Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 179 čitateľov.

Autor: Ján Kollár

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Karol Šefranko, Martina Kališová, Lucia Kancírová


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Černokňažník

39. Deti, ľaľa, deti…

[59]


Deti, ľaľa, deti!
Černokňažník letí,
v ohnivom oblaku,
sediaci na draku;
beda tomu lesu,
kde ho krídla nesú!
Beda tomu mestu,
kadiaľ vezme cestu,
všecky vody skalí,
celuo pole spáli.



[59] Pav. Michalko, Apollonia Baltazarová. Tento text sa nezdá ľudový. Ide tu o umelú veršovačku pre deti, alebo ako sa domnieva St. Souček, Domnělá píseň, 50, je azda rozšírením detskej (dvojveršovej?) riekanky. Etymologicky je slovo „černokňažník“ z českého „černoknižník“, neskoršie „černokněžník“, a to zasa z nemeckého „Swartzkünstler“.