Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Karol Šefranko, Martina Kališová, Lucia Kancírová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 179 | čitateľov |
[36]
[38]
Sladké sú jabĺčka na štepenom strome;
ešte predsa sladší brat a sestra v dome;
ale mne ich na žiaľ zluo neštestia dalo,
moja sestra Lojda, a muoj brat je Ľaľo.
[39]
Ach, ja prebiedny, preubohý!
Vzau som si ženu nie po vuoli,
predtým bola anjel,
a včiľ jako ďábel
špatne hľadí.
Ej, predtým bola prvá v tanci,
včilek už ledva hnáty vláči,
má sukňu deravú,
zásteru špinavú
po kolená.
Chodí jak Lojda nečesaná,
nenačin jej čepca, hrebeňa,
neumí šiť šaty,
ani ich oprati
pre lenenia.
Zato ale najvíce se stydím,
keď tú šľundru[40] v kuchyni vidím,
nevie zapražiti,
ani zasmažiti
do polievky.
[36] Podľa náhľadu J. Kollára, NZ I, 416 — 418 (a vôbec starších náhľadov) je Lel menom slovanského bôžika lásky. S menom lel uvádza J. K. do súvislosti aj meno ľaľo, odvolávajúc sa, že u Poliakov lala, lalka, značí bôžika, modlu, bábku. Meno Lojda pokladá zasa za totožné, len hláskoslovne obmenené s menom Lada. t. j. s konvenčným menom slovanskej bohyne lásky. Podľa dnešného, najviac prijatého názoru je tvar „lele“ zvolacou partikulou bez osobitného významu, ktorá slúži len pre zvukovú výstavbu verša. Na to by ukazoval aj pijanský popevok z krstín, ktorý uvádza J. K. a v ktorom sa toto zvolanie vyskytuje. O existencii slovanskej bohyne Lady sa v slovanskej archeologii pochybuje. Ale bez ohľadu na to nie je možné stotožňovať meno „lojda“ s menom „Lada“. Podľa najviac prijímanej etymologie súvisia slová, „lajda“, „lojda“, „lajdák“, „lajdať sa“ s nemeckým slovom „landern“. V piesňach tohto záhlavia niet teda nič mytologicky pamätného.
[37] Pavel Michalko, Leop. Belohorský. Pod piesňou má J. Kollár poznámku: Ostatok viď v piesňach pri krstinách. V tomto vydaní je to VII, 332.
[38] Apollonia Baltazarová. ČČM 1832, 388.
[39] Val. Feďvereš, Štef. Hamuljak
[40] šľundra — neporiadna, neupravená žena
— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam