kopaničiar doviedol na predaj koňa na jarmok. Našiel hneď aj kupca, lebo kôň sa mu pozdával, hrdo si vykračoval a bol dobre podkovaný na všetky štyri nohy.

Kupec sa spýtal:

— Čo pýtate za tohto koňa?

— Málo, — povedal kopaničiar, — len na prvý klinec podkovy jeden grajciar, na druhý dva razy toľko, teda dva grajciare, na tretí dva razy toľko ako na druhý. A tak na všetky klince všetkých štyroch podkôv vždy dva razy toľko ako na predošlý.

Kupcovi sa zdalo, že kopaničiar žartuje, keď toho koňa za také grajciare predáva a bol by už dal ruku na kúpu, keby mu iný nebol poradil:

— Porátaj si, či máš toľko peňazí!

A rátal a vyrátal, že on jakživ toľko peňazí ani nevidel, lebo na štyroch podkovách je po šiestich — tedy dvadsaťštyri klincov a keď sa ten jeden grajciar dvadsaťtri ráz vždy dvoma násobí, robí to 58.327 zlatých[9] a 4 grajciare.



[9] zlaté — zlatky, zlaté peniaze