Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Nina Dvorská, Erik Bartoš, Barbora Králová, Lenka Andrášová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 257 | čitateľov |
[10]
Vždy som sa verne usiloval len to do formy verša vliať, čo prešlo vrelým srdca citom: že, ako ho ten opatroval, dľa toho potom ako-tak posvietiť mohlo, mohlo zhriať… A pritom mi zavše stával nevdojak za príklad, zrkadlo vo vyhni zamestnaný kovál. Jak, keď ho v ohni žiarovitom prv do krvava rozpálil, vyňatý rýchlo, bez oddychu zo všetkých tepe-kuje síl kus železa! než ochladlo — Zná svoje prostriedky i cieľ, i že tu vrahom snažby chlad, sťa zlodej majúc chôdzu tichú; vie, z ohňa v ohni na oceľ ľze len ctný nález ukovať, i tne ho… Iskry však mu krstom, čo raz naň dôtkom dopadlo… verš kujúc; a preds’ často, ach! som, zúfajúc si, zakusoval: jak chytro pretrhne sa ťah Ja nelenil tiež zmyslom-prstom, myšlienok, čo ich duch môj pásol na slnných výšinách! i už ich zháňal bedlivo mi v košiar prez nebeskú poval — Kým ulovil som vhodné slovo tu pre výraz, tam v kolorit: pomysel bublinou mi zhasol a medzitým i schladol cit, a dielo, odvrátenú tvár, strnulo v hanbe, nehotovo… Kto vina? Bez dosahu žiar? nákova a či kladivo? Ech! najskôr — nemotorný kovál —
— básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam