SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ó, nekraďte mi drahý čas

[13]

Ó, nekraďte mi drahý čas, vás pekne prosím, vrúcne prosím vás! Mám veľa práce ešte, veľa, a môjho žitia ubiehajú dni: dnes-zajtra, onedlho snáď, jak z čista jasna prikvitnutá strela, môž’ u mňa zavítať ten posledný, ten osudný. A viete, v noci sen je sladký, milý: dňa povinnosti keď sme vyplnili. Nuž jak by bola takou driemota mi za noci tam veľkej v lôžku, v hrobe mojom, ak neskončil som úloh života? Ba to je moje stále omýšľanie, čo nijak nejde utlmiť: že každé dielo totu zanedbané tam musí byť hrúd tlakom, hryzom červov, večným nepokojom!



[13] Ó, nekraďte mi drahý čas… (r., SP 1904, str. 452).