Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 179 čitateľov.

Autor: Ján Kollár

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Karol Šefranko, Martina Kališová, Lucia Kancírová


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lel, Lojda, Ľaľo

[36]

28. Heja, Lele…

[37]


Heja, Lele, Lele!
Srdce sa mi smeje!
Keď mám vo vrecúšku,
napijem sa smele.

29. Sladké sú jabĺčka…

[38]


Sladké sú jabĺčka na štepenom strome;
ešte predsa sladší brat a sestra v dome;

ale mne ich na žiaľ zluo neštestia dalo,
moja sestra Lojda, a muoj brat je Ľaľo.

30. Ach, ja prebiedny…

[39]


Ach, ja prebiedny, preubohý!
Vzau som si ženu nie po vuoli,
predtým bola anjel,
a včiľ jako ďábel
špatne hľadí.

Ej, predtým bola prvá v tanci,
včilek už ledva hnáty vláči,
má sukňu deravú,
zásteru špinavú
po kolená.

Chodí jak Lojda nečesaná,
nenačin jej čepca, hrebeňa,
neumí šiť šaty,
ani ich oprati
pre lenenia.

Zato ale najvíce se stydím,
keď tú šľundru[40] v kuchyni vidím,
nevie zapražiti,
ani zasmažiti
do polievky.



[36] Podľa náhľadu J. Kollára, NZ I, 416 — 418 (a vôbec starších náhľadov) je Lel menom slovanského bôžika lásky. S menom lel uvádza J. K. do súvislosti aj meno ľaľo, odvolávajúc sa, že u Poliakov lala, lalka, značí bôžika, modlu, bábku. Meno Lojda pokladá zasa za totožné, len hláskoslovne obmenené s menom Lada. t. j. s konvenčným menom slovanskej bohyne lásky. Podľa dnešného, najviac prijatého názoru je tvar „lele“ zvolacou partikulou bez osobitného významu, ktorá slúži len pre zvukovú výstavbu verša. Na to by ukazoval aj pijanský popevok z krstín, ktorý uvádza J. K. a v ktorom sa toto zvolanie vyskytuje. O existencii slovanskej bohyne Lady sa v slovanskej archeologii pochybuje. Ale bez ohľadu na to nie je možné stotožňovať meno „lojda“ s menom „Lada“. Podľa najviac prijímanej etymologie súvisia slová, „lajda“, „lojda“, „lajdák“, „lajdať sa“ s nemeckým slovom „landern“. V piesňach tohto záhlavia niet teda nič mytologicky pamätného.

[37] Pavel Michalko, Leop. Belohorský. Pod piesňou má J. Kollár poznámku: Ostatok viď v piesňach pri krstinách. V tomto vydaní je to VII, 332.

[38] Apollonia Baltazarová. ČČM 1832, 388.

[39] Val. Feďvereš, Štef. Hamuljak

[40] šľundra — neporiadna, neupravená žena