Zlatý fond > Diela > Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Karol Šefranko, Martina Kališová, Lucia Kancírová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 142 čitateľov

Zmok, Škrata

[30]

26. V daždi, v pľušti…

[31]


V daždi, v pľušti na ulici
kura piští, kura kričí,
uslotenuo[32] v blate stálo,
krk a nohy dlhé malo.

Gazdina otvorí oblok,
nevediaci, že je to Zmok,
vzala kura a vo vreci
položí ho k teplej peci.

Keď ožilo, sem tam kráča,
na vše strany pysk otáča.
Na peci nechala mati
hrniec plný s repou státi.

Išlo k nemu nebožiatko,
to divotvornuo kuriatko.
Gazdina sa na to hnevá,
a ono si takto spieva:

„Žeriem repku na nálepku!“[33]
Parom zabiu takú sliepku!
Hospodárka zahrešila
a za krídlo ho lapila.

Keď ho chcela o zem hodiť,
začne plakať, začne prosiť:
„Prosím pekne, milá pani!
Prijmite ma do ochrany,

prinesiem vám, čo len chcete,
miluo, drahuo na tom svete.“
Tá sa nad ním zmilovala,
a nositi mu kázala:

masť, soľ, drevo, striebro, zlato,
ona jedla, pila za to.
Avšak už potom zbadala,
čo za hosťa v dome mala.

Hľadala sa ho sprostiti,
ale on nechceu preč iti.
I vymyslela vtipný klam,
že sa museu umoriť sám:

„Draho bude toho roku,
nanos teda, milý Zmoku,
pšenice mi na povalu,
tak zaslúžiš ešte chválu!“

Sotvi reč tá z úst jej vyšla,
už obluda nosiť išla.
Keď sa plnila povala,
žena dieru prevrtala,

cez povalu do izbice
a z izbice do pivnice.
Zmok ten nosí, nosí, nosí,
nikdá celú nenanosí;

naposledy dlhou mukou
presiliu sa a rozpukou,
a tu baba rada bola,
že sa tej škraty zbavila.

27. Ej, ženy, ženy…

[34]


Ej, ženy, ženy,
poraďteže mi,
veď ja mrcha muža mám;
aj v noci nespí,
na druhé myslí,
čože mu ja robiť mám?

Choď ty do poľa,
natrhaj zelia,[35]
všakového korenia;
keď to okusí,
Zmok ho vziať musí
a ty budeš slobodná.



[30] Z poznámky J. K., NZ I, 416, vynímame: Zmok, niekde i Zmak, český Zmek; v staroslovanskej cirkevnej reči značí Smok vodného draka, vodnú potvoru, draco marinus, často aj veľrybu. Klen Rozkochaný, jeden z najstarších slovníkopiscov československých, vysvetľuje Belial ako Zmek. U Poliakov značí Smok draka a vo vojenskej reči delo, ohnivú guľu; v staroslovanskej, srbskej, ruskej reči znamená Zmija, Zmaj hada, draka, jaštera, u niektorých nemeckých Vendov tzorne zimenik schwarzer Erdgeist. U Sorabov Smig; u Korutancov Samjet; u Vendov Smiet; u Chorvátov Zmaj Zmaičič; u Dubrovničanov Zmaj. Všetky tieto mená u rozličných kmeňov slovanských sú si etymologicky i mytologický príbuzné. U Slovákov sa Zmok v rozličnej postave ukazuje, najčastejšie ale v postave ohňa alebo horiacej, v povetrí letiacej reťaze, v postave kuriatka atď. Porov. Bernolákov Slovár V, 1373: ,Zmok malus spiritus, specie madidae prorsus avis pingi solitus. Usus: mokrý jako Zmok.‘ V staročeských, skrze Smila Flašku sobraných a v časopise muzejnom, sv. II, r. 1827 tlačených prísloviach, nachádza sa na str. 67 pamätné, sem prináležajúce a na povahu Zmoka sa vzťahujúce príslovie, totiž: Zmek močidla nezoustane (nezanechá), ani žába… O každom, kto rýchle a znenazdania bohatne, hovoria Slováci, „že mu zmok peniaze nosí.“ Táto slovenská bájka preložená je od slob. pána Mednyánszkeho už aj do nemeckej reči a vytlačená stojí v knihe: Taschenbuch v. Hormayr r. 1829, str. 264, kde však onen verš: „Žeriem repku na nálepku“ chybne preložený je skrze: Rüben, Rüben mehret euch — mit dem Rand des Topfes gleich. … Slovo škrata v poslednom verši tejto básne menuje sa inde i Škrátek a značí tiež bôžika, u Čechov Škřítek.

Podľa slovanských súvislostí „zmok“ súvisí skôr s predstavou ohňa (porov. L. Niederle, Slovanské starožitnosti II, 1, 47, 83), ale u Slovákov je častejšia súvislosť s vodou (porov. prirovnanie: mokrý ako zmok), a predstavou kuraťa, donášajúceho svojmu pánovi poklady. Etymologicky súvisí so slovanským „smok?“ = drak, had. Slovo „škrata“ je z nem. Schrat.

[31] Pavel Michalko, Juraj Hrúz, bar. Mednyánszky.

St. Souček pokladá aj tento text za umelý (Domnělá píseň, 50 a nasl.). Hoci všetky jeho argumenty nie sú prijateľné, zdá sa jeho základný názor správny. ČČM VI, 1832, 386 — 388.

[32] uslotený — zastriekaný blatnatou vodou

[33] nálepok — prípecok

[34] Apollonia Baltazarová. PS II, 62.

[35] zelie, zele, zelí — bylina, kvety, zelina




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.