Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 179 čitateľov.

Autor: Ján Kollár

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Karol Šefranko, Martina Kališová, Lucia Kancírová


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bobo

[45]

32. Neplač, neplač…


Neplač, neplač, moje dieťa,
Bobo príde a vezme ťa.

Bobo, Bobo, Bobo, poď sem,
už ja moju Marku nechcem;

daj mi za ňu tri turáky,
vezmi si ju až na veky.



[45] J. K., NZ I, 419, uvádza: Bobo, Bobák. Týmto bôžikom alebo duchom matky deti strašievajú. U Čechov sa menuje Bubák, porov. Krok, d. II, č. 3, str. 348. Z tohto mena povstalo slovo bobona, poľs. bobon, t. j. povera, strašidlo; bobonár, bobonárstvo u Čechov poboněk, poboňkář. …

Kollárova etymologia je nesprávna. Slovo „bobona“, „babona“ je prejatím z maďarčiny. Meno „bobo“ vzniklo zasa zo zvukov, ktorými dospelí strašia deti. Aj meno „bobo“ sa užíva len v detskej reči (meno strašiaka pre neposlušné deti), v mytologii takého bôžika nebolo.