ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[137] J. K., NZ I, 432: Máje stavať, táto obyčaj zachováva sa u Slovákov na Rusadlá, čiže Turíce, to jest na deň Letníc. Mládenci idú do lesov a hájov, kde mladé, tenké, vysoké stromy (obyčajne jedle a smreky) pri koreni odseknú, z kôry oblúpajú, len vrcholec zelený s ratolesťami nechajúc, také v noci pred domom dievčat a mileniek svojich do zeme zakopávajú alebo vtĺkavajú: tie stromy sa nazývajú máje, ktoré pred domom na počesť dievčaťa niekoľko dní stáť ostávajú. Medzi tými dvoma vysokými stoja tiež i menšie neoblúpané, len okliesnené, zelené stromčeky, napr. smreky, brezy, višne. Obyčaj tento nepochybne so staroslovanskými Rusalkami (bohyňami hájov, lesov a stromov) v spojení stojí. — V ďalšom uvádza doklady od iných slovanských národov.

Slávnosti rusalné sú starou slovanskou letnou slávnosťou, ktorej meno však Slovania prebrali od rímskych pohanských slávností rosalií, ktoré sa na počesť zomrelých konaly v máji. Túto náplň majú tieto slávnosti u južných Slovanov. U nás, zdá sa, bola to vždy len letná slávnosť. Túto slávnosť zakazujú r. 1585 muránske artikuly: „Neporadne tance a zwlasste na Rusadline svátky, podle starého običeje kralow stawěti, tancge wywazeti… a gažkolivěk se blazniti, a v gine kterekolwěk dni sa časy, hned sy na krátce zakazano bude“ (Bratislava III, 1929, 132). Iné meno týchto slávnosti, Turíce, súvisí podľa mienky jedných s menom tur. Predpokladá sa totiž, že pri slávnosti chodily masky v turích hlavách.

^[138] Turčianky v peštianskych záhradách

^[139] Necpaly, Dulice, Svätá Mara, Čepčín — dediny v Turci

^[140] šarišská. Pieseň nejaví nijaké znaky východoslovenského nárečia, preto sme ju neupravovali do nárečového znenia.