O literárnej vzájomnosti

Vyšší alebo nižší stupeň znalosti iných slovanských nárečí závisí od osôb, ich cieľov, ich vôle a ich schopnosti. Ale každý vzdelaný Slovan má mať najmenej gramaticko-lexikálnu znalosť nárečí svojich bratov, to znamená, vedieť význam slov, každému nárečiu vlastných, formy, skloňovanie, časovanie, nakoľko sa odchyľuje od iných sesterských nárečí. Nemyslíme, že každý Slovan má plynne hovoriť všetkými slovanskými nárečiami alebo dokonca písať vo všetkých knihy: ale nech rozumie každému hovoriacemu Slovanovi, nech vie čítať každú knihu. Ani nežiadame, aby kupoval vo všetkých nárečiach vychádzajúce knihy a časopisy, lebo na to by nestačili majetkové pomery jednotlivca; ale len to, čo je v každom ohľade znamenité, klasické a podľa obsahu všeslovanské (týkajúce sa a zahrnujúce všetkých Slovanov).^[20]