ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Traja bratia boli zaľúbení do jednej dievky, ale to jeden o druhom nevedel. Keď prišiel jeden z tých bratov k dievke na vohľady a pýtal sa jej, či by zaňho išla, ona mu odpovedala, že pôjde, ale len tak, ak na tretiu noc o pol dvanástej pôjde do cinterovej búdy a tam si do truhly ľahne a vrchnákom sa prichlopí. Mládenec, ktorý sa rád vychvaľovával svojou smelosťou, povedal:

— Nevídali strachu! Pôjdem a ľahnem si do truhly a bárs do rána v nej prespím.

Keď ten prvý odišiel domov, prišiel druhý brat na druhý večer a tiež si dievku nahováral. Ona mu povedala:

— Keď chceš, aby som za teba išla, musíš dokázať, že si smelý a strašidiel sa nebojíš.

— Ja sa strašidiel nebojím, len povedz, čo mám urobiť?

— Na ty tieto orechy, — povedala dievka, — a iď zajtra o pol dvanástej do cinterovej búdy a tam ich na truhle pozabíjaj!

— Je mi tam strachu! — povedá mládenec, — pôjdem a urobím, ako chceš.

Pobavil sa hodne dlho do noci a potom odišiel aj s orechami vo vrecku domov.

Na tretí večer prišiel tretí brat k tej dievke a tiež sa spýtal, či by sa chcela zaňho vydať.

— Prečo nie, — povedala mu, — len musíš dokázať, že sa strašidla nebojíš.

— A ako to dokážem? — pýtal sa mládenec.

— Tak, — riekla dievka, — keď sa preoblečieš za smrť a pôjdeš o pol dvanástej tejto noci do cinterovej búdy.

— Pôjdem, — riekol so smiechom mládenec, — však ma tam hádam nič nezje.

Okolo jedenástej hodiny odišiel domov, aby sa do dlhej bielej plachty za smrť preobliekol. O pol dvanástej sa vykradol z domu najstarší brat a poza humná bežal na cinter a tam si v búde do truhly ľahol a vekom sa prichlopil. O chvíľu prišiel za ním druhý brat a počal orechy na tej truhle rozbíjať, že tomu prichlopenému od strachu až kosti prašťali, ale sa neopovážil ani pohnúť. Ešte len pár orechov ten druhý rozbil na truhle, keď tu došiel tretí za smrť preoblečený a jeden druhého sa náramne naľakal a obaja sa dali do kriku, že aj ten prichlopený v truhle veko zhodil a všetci sa dali na útek.

Ale ešte ani k humnám nedobehli, poznali sa a jeden druhému si vyrozprávali, čo sa to s nimi porobilo. Pravda, aj sa jeden druhého hanbili, ale aj spolu pomstu varili: ako by sa tej planej dievke mohli odslúžiť. Doma o všetkom mlčali a ku dievke viac nešli.

Až po čase pristrojili Cigáňa ako pána, dali ho na koči k tej dievke odviezť, keď ho najprv naviedli, aby sa vydával za bohatého pána, ktorý si tú dievku ide nahovárať. Cigáňa na pána preoblečeného dievka s úctivosťou vítala a keď povedal, o čo prišiel, pristrojila mu večeru a hostila ho, natešená nad takým pytačom. Cigáň tam zostal aj na noc. V noci sa jeden z mládencov oknom vkradol do izby, kde Cigáň spal, pobral mu všetky šaty, koč s kočišom vystrojil preč a ráno sa všetci traja bratia zďaleka dívali, čo tá pochabá dievka bude s Cigáňom robiť.

Keď ráno miesto pána Cigáňa len v gatiach a v košeli videla, vyhnala ho von a od hanby za dlhý čas sa ani na ulicu neukázala.