Zlatý fond > Diela > Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Karol Šefranko, Martina Kališová, Lucia Kancírová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 155 čitateľov

Ďunďa

1. Hoja, Ďunďa, hoja…

[1]


Prvý sbor.
Hoja, Ďunďa, hoja! Poslala nás kráľovná: Hoja, Dunďa, hoja!

Druhý sbor.
Hoja, Ďunďa, hoja! Načože vás poslala? Hoja, Ďunďa, hoja!

Prvý sbor.
Hoja, Ďunďa, hoja! Pre tri vozy kamenia: Hoja, Ďunďa, hoja!

Druhý sbor.
Hoja, Ďunďa, hoja! Na čo vám to kamenia? Hoja, Ďunďa, hoja!

Prvý sbor.
Hoja, Ďunďa, hoja! Zlaté mosty staviati: Hoja, Ďunďa, hoja!

Druhý sbor.
Hoja, Ďunďa, hoja! Či nás cez ne pustíte? Hoja, Ďunďa, hoja!

Prvý sbor.
Hoja, Ďunďa, hoja! Čo nám za dar nesiete? Hoja, Ďunďa, hoja!

Druhý sbor.
Hoja, Ďunďa, hoja! Černooké dievčatko: Hoja, Ďunďa, hoja!

Prvý sbor.
Hoja, Ďunďa, hoja! No, bežte a pospešte! Hoja, Ďunďa, hoja!

2. Janičku, Janičku…

[2]


Janičku, Janičku, moj mily Ďundičku!
Veraś śe zakochal v mojim bilem ličku.
Ej, ne tak u ličku, jak u mojim mene!
Veraś mne potrimal[3] neraz na kolene.



[1] (Studnica: Lad. Bartholomaeides, Boh. Tablic, Šal. Petian, Štef. Hamuliak, Gabr. Rutkay atď.) J. Kollár, NZ I, 398, cituje údaj o užívaní tejto piesne z Lad. Bartholomaeidesa, Notitia Comitatus Gömöriensis, 1806, 446: Je obvyklý aj onen druh zábavy, ktorý sa používa pri slovenskej národnej piesni: „Hoja, Ďunďa, hoja!“ Tí, ktorí sa takto bavia (obyčajne dievčatá a panny, niekedy spolu s mládencami), utvoria najprv kruh, podľa počtu baviacich sa väčší a menší, a pevne sa držiac za ruky, do kola chodia raz na jednu, raz na druhú stranu, a to pomalšie alebo rýchlejšie a bavia sa opakujúc a spievajúc zvolanie „Hoja, Ďunďa, hoja!“ Potom utvoria polkruh; na jeho jednom konci zastanú si tí, čo sú vyššej postavy a chytiac sa za ruky a zdvihnúc ich nad hlavu, urobia bránu, popod ktorú ostatní, počnúc s druhého kraja podchádzajú a prechádzajú; pritom neustále spievajúc si každý zastane na svoje miesto. Tento výjav sa opakuje, dokedy sa im páči.

J. Kollár pokladá túto pieseň vo svojich poznámkach za časť obradov, slúžiacich na počesť bohyne Lady, bohyne lásky, manželstva a radosti. Bôžik lásky sa podľa J. Kollára u Slovákov nazýval Ďunďa, Ďundiček, Dinda, Dedko. Tieto Kollárove náhľady nemožno dnes už potvrdiť. PS II, 31 — 32. Poezie — I, XI. MPCs, 52.

[2] šarišská, Adam Hlovík. Pieseň „Janičku, Janičku“ zaradil sem J. Kollár len preto, lebo sa v nej vyskytuje oslovenie „môj milý Ďundíčku“ — porov. k tomu poznámku uvedenú vyššie. Podľa J. Kollára, NZ I, 397, značí slovo „Ďundík, Ďundíček“ v Šariši „miláček, milenec“. V piesni niet mytologických prvkov. Je to obyčajný ľúbostný popevok.

[3] potrimac — podržať




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.