ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[9] J. K., NZ I, 407 — 409: Divné, predivné, že jeden z najstarších a dávno zmiznuvších bohov slovanských v ústach Slovákov ešte po dnešný deň žije tak, ako by v každom meste chrám, v každej dedine sochu, na každom kopci oltár a v každom dome kňaza mal. Niet dňa, hodiny, ba temer chvíle, že by sme medzi Slovákmi nepočuli opakovať slová: Perun, Peron, Parom; alebo z toho vzniknuvšie prípovede: Kde tam ideš do Paroma? Kde si bol u Paroma. Na kýho Paroma jest ti to? Parom ťa trestal, vzal, metal, zabil, Paromisko po ňom, paromová strela, guľa, skala, paromový hrom, blesk, pravdaže aj paromový človek (hnevlivý), paromová žena, paromský alebo paromovský vôl, kôň (silný, divý), paromská cesta (ťažká, zlá), paromské víno (ohnivé) atď., potom sloveso porantalo ťa, paromtalo, perunalo ťa! V slove porantať, porantalo ťa je t také epentetické ako v slovách slintať od slina, špintať od špina. (Poznámka E. P. Táto Kollárova etymologia je mylná; „porantať“ je eufemisticky „poraziť“ a s menom Parom nesúvisí; aj tvary „paromtalo“, „peruntalo“ sú Kollárove výmysly.) … Poliakom bližší Slováci napr. v Spiši, Šariši a Gemeri hovoria Perun, Peron ostatní častejšie Parom. … Porov. Dobrovský, Slavin. 411: „Boh hromu Perun. Slovenské paromova strela súvisí zrejme s ním.“ Bartholomaeides, Memorabilia provinciae Csetnek, 78: „Že vymyslených kmeňových bohov v týchto krajoch ctili, zdá sa hodnoverne doloženým z toho, že zvyk kliať preniesol sa od pohanov ku kresťanom a pre Slovanov charakteristický Parom ťa zabil aj tu sa zachováva.“ Ten istý, Notitia comitatus Gömőriensis, 270: „Že Slováci ctili boha ohňa a blesku, na to ukazuje formula preklínania, doteraz užívaná: Peron ťa zabil! Peronová strela ťa zabila! Veď ako hovorí Plinius, krivo prisahali na blesky metajúceho Jova.“ Porov. u Jána Krmana preukázanie toho, že Perona i Slováci v Uhorskej zemi ctili v Solenia X Bibliothecae Kis-Hontensis, Budae 1819, 93: „Až podnes ešte novohradskí, gemerskí, šarišskí a iní Slováci hrom Peronom a Perúnom nazývajú. Lebo keď niekde hrom udrie, hovoria: peron udrel, perun uhodil. Keď potom v hneve niekomu zlorečia, aby ho hrom zabil, hovoria: peron ťa zabil, perún ťa páral, choď do paroma atď. Ba i takrečenú hromovú alebo kryštalovú skalu Paromovou a malohontskí Slováci spolu s inými Perúnovou skalou menujú. Porov. Clem. Brentano, Die Gründung Prags, 1815, 418: „Grunov, pruský mních, ktorý roku 1500 o Prusoch napísal kroniku, vypráva, že pri čine prichytil sedliakov, ktorí s mnohými rituálnymi ceremóniami obetovali bohovi hromu Peronovi capa.“ Nestor v Letopisoch na troch miestach spomína tohto staroslovanského boha, totiž pri r. 907: „Oleg i mužovia jeho zaklínali sa na svoju zbroj a na Peruna boha svojho.“ A opäť r. 980: „A začal vládnuť Vladimír v Kijeve sám ako vladár a postavil modlu na návrší, mimo kniežacieho dvorca, dreveného Peruna, a hlavu mal striebornú a bradu zlatú.“ A potom roku 988 Vladimír, stanúc sa kresťanom, rozkázal kijevského Peruna do Dnepra zavliecť. Novgorodčania svojho do Volchova shodili a na jeho mieste kresťanský kláštor vystavili. V Dalmácii menuje sa doteraz jedna hora Perunova Dúbrava. … Slovania Peruna už v VI. storočí ctili, lebo na neho sa nepochybne vzťahujú tie slová Prokopiove, Mem. pop., II. 28: „Slovania jedného boha tvorcu blesku, pána tohto sveta, jediného uznávajú.“ Že sa i meno sviatku Hromníc pôvodne na Peruna vzťahovalo, je tým pravdepodobnejšie, že sa Perun u niektorých kmeňov slovanských ináč aj Hromom zval, porov. Stryjkovski, Gon. K., 3: „Kristovi za Mieška ustúpil Hrom, Ladon, Marzana, Pogvizd atď.“ Slobodný pán Mednyánszky preložil oné prvé dve piesne o Paromovi do nemčiny prózou. Porov. Sammlung Abergläub. Meinungen u. Gebräuche des gemeinen (slawischen) Volkes in der Trentschiner Gespanns von Freiherrn Medniansky, v Hormayrovej ročnici Taschenbuch auf das Jahr 1829, č. 7: „Šestonedieľka sa nikdy nesmie nechať samotná, aby jej nepravé kmotry nemohly spraviť nič zlého. Tie prišly najmä za časov rozprávkového boha Paroma s rozžiarenou hladičkou (lepšie s lemešom, vomeres candentes, lemeš, radlica, J. K.) a hladily úbohú opustenú šestonedieľku aj s dieťaťom nemilosrdne skrz naskrz.“ Na tom istom mieste, č. 90: „Boh všetkých bohov u starých Slovanov, Parom, premieňa všetkých tých na skalu, ktorí jeho dary zneužívajú a luhajú. Jestvuje ešte dodnes úslovie „nech skameniem“, keď niekto chce svoju výpoveď zosilniť, aby sa mu tiež rovnaká viera prikladala. Príklad najväčšieho trestu vysokého boha ukazuje osamelá skala nad dedinou Uhrovec pri stoku dvoch melancholicky tam zurčiacich potokov, z ktorých jeden z veľmi príjemnej doliny prichádza. Na toto skalisko sa vraj raz premenila jedna Cigánka menom Ratka, ktorá nerozvážne svoje zašpintané dieťa čistila jačmenným chlebom. Hneď na to bola premenená na skalisko aj s nevinným nemluvňaťom. A práve toto nemluvňa má vraj ešte podnes akúsi zázračnú moc, lebo bez viny musí tam čakať až na posledný súd. Každý rok robia si obyvatelia dediny okolo skaliska na Jozefa ohradenú záhradku a sadia v nej priesadu, ktorú skalisko chráni ako útlu rastlinu pred zmrznutím.“ Toto Perunovo pomstenie zlého užívania chleba a vyobrazovanie jeho s radlicou čiže lemešom naznačuje, že on bol i bohom roľníctva: a skusovanie vinníkov rozpálením lemeša ukazuje, že bol i bohom práva, pravdy a pomstiteľom nespravodlivosti.

Pod záhlavie „Perun, Parom“ zaradil J. K. všetky piesne a úryvky z piesní, v ktorých sa spomína Perun, Parom. V niektorých zvratoch slovo Perun, Parom zachováva ešte stopy pôvodného osobného významu, v iných ukazuje skôr na význam „blesk“ a napokon v iných má skôr význam miesta (ísť do Paroma). Z ohľadu na J. K. píšeme vo všetkých textoch slovo Parom s veľkým začiatočným písmenom, hoci v mnohých prípadoch sa pôvodný význam osobného mena už necíti. Vo väčšine textov, ktoré sem J. K. zaradil, niet nič mytologicky pamätného okrem ustálených zvratov so slovom „Parom“.

^[10] Pavel Michalko, Gabr. Rutkay, bar. Mednyánszky. Je to nová umelá skladba, a nie ľudový text. Súvislosť s prozaickým podaním Alojza Mednyánszkeho (porov. vyššie) je nápadná.

^[11] Uhrovec — dedina v Trenčianskej

^[12] Gabr. Rutkay, bar. Mednyánszky. Je to nová umelá skladba, a nie ľudový text. Nápadná je súvislosť s prozaickým podaním Alojza Mednyánszkeho.

^[13] postieľkyňa — šestonedieľka

^[14] daže — bohdaj, kiež

^[15] P. J. Šafárik. PS I, 119 — 120.

^[16] P. J. Šafárik. PS I, 112.

^[17] Šal. Petian

^[18] Štefan Hamuljak

^[19] kuťa lelky (maď.) — psia duša

^[20] Z piesne „Chodí šuhaj po dvore“, verš 3. Celú pieseň pozri medzi piesňami vohľadnými pri nápise „Navštívení falešnej“. V tomto vydaní VI, 193.