Zlatý fond > Diela > Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Karol Šefranko, Martina Kališová, Lucia Kancírová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 154 čitateľov

Pikulík

[28]

25. Dobrá voda…

[29]


Dobrá voda na jarku,
kto má blízko frajerku;
ešte lepšia na žlebe,
kto má milú pri sebe.

Ja mám v dome diovčatko,
osiraluo vtáčatko,
tenkuo ako topolík,
chytruo ako Pikulík.

Otec, mať mu zomreli,
ľudia ho k nám doviedli:
Keď sa u nás vychová,
bude žena hotová.



[28] J. Kollár spoľahlivo dokladá, že u Slovákov je to meno: 1. šaša, 2. bájneho mužíka, ktorý prináša šťastie. Z jeho poznámky, NZ I, 414 — 416, vynímame: Slováci hovoria o ženskom pohlaví prezývačne Pikulka, t. j. švihlé, nízkorastlé, všetečné, hnevlivé dievča. V Turci rozhnevané ženy prezývajú sa: ty Pikulka! ty Kika, Kikuška! Vo Zvolenskej stolici značí Píkulík mužíčka červeným kabátikom odeného, trojrohý klobúčik majúceho, z baní a dier na zem vychádzajúceho. Bazový, na jednom konci neviditeľne vpraveným olovom zaťažený, a preto akokoľvek vyhodený, predsa vždy na ten istý koniec padajúci dren, Slováci tiež Pikulíkom nazývajú. V Liptovskej stolici je Pikulík pachoľa asi na palec vysoké, ale neobyčajne silné. Kto ho má, tomu všetko prináša, zlato, peniaze, zbožie, stravu a i. I práce vraj jemu naložené so zvláštnou spôsobnosťou vykonáva. Kočišom kone kŕmi tak, že hoci by im nijakú krmu nedávali, predsa tučnejú a mocné bývajú. Kočiši, pikulíkov majúci, môžu sa celé noci po záletoch túlať, oni všetky ich povinnosti vykonávajú. Ľud verí, že je to diabolský pacholík, ktorý tomu, komu dary nosí, vopred za dušu platí, až ju naposledy aj vezme. Kto ho vraj prvý dostane, ten ho môže druhému odovzdať a druhý tretiemu, ale z rúk tretieho viacej nikam nepôjde, avšak až do smrti pri ňom zostane. Kto ho tak dostal a veci od neho prijímal, ten sa ho nijako viac pozbaviť nemôže, hoci by ho do vody alebo ohňa hodil, do truhly zamkol, on odvšadiaľ vylezie a za svojím známym príde. Odtiaľ i mnoho prísloví: Nemohel sem se ho striasti jako Pikulíka. — Asnad ti té kone Pikulík chová, keď sa ti také tučné. — Musí mať Pikulíka, že mu té kone tak skáču.

Ide tu o veľmi starú predstavu škriatka. Etymologia mena nie je jasná.

[29] Pav. Michalko, Apollonia Baltazarová. St. Souček, Domnělá píseň, 49 — 50 sa domnieva, že táto pieseň „je nelidová svým motivem“. Jeho pochybnosti o ľudovosti tohto textu sú podložené slabo. ČČM VI, 1832, 386.




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.