Zlatý fond > Diela > O literárnej vzájomnosti


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
O literárnej vzájomnosti

Dielo digitalizoval(i) Tomáš Ulej, Michal Garaj, Jozef Rácz, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 222 čitateľov

§19. Cesty a pomocné prostriedky k podpore tejto vzájomnosti

1. Slovanské kníhkupectvá vo všetkých hlavných mestách našich kmeňov, najmä v Petrohrade, Varšave, Krakove, Ľvove, Prahe, Viedni, Brne, Belehrade, Záhrebe, atď., aby sa mohli kupovať v druhých nárečiach vydané diela práve tak rýchlo ako lacno. Ak si písateľ tohto objedná nejakú poľskú alebo ruskú knihu cez terajšie kníhkupectvá, musí obyčajne čakať pol, ba často celý rok, kým konečne príde a potom zložiť za ňu ešte dvojnásobnú alebo trojnásobnú sumu obvyklej ceny, pretože totiž spojenie je tak veľmi zriedkavé a práve preto aj ťažké a drahé. — Ale musíme vnútorne cítiť najprv v sebe potrebu, než si navonok pomyslíme na prostriedky jej upokojenia a necháme ich vstúpiť do života. Prebudený a rozšírený pocit vzájomnosti založí už kníhkupectvá alebo poslovančí terajšie a postaví hrádzu pred dotieravosťou cudzích rečí, kníhkupectiev a literatúr.

2. Výmena kníh medzi spisovateľmi rozličných kmeňov. Vydavatelia novín, časopisov atď. môžu si svoje výtvory vzájomne posielať a vymieňať. Nemusia tak vydávať peniaze, budú sa nazdávať, že knihy dostávajú zadarmo. Písateľ robí tak dlho s pánom Maciejowskim[139] a Rósciszewskim,[140] od ktorých dostáva poľské, s p. Vukom[141] a Pavlovičom,[142] od ktorých dostáva srbské, s p. Köppenom[143] a Pogodinom,[144] od ktorých dostáva ruské knihy za česko-slovanské.

3. Stolice a školské katedry slovanských nárečí, kde sa žiaci a mladí Slovania budú učiť aspoň počiatočným základom a dostanú povzbudenie k ďalším krokom. Peter Veľký[145] vydal v Rusku zákon: „Kto nevie čítať a písať a nerozumie latinsky, nemôže nastúpiť na nijaký verejný úrad, ba ani dedičstvo po svojom otcovi prevziať.“ Čo Peter uznal za potrebné, aby pomohol všeobecnému vzdelaniu, nemalo by v budúcnosti byť dobrou radou, čo sa týka slovanského jazyka, najmä pre učiteľov a profesorov na vyšších školách?[146] V učebniciach a čítankách mládeže nech sú príklady a vyprávania o význačných Slovanoch všetkých kmeňov a nárečí, ako sa to stalo sčiastky už v Čítanke.[148] Priali by sme si skoro Slovanského Plutarcha;[149] takéto životopisy slávnych Slovanov pôsobia na mládež. Keď nami vie príklad niektorých mužov, vybraných z národných dejín, pohnúť a podnietiť k šľachetným rozhodnutiam, čo nespôsobia nahromadené príklady rozličných cností zo všetkých kmeňov a z dejín celého národa! Vo svätyni takéhoto panteónu a pred čarovnou silou takýchto obrazov zmizne kastovnícky duch jednotlivých kmeňov alebo o to skôr sa povýši a premení na veľducha, ktorý nosí celý národ v srdci.

4. Všeobecné, všenárečové slovanské Literárne noviny, v ktorom by bolo každé nové dielo v tom nárečí oznámené a recenzované, v ktorom bolo napísané, teda srbská kniha srbsky, poľská poľsky, ruská rusky, česká česky. Na tomto učenom kompase vzájomnosti by sa museli zúčastniť a spolupôsobiť pracovnici a recenzenti zo všetkých slovanských nárečí. Niet pochybnosti, že by sa takýto časopis udržal dlho pri takom veľkom a rozsiahlom publiku. Literatúra je hlasné, viditeľné myslenie národa; časopisy sú jazykmi národov, ktorými k sebe hovoria. Dobrý, mnohými čítaný časopis, dajme tomu, že by už v budúcom roku bol starinou, lepenkou alebo obalom na syr, prospieva bezprostredne svetu viac a účinkuje dlhšie než hrubé, zriedkavé a málo ľuďmi čítané knihy, ba ako celé knižnice. Účinok zaniknutých časopisov nepadá s nimi. Kde je potrava, ktorá chutila pred rokmi? Obieha v tele, ale zošľachtená. Práve táto neustála obnova v duchovnom a telesnom svete robí prírodu a život takým užitočným, živým a príjemným.

5. Verejné a súkromné knižnice tak založené, aby v nich boli knihy všetkých nárečí a mohli sa vypožičiavať na čítanie. Literárnou vzájomnosťou sa slovanské knihy tak rozšíria, že každý jednotlivec nebude si môcť všetky kúpiť. Viacerí musia svoje sily a peniaze spojiť pre jeden účel. V každej takej bibliotéke musia byť predovšetkým najlepšie gramatiky a slovníky každého nárečia, napr. Gramatika staroslovanského a českého jazyka od Dobrovského,[150] ruská od Puchmajera,[151] Vatra,[152] Schmidta,[153] poľská od Kopczyńského,[154] Bandtkieho,[155] ilýrska od Vuka,[156] Berlića,[157] slovinská od Kopitara,[158] Dainka,[159] Metelka,[160] Murka[161] atď. Potom slovníky: ruský z Akadémie,[162] poľský od Lindeho,[163] český od Jungmanna,[164] ilýrsky od Stulliho,[165] Vuka,[166] slovinský od Murka,[167] Jarnika[168] atď. Ba aj vnútorné zadelenie a usporiadanie bibliotéky má byť zariadené na štyri alebo päť hlavných nárečí a rozdelené práve na toľko oddelení alebo izieb kvôli ľahšiemu prehľadu.

6. Porovnávajúce mluvnice a slovníky všetkých nárečí, ktoré by predstavovali formálny alebo materiálny rozdiel nárečí a tak uľahčovali ich učenie. Predovšetkým odporúčame dobré diela o etymológii, ktoré nevšedne uľahčia učenie sa nárečiam, lebo koreňové slabiky a korene slov nám vykreslia prareč alebo matku nárečí v ich pôvodnej prostote a jednoduchosti a vo všetkých nárečiach sú tie isté. Pôvodca týchto riadkov nemal nikdy učiteľa slovanských nárečí; jeho učitelia boli Etymologikon Dobrovského[169] a jeho etymologické tabuľky v českej a staroslovienskej mluvnici; potom etymologický slovník Bandtkieho,[170] Jarnika[171] atď. V tomto zmysle má pán A. J. Murko pravdu, keď v predhovore k svojej slovinskej mluvnici, Št. Hradec 1832, str. V., hovorí: „So všetkými Slovanmi môžeme sa dorozumieť, keď by sme sa len jedno z ich nárečí dokonale dobre — dajme pozor! opakujeme to úmyselne ešte raz — dokonale dobre naučili.“[172] (Ale toto dokonale dobre nie je možné bez etymológie a porovnania s druhými nárečiami.) Kto si osvojil takúto dokonalú znalosť, určite nebude mať príčinu k žalobám, že slovanský jazyk v každej dedine je iný, ale nájde ho všade rovnakým a aj vzdialenejšie slovanské nárečia, ktoré sú viac alebo menej odchylné, ale nie obrovsky rozdielne a predsa vždy zrozumiteľné. Len nevedomcov a polovedomcov budeme počúvať žalovať sa na rozličnosť a nezrozumiteľnosť slovanského jazyka. A Urban Jarnik, str. 3.: „Toto smerovanie — pripravovať pomaly cestu k porovnaniu s ostatnými príbuznými nárečiami — uplatňujú novší slovanskí filológovia takmer všetkých nárečí s osobitnou pozornosťou, z čoho môže vyplývať veľký úžitok.“[173]

7. Ďalej zbierky a vydania národných piesní a prísloví, kde rozdiel a odstup medzi nárečiami ešte nie je taký veľký ako v učenom štýle. Sem počítame správne aj preklady spisov a kníh z jedného slovanského nárečia do druhého, ktoré prospievajú tým, že vedú k všestrannému poznaniu slovanských kmeňov, nekazia náš vkus, stavbu viet neznásilňujú, krátko, našu reč nezohavujú a neporušujú našu národnosť.

8. Postupné obmedzenie cudzích slov a foriem, prijatie pravých a čistoslovanských a tým podmienené priblíženie k ideálu všeslovanského jazyka, t. j. jazyka, ktorému by každý Slovan z hocijakého kmeňa ľahko rozumel. Slovanské jazyky sa môžu obohatiť len zo slovanských jazykov, ktoré rovnako znejú a sú rovnako stavané. V nijakom jazyku v Európe nie sú cudzie slová také drsné a nezáživné ako v slovanskom. Ochromujú a znehodnocujú charakter národa, podkopávajú a zabíjajú lásku k vlastnému národu a jazyku. Cudzie slová a zvraty odcudzujú Slovana Slovanovi, odstrkujú nárečie od nárečia, vzďaľujú kmeň od kmeňa. Cudzie slová a formy hnusia sa každému opravdivému Slovanovi a sťažujú naučenie sa bratským nárečiam. Český a poľský jazyk sú predovšetkým silne zaplavené a zmiešané cudzotou, preto potrebujú pilnú očistu, prvý od germanizmov, druhý od germanizmov, latinizmov, francúzizmov. Napr. české grunt, věrtel, kšaft (geschäft), kštalt (Gestalt), Uberman (Obermann), fraymarčiti, nechati sobe udelati (atď.); poľské šťuka (das Kunststück), hufnal (Hufnagel), filut, okazia, honor atď.; ruské očaj, glaz atď.; srbské vároš (maďarsky), šárgarepa (maďarsky), čupria (turecky), endek (turecky), pendžer (turecky), terpeza atď.

9. Jednotiaci, filozofický a v duchu slovanského jazyka zložený pravopis, na ktorom by sa mali všetci Slovania dohodnúť, aspoň tí, ktorí používajú rovnaké písmená, latinku a cyriliku. Na slovanský pravopis nemala by vplývať ani maďarčina ani taliančina alebo nemčina. Pestrosť pravopisov neokráda nás len o veľa času na jej ovládanie, ale odstrašuje aj čitateľov a mätie rozum. Veľmi pravdivo hovorí Šafárik o ilýrskom parnase v Časopise českého múzea, 1833, I, 32. „Sú to nežné kvety, ale do hnusných handier a franforcov zakrútené, ktoré v tejto podobe nikdy nemôžu získať priazeň iných neilýrskych Slovanov. Musíme tu najprv zápasiť s netvormi, ako scgljesc miesto (šleš), bliscgnja miesto (blizňa), kgniscnizi miesto (knižnici), oghgnjen miesto (ogňem), kraghl miesto (král); ba i — zmilovanie božie: gghgnjevno miesto gňevno atď.“[174] — Preto musíme Gája[175] a Chorvátov chváliť, že opravou a poslovančením svojho pravopisu postavili aj pre druhých Slovanov napodobenia hodný príklad. Krátko na dosiahnutie tejto vzájomnosti musíme všetky nás deliace vŕšky znížiť a vyrovnať všetky jamy a priepasti, vyplniť alebo postaviť aspoň mosty cez ne, aby sme si mohli podať ruky a prechádzať ľahšie sem a ta.


[139] Maciejowski Waclav Alexander (1793 — 1883), poľský dejepisec a právny historik. Kollár ho uvádza medzi pestovateľmi slovanskej vzájomnosti v kap. 7 (W).

[140] Rościszewski Adam (1774 — 1844), poľský šľachtic, priateľ viacerých českých buditeľov i priateľ Kollárov. Uvádza ho tiež v kap. 7 (W).

[141] Vuk Stefanović Karadžić (1787 — 1864), tvorca nového srbochorvátskeho spisovného jazyka. Pozri pozn. kap. 7 (W).

[142] Pavlović Todor, pozri pozn. 7 (W).

[143] Köppen Peter Ivanovič, pozri pozn. kap. 7 (W).

[144] Pogodin Michal Petrovič (1800 — 1875), pozri pozn. kap. 7 (W).

[145] Ide o Petra Alexejeviča (1672 — 1725), ruského cára Petra Veľkého, autora viacerých reformných zákonov.

[146] Súkromné listy z L… mi práve oznamujú, že na Moskovskej univerzite zriadila sa teraz katedra českého nárečia a literatúry.[146]

[146146] Nejde o časopis, ale o skutočne súkromnú korešpondenciu, pravdepodobne z Ľvova (nemecky Lemberg), kde žili a pôsobili viacerí spisovatelia a učenci, korešpondujúci s Kollárom, ako napr. Holovackij.

[148] Spomínaná Čítanka vyšla v prvom vydaní v Budíne r. 1825 pod názvom Čítanka anebo Kniha k čítaní pro mládež ve školách slovanských v městech a v dědinách. Druhé vydanie vyšlo r. 1844 ako „opravené a přídavkem uherským a německým rozmnožené“.

[149] Plutarch, pôvodne Plutarchos, grécky filozof, spisovateľ, nar. 46 n. l., autor životopisov slávnych gréckych a rímskych osobností. Podľa neho sa kniha životopisov nazýva Plutarchom. V našej literatúre písal „slovenského Plutarcha“ Alexander Lombardini (1851 — 1897) a uverejňoval ho na pokračovanie v Slovenských pohľadoch R. VI., R. VII.

[150] Pod „gramatikou staroslovienskeho a českého jazyka od Dobrovského“ treba rozumieť dve diela Jozefa Dobrovského a to: Institutiones linquae slavicae dialecti veteris (1822) a Ausführliches Lehrgebäude der böhmischen Sprache und Literatur. (1809 I. vyd., 1819 II. vyd.).

[151] Puchmajer Antonín Jaroslav (1769 — 1820), český spisovateľ. Gramatika ruského jazyka je Puchmajerovo dielo Lehrgebäude der russischen Sprache. Nach dem Lehrgebäude der böhmischen Sprache des H. Abbé Dobrovský (1820).

[152] Vater Johann Severin, nemecký jazykovedec, autor práce Praktische Grammatik der Russischen Sprache in Tabellen und Regeli, nebst Uebungsstüchen zur grammatischen Analyse (1808).

[153] Schmidt J. A. E., nemecký autor práce Praktische Grammatik der rusischen Sprache (1813).

[154] Kopczyński, Onufry (1735 — 1817), poľský jazykovedec, autor prác Grammatyka dla szkoł narodovych a Gramatyka języka polskiego“ (1817).

[155] Bandtkie Jerzy Samuel (1768 — 1835), poľský jazykovedec a dejepisec, autor diela Polnische Grammatik für Deutsche (I. vyd. 1808, II. vyd. 1818, III. vyd. 1824).

[156] Vuk Štefanović Karadžić (pozri kap. 7 (W).

[157] Berlić, správne Brlić (st. pravopisom Berlich) Ignjat Alojz (1795 — 1855), autor práce Grammatik der ilyrischen Sprache, wie solche in Bosnien, Dalmazien, Slawonien, Serbien, Ragusa… dann von den Illyriern in Banat und Ungarn gesprochen wird (1833), kniha vyšla v Pešti.

[158] Kopitar Bartolomej (1780 — 1844), slovinský jazykovedec, autor práce Grammatik der slawischen Sprache in Krain, Kärnten und Steiermark (1808), pozri pozn. kap. 7 (W) pozn. č. 2.

[159] Dajnko Peter (1787 — 1813), slovenský spisovateľ a filológ, autor diela Lehrbuch der windischen Sprache (1824).

[160] Metelko Franc (1789 — 1860), slovinský jazykovedec, autor práce Lehrgebäude der slovenischen Sprache (1825).

[161] Murko Anton J. (1809 — 1871), slovinský jazykovedec, autor učebnice Theoretisch-praktische slovenische Sprachlehre für Deutsche (1832) a slovníka Slowenisch-deutsches und deutsch-slowenisches Handwörterbuch (1832 — 1833).

[162] Ide o Slovník Ruskej akadémie, vydávaný v rokoch 1789 — 1794 v šiestich zväzkoch. Obsahuje 43.257 slov a je dokladom ruskej slovnikárskej práce 18. storočia.

[163] Linde Samuel Bogumil (1771 — 1847), jazykospytec, autor Slownika języka polskiego (6 zv., 1807 — 1814).

[164] Jungmann Jozef (1773 — 1847), český spisovateľ, jazykovedec, literárny historik, prekladateľ eposu Johna Miltona Stratený raj, autor Slovníka česko-nemeckého l835 — 1839).

[165] Stulli Joachim (1729 — 1817), pozri kap. 2., pozn. 3.

[166] Vuk Štefanović Karadžić. Ide o slovník Srpski rječnik istumacen nemačkijem i latinskijem riječima (1818).

[167] Murko Anton J., pozri pozn. 22.

[168] Jarnik Urban (1784 — 1844), slovinský spisovateľ a jazykovedec, autor práce Kleine Sammlung solcher altslavischen Wörter, welche im heutigen windischen Dialect noch kräftig fortleben (1822).

[169] Pod názvom Etymologicon Jozefa Dobrovského treba rozumiet prácu Entwurf zu einem allgen. Etymologikon der slavischen Sprachen z r. 1813. Druhé vydanie doplnené V. Hankom vyšlo r. 1823.

[170] Kollárom uvádzaný etymologický slovník od Bandtkieho je akiste Slownik dokladny języka polskiego i niemieckiego (1806). Bandtkie je autor viacerých slovníkov.

[171] Pod Jarnikovým etymologickým slovníkom treba rozumieť slovníkové dielo Versuch eines, Etymologikons der slowenischen Mundart in Innerösterreich (1832).

[172] Citované slová sú z predhovoru J. Murku Slowenische Sprachlehre für Deutsche, Gratz 1832, J. Kollár citát skrátil, vynechajúc text v zátvorke a časť textu z druhého odstavca, sám pridal text, ktorý uviedol v svojej práci do zátvorky. Súčasne ako pri predošlom spôsobe citovania mení „slowenisch“ na „slawisch“ v smysle svojich koncepčných zámerov. Citujeme pasáž z pôvodniny: „Und mit allen diesen kann sich verstehen, wenn man auch nur Einen ihren Dialekte vollkommen gut — wohlbemerkt! ich wiederhole es mit Bedacht noch ein Mal — vollkommen gut erlernt hat.

Wer sich solch’ eine vollkommene Kenntniss eigen gemacht hat, wird gewiss (es müssten denn ein Paar Localismen eine andere Sprache, oder verschiedene Betonungen gleich eine neue Mundart begründen, in velchem Falle allerdingst die Zahl der Sprachen, die der Dörfer wäre, und wir, streng genommen so viele Mundarten hätten, als es menschliche Zungen und auch die entfernteren slawischen Dialekte, wohl mehr, oder weniger Sprache in jedem Dorfe eine andere sei, sondern er wird sie überall gleich, und auch die entfernteren slawischen Dialekte, wohl mehr, oder weniger abweichend, aber nicht himmelweit verschieden, und immer doch wersländlich finden. Nur darin Unkundige oder Halbwisser, deren ganzer Wortreichtum, wie der eines siebenjährigen Kindes bloss in Bezeichnung von Wein, Brot, Fleisch, essen, trinken, und schlafen besteht, die ausser einigen Phrasen und elenden Fluch formeln gewöhnlich weiter wenig wissen, und doch in ihrem Wohne das Slowenische erschöpft zu haben vorgehen, obwohl sie der sonst unwissendste Bauer in ihrer Sprachkenntniss bei weitem übertrifft, nur solche wird man über die Verschiedenheit und Unverständlichkeit der slowenischen Sprache Klage führen hören.“

[173] Citujeme správne súvislý text, z ktorého Kollár čerpal a opäť vsúval k označeniu „novší filológovia“ označenie novší „slovanskí filológovia“. Kollár skrátil text originálu skĺbením viet. Presné znenie originálu: „Vorliegende Arbeit, ein gedrängtes Wurzelwörterbuch der slowenischen Mundart ist in dieser Form der erste, freilich noch unvollkommene Versuch, die Wörter benannter Sprache in etymologische Ordnung zu bringen, und so, sowohl dem einheimischen als fremden Lehrling den Bau derselbe aufzuschliessen, ihm die Erlernung zu erleichtern, als auch den Weg zur Vergleichung mit anderen verwandten Mundarten allmählig vorzubereiten, dem diese leztere Tendenz wird bei den neueren Philologen fast aller Dialekte mit grossen Nutzen werden kann.“ Ide o Jarnikov slovník. Pozri pozn. 32.

[174] Citujeme pôvodný Šafárikov text z Časopisu Českého múzea z r.1833, zv. I., 32. Znie: „Ale sú to nežné květiny do šeredných cundr a capartův zakuklené, kteréž v této podobě nikdy přízně jiných neillyrských Slowanůw získati nemohou. Třeba se tu teprv bořiti s potvorami, jako scgljesc místo šleš, bliscgnja m. blizňa, kgniscnizi m. knižnici, oghgngen m. ogňen, gnjoj chjesc m. ňoj ťeš, ba i -ach nastojte! gghgnjevno m. gňevno atd.“ Kollár text preložil správne, vynechal iba niektoré príklady.

[175] Gaj Ljudevit r. 1830 vydal v Budíne prácu Kratka osnova hrvatsko-slavensgoga pravopisanja. Kollár myslel na túto prácu. Gaj mal ku Kollárovi úprimný vzťah ako stúpenec jeho myšlienok slovanskej vzájomnosti.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.