Zlatý fond > Diela > Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Karol Šefranko, Martina Kališová, Lucia Kancírová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 150 čitateľov

Máje

[137]

91. Turíce, Turíce…

[138]


Turíce, Turíce, nevyjdú mi z hlavy,
ktorýže mi šuhaj máje v nich postaví?

92. Fašiangy, Turíce…


Fašiangy, Turíce,
Necpaly, Dulice,
Svatá Mara, dva Čepčíny,[139]
to sú veliké dediny.

93. A muoj milý…


A muoj milý za to pero
postaviu mi májov štvoro,
postaviu ich pred zorámi,
pod našimi oblokámi.

Na prosriedku dve jedličky,
tenké, biele, bez kuoričky,
a vysoké vyše domov,
niet v dedine takých stromov.

A na krajách smreky stály,
takú vuoňu vydávaly,
že ulica plná bola,
keď šli ľudia do kostola.

94. Diovča, diovča…


Diovča, diovča, bude mráz,
bozkajže ma jeden raz,
jeden razík, dva razíky,
postavím ti dva májiky.

95. Keď ja ztato povandrujem…

[140]


Keď ja ztato povandrujem,
čo ti, milá, podarujem?

Darujem ti máj zelený,
pod obločkom zasadený.

„Čo mi z toho stromu bude,
keď milého tu nebude!“

Darujem ti prsteň zlatý,
v tom prsteni tri diamanty.

„Načo mi ten prsteň bude,
keď milého tu nebude!“

Darujem ti bielu šatku,
čo ti bude na pamiatku.

„Načo mi tá šatka bude,
keď milého tu nebude.“



[137] J. K., NZ I, 432: Máje stavať, táto obyčaj zachováva sa u Slovákov na Rusadlá, čiže Turíce, to jest na deň Letníc. Mládenci idú do lesov a hájov, kde mladé, tenké, vysoké stromy (obyčajne jedle a smreky) pri koreni odseknú, z kôry oblúpajú, len vrcholec zelený s ratolesťami nechajúc, také v noci pred domom dievčat a mileniek svojich do zeme zakopávajú alebo vtĺkavajú: tie stromy sa nazývajú máje, ktoré pred domom na počesť dievčaťa niekoľko dní stáť ostávajú. Medzi tými dvoma vysokými stoja tiež i menšie neoblúpané, len okliesnené, zelené stromčeky, napr. smreky, brezy, višne. Obyčaj tento nepochybne so staroslovanskými Rusalkami (bohyňami hájov, lesov a stromov) v spojení stojí. — V ďalšom uvádza doklady od iných slovanských národov.

Slávnosti rusalné sú starou slovanskou letnou slávnosťou, ktorej meno však Slovania prebrali od rímskych pohanských slávností rosalií, ktoré sa na počesť zomrelých konaly v máji. Túto náplň majú tieto slávnosti u južných Slovanov. U nás, zdá sa, bola to vždy len letná slávnosť. Túto slávnosť zakazujú r. 1585 muránske artikuly: „Neporadne tance a zwlasste na Rusadline svátky, podle starého običeje kralow stawěti, tancge wywazeti… a gažkolivěk se blazniti, a v gine kterekolwěk dni sa časy, hned sy na krátce zakazano bude“ (Bratislava III, 1929, 132). Iné meno týchto slávnosti, Turíce, súvisí podľa mienky jedných s menom tur. Predpokladá sa totiž, že pri slávnosti chodily masky v turích hlavách.

[138] Turčianky v peštianskych záhradách

[139] Necpaly, Dulice, Svätá Mara, Čepčín — dediny v Turci

[140] šarišská. Pieseň nejaví nijaké znaky východoslovenského nárečia, preto sme ju neupravovali do nárečového znenia.




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.