ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[4] J. K., NZ I, 400 — 401: Porov. Ján Čaplovič, Gemälde von Ungern. II, 255: V Trenč. stolici, najmä v Kelnitz a na okolí sa vyskytuje zriedkavá hra. Na Kvetnú nedeľu obliekajú mládenci a dievčatá kus dreva za ženu a so spevom ho nesú v sprievode k najbližšiemu potoku. Tu strhajú najprv s dreva oblečenie, hodia ho do vody a vrátia sa zpät so spevom. Nato ich dedinský richtár pohostí bezplatne obedom. Túto masku nazývajú „Morenou“, asi „morová žena“ (Pestweib). Každý rok sa táto hra opakuje, pretože ľud verí, že tým sa mor a všetky nákazlivé choroby, potom aj mor na statku v ten rok zahatá. Tento zvyk súvisí čiastočne s náboženskými predstavami a zvykmi, zdedenými z pradávnych čias.“ V spevoch Králodvorského rukopisu nachádza sa Morena na dvoch miestach, totiž (vyd. Svobod.) str. 72: „I jednu družu nam imiet po puti z Vesny po Moranu“ a str. 104: „Morena iei sypaše, v noc črnu.“ V najstaršom českom slovníku Mater verborum vykladá sa grécko-latinské Hekaté skrz Morana. Stopy Moreny nachádzajú sa nielen u Slovákov, Čechov, Poliakov, Lužičanov, ale práve aj u Slovanov v Braniborsku niekedy bývavších a teraz už cele znemčených (viď Nic. Haas, Geschichte des Slawen-Landes an der Aisch, Bamberg 1819, I, 18); odtiaľ vidno, že Morena hlboko do tých pohanských časov siaha, kde tieto národy ešte blízko spolu bývaly, a že nepovstala len z príležitosti a na pamiatku uvedeného kresťanstva, lebo tieto kmene neprijaly v jednom a tom istom veku, ale v rozličných storočiach náboženstvo kresťanské, teraz však v novších kresťanských časoch jeden od druhého príliš vzdialení, osamotení a odcudzení sú, než by ju sebe oznámiť mohli. Meno dňa Smrtná nedeľa má pôvod svoj od tejto Moreny čiže Smrti a jej topenia. Zachariáš Schneider v Kronike Lipskej, K 4, 143, učí že tento deň ešte pred prijatím kresťanského náboženstva u Slovanov dňom Moreny alebo smrti sa menoval. Obšírnejšie pojednanie o Morene pozri v Tablicových Poeziách, I, VII — XI. Zastaralé spôsoby hovorenia v tejto piesni, za ny namiesto za nás, ukazujú na vysoký vek tejto piesne. V Turci sa tu a tam doteraz starý akuz. vy namiesto nového vás užíva, napr.: Bodaj vy parom vzal. Morena a Muriena je nárečové ako mosím a musím. Mamurienda zdá sa byť stiahnutým z moja ako má-milá. Ostatne je pozoruhodné, že metrum tejto piesne je tiež už takzvaný dvanásťslabičný alexandrín, ako v prevažnej väčšine slovenských piesní; to je dôkazom, že tento verš nepovstal len v XII. storočí u Francúzov, ale dávno predtým existoval.

^[5] B. Tablic. Text B. Tablica, na ktorý sa J. K. odvoláva, je odchylný práve v tých jednotlivostiach, na ktoré J. K. upozorňuje ako na starodávne. Text B. Tablica, Poezie I, IX: „Morena, Morena, za koho si umřela? Ne za nás, ne za nás, než za ty nevolné křesťany.“ Vzniká dojem, že J. K. Tablicov text tvarmi „za ny“ vedome archaizoval.

^[6] Podľa terajšieho bádania piesne o Morene (Mamuriende, Muriene) a Dedkovi sú súčiastkou starodávnych obradov, ktorých cieľom bolo znázorniť zánik vlády starého božstva úrody, plodnosti a hojnosti, ktoré sa v ročnom kolobehu (v zimnom období) zmenilo na božstvo zhuby, všetko požierajúce a ničiace. S týmito obradmi súvisia aj obrady, ktorými sa víta nástup vlády nového, mladého božstva úrody, plodnosti a hojnosti. V našich textoch je však už táto starodávna mytologická stránka piesní hodne zastretá. Doplnok J. K., že „Dedko“ sa nazýva aj „Did“, „Dond“ opiera sa iba o pochybné etymologizovanie.

^[7] súržica — smes pšenice a raži