Zlatý fond > Diela > Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Karol Šefranko, Martina Kališová, Lucia Kancírová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 155 čitateľov

Vájanuo čiže Sobotky

[71]

44. Ó, Jana, Jana, Vajana!

[72]


Ó, Jana, Jana, Vajana!
Naprostred Zvolena
jest lipka zelená.

Ó, Jana, Jana, Vajana!
Daj dobrý čas počať
a lepší dokonať.

Ó, Jana, Jana, Vajana!
Ó, Jano, Janečko,
zobuď ma ranečko!

Ó, Jana, Jana, Vajana!
Ráno pred zorámi,
troma hodinámi.

Ó, Jana, Jana, Vajana!
Kravy podojiti,
na pašu vyhnati.

Ó, Jana, Jana, Vajana!
Na pašu zelenú,
na rosu studenú.

Ó, Jana, Jana, Vajana!
Svatho Jana páľa,
plná deckov[73] jama.

Ó, Jana, Jana, Vajana!
Aký je ten mesiac
pekne ohradený.

Ó, Jana, Jana, Vajana!
Peknýma vdovámi,
krajšíma pannámi.

45. Jana, Jana…

[74]


Jana, Jana, na svateho Jana,
kupala śe svata Anna.

Jak śe ona vykupala,
tak na Jana zavolala:

Jane, Jane, daj mi ručku,
neb zahynem pri potučku.

*

Kto na tuto Sobotu nepridze,
do ročka ho hlava bolec budze.

Ja na totu Sobotečku prišla,
do ročka ja budu frišna.

*

Jane, Jane, svaty Jane,
osveciš ty všecko źele:

i majiran, i fijalku,
giraltovsku krasnu dzivku.

46. Jano, Jano, Vájanuo…

[75]


Jano, Jano, Vájanuo,
priletela holubička včasráno,
priletela druhá
z červeného krúha,
priletela tretia
zo zahrady z kvieťa.
Jano, Jano, Vájanuo.

47. Vájanuo, Vájanuo…

[76]


Vájanuo, Vájanuo,
zobúdzaj včasráno,
včasráno, raníčko,
keď vynde slniečko.

48. Ej, Jane náš, Jane…

[77]


Ej, Jane náš, Jane,
kde ťa páliť máme?
Na bobrovskej strane,[78]
tam ťa páliť máme.

Koho oženíme?
Ďura Štefanovie.
Kohože mu dáme?
Maru Kalinovie.

49. Keby ja vedela…


Keby ja vedela, kedy bude Jána,
ver by som nakládla na tri strany ohňa;

jedon by nakládla od slnca východu,
druhý by nakládla od slnca západu;

tretí by nakládla mojemu milému,
mojemu milému, šuhajku švárnemu.

50. Na svatého Jána…

[79]


Na svatého Jána,
každá je pijaná.[80]
Keď my takie budeme,
aj my píjať budeme.

51. A ja moju ženu…

[81]


A ja moju ženu
zaženiem na vojnu,
na svatého Jána,
keď bude ožraná.

52. Ten týden…

[82]


Ten týden, ten týden po svatém Jane,
leží mi, leží mi má milá v jame.

Smiluj sa, slituj sa nad jej dušičkou,
ako sa smiluje kocúr nad myškou.

53. Svatho Jana…

[83]


Svatho Jana pália,
čerti mníchov chvália.

54. Kladzeme my Sobotečku…

[84]


Kladzeme my Sobotečku
s rozmariju izopočku.[85]
Kto na našu Sobotku nepridze,
do roka ho hlava bolec budze.

Naša Sobotečka jasna,
pri nej čeľadočka krasna:
a hencovska[86] taka cmava,
a pri nej čeľadz pľugava.[87]

Dievčatá:
Červeny pohar hori
s červenyma jahodami:
a ktože ho haśic budze?
Kedz tam parobku nebudze!

Krasne dzevočky ho haśa,
u vienečkoch vodu nośa,
keľo[88] v tym vienočku vody,
teľo v dzevočce cnoty.

Mládenci:
Červeny pohar hori
s červenyma jahodami:
a ktože ho haśic budze?
Kedz tam dzevoček nebudze!

Krasni parobci ho haśa,
u pokretkoch[89] vodu nośa;
keľo v tej pokretce vody,
teľo v parobkoch svobody.

55. Jane, Jane…

[90]


Jane, Jane, svaty Jane!
Maš ty hyru[91] na kolene,
keby śe ci rozpučila,
Sobotku by zahaśila.

56. Na roztoce…

[92]


Na roztoce, na potoce,
dva holubky vodu piju.

Tak śe oni dohvaraju,
koho oni slučic maju?

Jest u suśeda krasny parobek,
i u suśeda krasna dzivka,

treba by to v jedno slučic,
budze śe to verne ľubic,

verne, verne, potajemne,
o rok, o dva, ne daremne.

57. Zoťali brezu…

[93]


Zoťali brezu, už ju vezú,
už na ňu chlapci nepolezú.

Už sa tá breza vyvalila,
čo veľa ľudí ochladila.

Ej, ochladila, kým hor stála,
kým ju sekera nezoťala.

Už sa tá breza nezelená,
už je i ztade odvezená.

Plakali chlapci i dievčatá,
že je tá breza už zoťatá.



[71] J. K., NZ I, 425 — 429: Vájanuo inakšie Vájanok, v Trenčianskej stol. Vajaneko, inde Svatojánsky oheň, … v Šariši a v Poľsku Sobotka, Sobotky. … Bartholomaeides, Memonabilia provinciae Csetnek, str. 79: „Je známe, že v tejto oblasti bol zvyk ohne zapaľovať jednak na priestranstvách dedín, jednak na poliach a že nebol nedávno zrušený. Str. 218: „Dobře si se opáčí i ten, kdo by smel na s. Jana oheň klásti před domem na ulicech.“ Ten istý, Notitia Comitatus Gömöriensis, str. 270: „Čo sa zvykov týka ešte za našich časov majú Slováci vo zvyku klásť ohne na sviatok Jána Krstiteľa, alebo na iné ustálené obdobia v roku v dedinách a na rázcestiach. … Nech je to čokoľvek, vieme, že sa vyskytuje najmä medzi Slovákmi, Maďari ho len v spojení so Slovákmi prijali a koncom XVIII. storočia zanechali.“ V Turčianskej stolici až do dnešného dňa trvá táto obyčaj a spisovateľ, súc roku 1825 v Turčianskych Tepliciach, osobne bol, pre skúsenosť, v dedine Budiši pri takom Vájanom prítomný. Porov. Schematism Eccl. Rv. pro Anno 1822 a Joh. Csaplovits, kde p. Ond. Belohorský, str. 59, tento obrad takto opisuje: „Hodno zaznamenať zvyky dievčat, vyskytujúce sa … v Slovenskom Pravne. V mesiaci júni totiž hneď za večerného šera pred Jánom všetky dievčatá poberúc sa idú na susedný strmý vrch, zvaný Bohušova, a nesú fakle a slamu, ktoré tu a tam, pozapaľujú, po celom vrchu a rozbehnú, tancujú, spievajú a väčšinu noci strávia hrou. … Vájanuo znamená teraz Slovákom vôbec veľký oheň, tak na ohnisku v kuchyni veľký oheň vidiac, hovoria: Čo kladeš takuo Vájanuo? V deň sv. Jána Slovania ešte i iné obrady zachovávali a zachovávajú. Sem patrí napr. Korunný strom Vendov dravenských a Svätojánska rosa Slovákov. …

Vájanuo čiže Sobotky sú starodávnou slovanskou letnou slávnosťou, od kresťanských čias umiestenou na večer sv. Jána Krstiteľa. Ako porovnanie slovanského materiálu ukazuje, išlo tu o obradnú slávnosť, ktorou sa malo dosiahnuť uvoľnenie plodivej sily zeme a zabezpečenie úrody. Erotické prvky tejto slávnosti maly tiež magický účel: dosiahnuť uvoľnenie plodivých síl prírody.

[72] Text prenesený z prídavkov, NZ I, 424. Zo Zvolenskej stolice.

[73] decký, decko — mládenec

[74] Text prenesený z prídavkov, NZ I, 424. Zo Šarišskej stolice.

[75] V Turci a v Liptove, Juraj Rohoň, Jonáš Guoth, PS II, 147 — 148.

[76] V Turci a v Liptove, Juraj Rohoň, Jonáš Guoth, PS II, 147 — 148. V Liptove: Jano, milý Jano (ako variant prvého verša). PS II, 147.

[77] V Liptove v Svätom Jáne

[78] Bobrovec — dedina v Liptove

[79] V Novohradskej stolici. Štefan Hamuljak

[80] pijaný — opitý

[81] V Novohradskej stolici. Štefan Hamuljak.

[82] V Novohradskej stolici. Štefan Hamuljak

[83] Vo Zvolenskej stolici, v Hornej Lehote, r. 1787, Dan. Petian

[84] V Šarišskej stolici, Adam Hlovík

[85] izopočka — yzop (rastlina)

[86] Hencovce — dedina na Spiši

[87] pľugavy — pľuhavý

[88] keľo — koľko

[89] pokretka — kytka, pero

[90] V Šarišskej stolici, Adam Hlovík

[91] hyra — hľuza, pluzgier

[92] V Šarišskej stolici, Adam Hlovík

[93] P. J. Šafárik. Text prenesený z Dodatkov, NZ II, 375. J. K., NZ II, 375:

Táto obyčaj u Slovákov už zmizla a len pieseň táto jej pamiatku zachovala. U Slávov čiže Vendov Dravenských zachovávala sa ešte roku 1672 podľa svedectva superintendenta Hildebranda, ktorého podanie viď v I. diele Zpievaniek, str. 428. Strom ten sa tam nazýval korunným (Kronenbaum); každoročne ženy starý strom sťaly a nový postavily, pričom spievaly „Freudenlieder in wendischer Sprache“. (E. P.: Spomínané Hildenbrandovo podanie je v stručnosti také, ako ho tu podáva J. Kollár). Jedna z takých piesní je, hľa, táto naša. U Vendov dialo sa to a možno sa aj doteraz ešte deje v ten večer pred sv. Jánom. U Slovákov nemožno už čas a deň určiť, avšak je pravdepodobné, že tá istá obyčaj aj ten istý čas spoločný mala. Vyšetrenie cieľa významu tohto obradu zanechávame budúcim slovanským mytologom. PS I, 104 — 105. SNP II, 67.




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.