Zlatý fond > Diela > O literárnej vzájomnosti


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
O literárnej vzájomnosti

Dielo digitalizoval(i) Tomáš Ulej, Michal Garaj, Jozef Rácz, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 222 čitateľov

§2. Čo je vzájomnosť podľa slova, podľa významu?

Vzájomnosť, slovansky vzájemnost[4] nie je novoukované, cudzie, ale odvždy v staroslovanskom, ruskom, poľskom a v iných nárečiach používané domáce slovo; odpovedá latinskému reciprocitas (od recipio, recapio). Etymologicky pochádza z koreňa jati, zajati, přijímati, staroslovansky a rusky zaemnyj, zanimaju, vzaimstvovanie[5][6] a znamená toľko, ako vziať a opäť dať, požičať a vrátiť, navzájom sa uchopiť, objať. České obyčajné slovo obapolnost nevyjadruje vec dokonale, pretože slovo obě a pol, polovice vzťahuje sa len na dve polovice alebo strany, naproti tomu vzájemnosť môže jestvovať medzi tromi, štyrmi, piatimi a viacerými stranami alebo kmeňmi. Vzájomnosť je teda spoločné prijatie, vzájomná výmena a spojený pôžitok. Ale literárna vzájomnosť[7] je spoločná účasť všetkých národných vetiev na duševných plodoch vlastného národa; je vzájomné kupovanie, čítanie spisov a kníh vydaných vo všetkých slovanských nárečiach. Každé nárečie má čerpať z druhého novú životnú silu, aby omladlo, obohacovalo sa a vzdelávalo a pritom všetkom aby sa nedotklo iných a nedalo siahnuť ani na seba, ale vedľa ostatných naďalej ovládalo svoje vlastné slobodné územie. Pri vzájomnosti ostávajú všetky kmene a nárečia nepohnute na svojom starom mieste, podporujú však vzájomným pôsobením a pretekaním rozkvet spoločnej národnej literatúry; vzájomnosť nie je tu kvetom, ale bohyňou kvetov, ktorá rozličné kvety seje, sadí, pestuje, polieva a ochraňuje a usporaduje ich peľ do nových nádherných druhov.



[4] V nemeckom origináli má Kollár lexikálnu dubletu: Wechselseitigkeit oder Gegenseitigkeit, čo prekladáme len jedným termínom ako vzájomnosť, pretože významove najbližšie slovo obapolnosť sám Kollár vylučuje ako slovo, ktoré nevyjadruje ten istý smysel a obsah ako vzájomnosť.

[5] Poznámka Zlatého fondu denníka SME: text sme konvertovali do tzv. translitu.

[6] Ruské slová zaemnyj (vzájomný), zanimaju (beriem), vzaimstvovanie (konanie vzájomnosťou) sú staroslovienske slová, ktoré žili v cirkevnej slovančine, odkiaľ ich Kollár mohol prebrať. Už v Rozprave o jménach Kollár cituje Rossijskoi Lexicon (vydal Geltergof, 1778) a Cirkevnyj Slovar Petra Alexiejeva (Moskva 1773).

[7] Kollár tu použil výnimočne miesto termínu Wechselseitigkeit termín Gegenseitigkeit, no v ostatných častiach dôsledne používa len termín Wechselseitigkeit.




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.