SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Strašidlo na orechu

Starý Križko sedel navečer v zime na rázsochatom orechu na postriežke na zajaca a tam tak zimou premrel, že mu zašlo za nechty a nemohol sa dostať z orecha dolu. Vtom išiel neďaleko chodníkom zo salaša jeho kmotor Masar, ktorého sa chcel Križko dovolať, aby mu pomohol z orecha dolu. Ale že mu zuby od zimy drkotali, kričal len:

— Lu-lu-lu-lu-lu-lu!

Ako to Masar začul, schytil širák do ruky a dal sa na útek, čo mu sily stačili, a nedbal na kričanie Križkovo:

— Kmotríčku, ja som to, pomôžte mi!

Ale ten ešte lepšie bežal ako bez duše a doma riekol:

— Ľudkovia moji! Jakživ som takej obludy nevidel a nepočul ako včuľ na Rudinách na orechu. Tak to na mňa lulúkalo, že mi mráz po celom tele chodil, a ledva-ledvíčko som pred tou obludou ušiel.

Teraz sa obidvom vysmievajú.