Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné
Autor: Ján Kollár
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Karol Šefranko, Martina Kališová, Lucia Kancírová
[41]
[42]
Mamka moja, mamka, nevoľa je taká,
chcelas mi dať muža, dalas vlkolaka;
celý deň nerobí, len dudle, haruší,[43]
cez noc v krčme žerie, ráno mňa tantuší.[44]
[41] J. K., NZ I, 418 — 419: Vlkolak, v gemer. stolici Vrkolak, pochodí od slova vlk a lak, odkiaľ lakomý, lačný, lakotný a značí muža na vlka premeneného a tak lačného a hltavého ako vlk. …
Vlkolak je veľmi stará predstava démona. Podľa jednej z predstáv, ktorej ohlasy sú známe ešte dnes na Slovensku, stotožňuje sa vlkolak s predstavou upíra (pije v noci krv spiacich obetí, najmä vlastných žien). Kollárova etymologia je nesprávna. Správna je etymologia Bernekerova vlko-dlak (dlaka = stsl. zvieracia chlpatá koža). Dnes je slovo vlkolak v slovenčine najčastejšou nadávkou pre pažravého alebo ukrutného egoistického človeka. Tento význam vychodí aj z piesne, uvedenej J. Kollárom.
[42] ČČM VI, 1832, 388.
[43] harušiť — lomoziť
[44] tantušiť — dláviť
O autorovi
Ján Kollár
slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu
