SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kedysi suchú trebárs na byľku

[14]

Kedysi suchú trebárs na byľku keď zachytil som nitku obraznosti (jak babieho vše leta v októbri vlas na kočiaň[15] sa vetchý privesí): už snulo sa to zápäť z duše mi mohutným pradenom, i stkávalo na látku zoristú, až celý svet som odel v purpur; a tá byľôčka sa bájočnou byť zdala stračou nôžkou, na ktorej ovŕtal sa čarohrad… Dnes? Tú nitku mi hneď vietor roztrhá, vetrisko jesenný, že pazderím sa porozsýpa čierny prez úhor: i ako pavúk utiahnem sa v kútik, sťa pavúk k smrti hladom určený, tým duše hladom, aký nepocítil vo svojich čvrkajúcich útrobách na svete žiaden bedár, žobrák žiaden!…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[14] Kedysi suchú trebárs na byľku… (r., SP 1904, str. 452).

[15] kočiaň — steblo