Zlatý fond > Diela > O literárnej vzájomnosti


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
O literárnej vzájomnosti

Dielo digitalizoval(i) Tomáš Ulej, Michal Garaj, Jozef Rácz, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 199 čitateľov

§11. Pomer vzájomnosti k učeniu sa iných starých a nových jazykov

[56]

Učení mužovia a vyššie školy musia vyučovanie slovanských nárečí pokladať po vedeckej a národnej stránke za hlavný predmet slovanského vzdelania. Staré klasické reči pri štúdiu slavistiky nič neutrpia a nesmú utrpieť; ostanú vo svojej zaslúženej vážnosti pevným a neotrasiteľným základným kameňom celej kultúry. Štúdium klasikov je najmä preto dôležité, pretože nám podávajú často myšlienky v prvej mladistvej sile, ktoré potom opakujeme až do zošklivenia, preobliekame, trieštime a riedime. „Ak kúpeľ, podľa Hufelanda, je omladením tela“, klasici sú omladením ducha[57]. — Angličania a Nemci sú najzbehlejší v štúdiu gréckych a latinských klasikov a všetkých novších rečí (okrem slovanských): a predsa majú svoju vlastnú, celkom svojskú literatúru. Je nejaký jazyk v Európe, ktorý by bol vhodnejší a povinnejší k najúprimnejšiemu priateľstvu a spojeniu so starými ako slovanský so všetkými svojimi nárečiami? Je medzi novšími jazykmi nejaký, ktorý by sa na preklady klasikov hodil lepšie ako on? Druhé môžu opisovať alebo napodobňovať v hrubých obrysoch, ale prekladať, to znamená, štýl a charakter pôvodného obrazu, slobodu skladby slov a viet, rozmer prózy, metrum poézie s ich všetkými vlastnosťami presadiť do vlastnej pôdy, to nemôžu nikdy tak ako slovanské reči, ktorých gramatika, skladba a prozódia sa tak nádherne zhoduje s gréckou a rímskou. Akú smutnú úlohu musia hrať Homér, Vergílius, Horác vo francúzskom, nemeckom alebo aj anglickom pretlmočení: a ako opravdivo antickí čo do formy a obsahu zjavujú sa v česko-slovanskom preklade! Z toho sa dá pochopiť, prečo sa mnohým francúzskym géniom, napr. Voltairovi, mohli hrdinovia klasickej literatúry vo francúzskych prekladoch zoškliviť.[58] Známe Byronovo opovrhovanie starogréckou literatúrou, ktorú považoval za putá pôvodnosti a duchovnej slobody, má vari ešte aj druhý prameň ktorý by sme nazvali estetickou polaritou, pretože on bol protinožec romanticko-moderného voči klasicko-antickému kultúrnemu elementu.[59] Naproti tomu slavistika nezíska ničím iným tak ako štúdiom starých: preto sa má v našich školách učiť paralelne. Už Herder[60] hovorí: „Slovanské reči chvália, že sú vhodné pre napodobenie cudzích osobitostí v každom zvrate, v každom prechode.“ Hodnota staroveku, predovšetkým gréckeho, je v tom, že nás, Slovanov, učí poznávať našu vlastnú prítomnosť a národný život. Predsa i veľkí a bezpodmieneční ctitelia staroveku môžu veľmi škodiť. Úlohou nášho vzdelania totiž nie je len eklektický pôžitok z exotických výtvorov; nie založenie zbierky všetkých podonášaných výtečností: ale pomoc prirodzenému vývinu našej svojskosti. Dobre, ak hovoríme rečami alebo im rozumieme: ale nikdy nemusia byť účelom. Prirodzeným výsledkom je, že prílišným prírastkom cudzích ideí a jazykov zmenšuje sa pohyblivosť vlastného jazyka. Slovanských rečníkov, básnikov, dejepiscov atď. nezískame len štúdiom gréckych, rímskych alebo iných cudzích vzorov; ale predsa tých istých môžeme mať i bez neho, ak ho nahradíme inými prostriedkami, to znamená, keď zavedieme literárnu vzájomnosť do všetkých kmeňov a uskutočníme všeobecné vzdelanie duševných síl. Príživnícka učenosť a príživnícka kultúra, ktorá sa živí iba z cudzieho života a netvorí z vnútornej sily nič duchovného, znamená smrť národa a vedy. Alebo celkom prestaneme byť Slovanmi, zabudneme našu reč, zmeníme nášho národného génia, vzdáme sa nášho miesta medzi národmi, alebo ak toto nechceme, musí sa i literatúra i poézia u nás svojsky utvárať a čisto slovansky pestovať, nesmieme ju zlučovať s gréckou, rímskou, ale ani s nemeckou, francúzskou, anglickou, lebo ináč vyvoláme netvory podobné na začiatku Horácovej De arte poetica.[61] Z cudziny privezená a vypožičaná kultúra, pokrok a reformy, ktoré nespočívajú na dejinnom podklade nášho národa a vystúpia rýchle jedným razom, odtŕhajú národ od jeho minulosti, korenia len na povrchu prítomnosti a nemôžu založiť veľkolepú trvalú budúcnosť. Naproti tomu novšie jazyky stanú sa i u nás tým, čím sú všade inde, t. j. vecou súkromného učenia pre tých, ktorí cítia potrebu sa ich naučiť, alebo chcú tým pestovať prepych. V nijakom prípade nepatria do národných škôl. Plané namýšľanie byť dobrým Francúzom, Angličanom, Nemcom, Maďarom bolo u mnohých Slovanov hlavnou príčinou, že si viac cenili, milovali a pestovali to, čo im ľudia a nie čo im boh dal na cestu životom. Nikdy nesmieme zabudnúť na osudné slová Balbínove, Bohemia docta I. „Ad peregrinas linguas condiscerdas totius Slavicae gentis tanta est docilitas, ut haec ipsa universae genti exitium allatura videatur et in terris quam plurimis jam attulerit.“[62] („Naučiť sa cudzím rečiam má celý slovanský národ takú schopnosť, že sama, zdá sa, prinesie celému národu záhubu a v mnohých zemiach už priniesla.“ Pozn. prekl.) Estetické a filologické vzdelanie, ktoré nám dalo učenie sa mnohým novším cudzím jazykom, nám iste bohato a vďačne nahradia samé slovanské nárečia.



[56] Aj celý jedenásty § je v nemeckom texte (W) nový a nebol predtým uverejnený.

[57] Hufeland Christoph Wilhelm (1762 — 1836), nemecký lekár a spisovateľ, popularizátor lekárskych vedomostí. Napísal vyše 400 prác. Pôsobil i v Jene koncom 18. storočia a žil v úzkom priateľskom styku s Goethem, Schillerom a Wielandom. Citát Kollár presne neuvádza a pre neprístupnosť prameňov sme ho neoverili.

[58] Voltaire François (1694 — 1778), francúzsky osvietensky filozof, spisovateľ, bojovník proti mystike, za pokrok a slobodu. Jeho pomer k hrdinom antickej literatúry nevyplýva len z kritického postoja k francúzskym prekladom z antiky, ale z kritického postoja k antickej dramatickej literatúre vôbec.

[59] Byron Georg (1788 — 1824), anglický romantický básnik, umrel ako dobrovoľník bojujúci na strane Grékov proti Turkom. Aj Byronov odpor k antike pochádza z kritického postoja k antickej literatúre.

[60] Herder Johann Gottfried (1744 — 1803), nemecký osvietensky filozof, racionalista a humanista, naklonený Slovanom, veriaci v ich budúcnosť. Kollár cituje Herdera bez bližšieho udania.

[61] De arte poetica, zveršované estetické pravidlá rímskeho básnika Horáca. Úvod, na ktorý poukazuje Kollár, v origináli znie: „Humano capiti cervicem pictor equinam jungere si velit, et varias inducere plumas undique collatis membris, ut turpiter atrum desinat in piscem mulier formosa euperne, Spectatum admissi risum teneatis amici? Vo voľnom preklade: „Keby maliar chcel pripojiť k ľudskej hlave konskú šiju a pestrým perím priodieť údy, zobrané zovšadiaľ, že by ošklivou čiernou rybou urastená žena končila. Či by ste sa, priatelia, zdržali smiechu?“ Horác týmto veršom bojoval za jednotu, celistvosť a čistotu umenia, jeho druhov. Kollár aplikuje toto pravidlo na celistvosť a čistotu slovanských jazykov.

[62] Balbín Bohuslav (1621 — 1688), historik a spisovateľ, obhajca českého národa. Kollár cituje 9. knihu prvej dekády, ktorá vyšla pod titulom Bohemia docta asi 100 rokov po autorovej smrti. Citát, ktorý podáva Kollár, je však z Appendixa (t. j. z dodatku) k Bohemia docta, 109, a pôvodne znie: „Iam ad peregrinas linquas condiscendas Bohemicae et totius Slavicae gentis tanta docilitas est, ut haec ipsa universae genti exitium allatura videatur et in terris quam plurimis iam attulerit, cum peregrinis precario subinstrantices, aut bellum per eorum Regiones transferentibus incolae veteres hospitum fuorum linquam mira facilitate didicerint, contra vero peregrini, et aliunde admisii, aut contemtu noluerit, aut etiam ingenit, memoriae tarditate non potuerint Slavorum linquam condiscere.“

Kollár citoval len časť vety a vynechal slovko „Bohemicae“, t. j. národa českého, pretože mu išlo o všetky slovanské národy a nechcel presným citátom zoslabiť práve dôraz na všetky slovanské národy.




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.