Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné
Autor: Ján Kollár
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Karol Šefranko, Martina Kališová, Lucia Kancírová
Obsah
[45]
Neplač, neplač, moje dieťa,
Bobo príde a vezme ťa.
Bobo, Bobo, Bobo, poď sem,
už ja moju Marku nechcem;
daj mi za ňu tri turáky,
vezmi si ju až na veky.
[45] J. K., NZ I, 419, uvádza: Bobo, Bobák. Týmto bôžikom alebo duchom matky deti strašievajú. U Čechov sa menuje Bubák, porov. Krok, d. II, č. 3, str. 348. Z tohto mena povstalo slovo bobona, poľs. bobon, t. j. povera, strašidlo; bobonár, bobonárstvo u Čechov poboněk, poboňkář. …
Kollárova etymologia je nesprávna. Slovo „bobona“, „babona“ je prejatím z maďarčiny. Meno „bobo“ vzniklo zasa zo zvukov, ktorými dospelí strašia deti. Aj meno „bobo“ sa užíva len v detskej reči (meno strašiaka pre neposlušné deti), v mytologii takého bôžika nebolo.