Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Lucia Muráriková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 86 čitateľov

Hlava XIII. Škola v Rábe

(Caput XIII. De Schola Jaurinensi)

Ráb (Jaurinum, maď. Győr) je umele aj prirodzene veľmi dobre upevnená pevnosť, prastaré, známe rušné trhovisko. Meno Jaurus čítame u Antona Bonfinia v knihe Rerum hungaricarum decades, kniha I, 25. Meno Arabo udelil mestu Claudius Ptolemaios podľa svedectva Basilia Fabriho v diele Thesaurus Eruditionis Scholasticae. Iní nazývali tvŕdzu Arrabo alebo Arra bana podľa rieky Arrabon, ktorá ústi pri nej do Dunaja. Poniektorí zasa ju nazývali Scaurnum.[643]

Pôvod mesta, ani staršie dejiny školy nie sú v prameňoch zachované, ako to dosvedčuje aj Matthaeidesov učiteľ Ondrej Torkosius listom z 22. decembra 1723. Uvedený Torkosius poslal Matthaeidesovi katalóg učiteľov, písaný podľa pamäti starších ľudí, ktorí, pravda, ako jednoduchí remeselníci nemohli vystihnúť spôsob vyučovania bývalých učiteľov.

Význam školy vyplýva zo slov Ondreja Hodikia z Bánoviec z roku 1626. Spomenutý píše o sebe, že cestou na Moravu istý čas študoval aj na „slávnej škole v Rábe“. Pozri Zablerov Index ordinatorum, 90.

Katalóg prv spomenutého Ondreja Torkosia zaznamenal nasledujúcich evanjelických učiteľov na rábskej škole:

Peter Laskai (Laskovius) z osady Pataház, stal sa učiteľom v Rábe roku 1646. Kusé správy o ňom čerpáme jednak od Jeronýma Lascusa podľa dôkazov Mikuláša Istvánffyho v jeho významnej knihe Historiarum de rebus hungaricis, liber X, jednak zo záznamov vesprimskeho biskupa Jána Lasco v knihe Jakuba Verthiho Vitae et effigies aliguot Theologorum. Napokon aj Melchior Adam v diele Vitae Theologorum podáva o Laskaiovi niekoľko správ.

Pavol Fodor bol okolo roku 1650 učiteľom na rábskej škole; neskôr prešiel do politickej funkcie a stal sa známym právnikom v Uhorsku.

Ján Lentzel, rodom z Poľska, bývalý františkán, zastával „cum laude“ rektorský úrad v Rábe v päťdesiatych rokoch 17. storočia.

Michal Bors pôsobil tam asi v roku 1660, zomrel ako farár v osade Kis Pety údajne vo veku 106 rokov.

Michal Áacs starší, o ktorom píše Dávid Czwittinger u. d., s. 13. Vydal maďarskú knižku Boldog halál Szekere (Voz blaženej smrti). Do rektorského úradu v Rábe ho uviedli roku 1682.[644]

David Perlaki (V synopse sa uvádza meno Daniel). Pochádzal z osady Légrád v stolici Zala ako syn farára Juraja. Jeho matka bola Katarína Gody. Dali ho na štúdiá najprv k jezuitom, potom prestúpil na evanjelickú školu do Šoproňa za rektorátu Jána Scharfia, Pavla Kövesdiho a Michala Ungera.[645] Po utíšení náboženských nepokojov[646] pokračoval za rektora Martina Davida, odkiaľ ho povolali na rektorské miesto v Rábe r. 1682. Tam zotrval až do svojho vyhnanstva r. 1683. Pozri Index ordinatorum Filipa Heutschia, s. 1256.[647]

V roku 1683 po oslobodení Rábu spod tureckej moci sa ujal rektorského úradu Ondrej Szopori, ktorý tam zotrval tri roky (1683 — 1686).

Jeho nástupcom bol Martin Horváth. Horváth študoval v Tübingene, kde dišputoval na tému De auditore Verbi Divini (O poslucháčovi slova božieho) pod predsedníctvom Juraja Henricha Kehlera, doktora teológie, v marci r. 1682. Ostatnú časť dišputácie dokončil v apríli 1682 pod predsedníctvom Henricha Hebeho. Pozri Subsidia Daniela Krmana.

Dva roky viedol po ňom školu Juraj Cseh, ktorý pochádzal z ,upadajúcej uhorskej šľachty‘, ako ju charakterizuje Martin Szentiványi v diele Catalogus rerum, locorum et personarum in Hungaria memorabilium, VII, 11.

Jakub Zabler v Indexi ordinatorum, s. 66 zaznamenáva o Jurajovi Csehovi, že bol farárom na usadlosti v Laku.

Štefan Domöteri, tri roky viedol usilovne rábsku školu, získajúc si povesť skromného, lež chorľavého človeka.[648]

Andrej Szántó, porovnaj oddiel II, hlava 11, § 29.

Vystriedal ho opäť Štefan Demöteri.

Po ňom prišiel „akýsi“ Ján Ladiver, ktorý tam vyučoval mládež iba krátky čas.

Juraj Hegyfalusi; ktorého neskôr ako rožňavského farára[649] pre všakové výčiny uväznili na Oravskom hrade.

M. Michal Czereti (tiež Cseretti) z dediny Révfalú pri Rábe. Jeho otec sa volal Pavol, matka Katarína Kováčová. Vzdelával sa od najútlejšieho veku v Rábe, Bratislave, Žitave a na univerzite vo Wittenbergu.[650] Tam bol poslucháčom znamenitých mužov, ako Jána Deutschmanna, Gašpara Loeschera, Filipa Ľudovíta Hannekia, Jána Neumanna a i. Podľa vtedajšieho obyčaja najprv ,ústa potrebným jazykom vyzbrojil a potom aj hlavu vedami vzdelal‘. V roku 1700 ho povolali za farára cirkvi vo Farade (dedina pri Šoproni). Pozri Zablerov Index ord., 63.

Ondrej Torkosius (Torkos) zastával tri roky rektorský úrad (asi v roku 1701 podľa synopsy) spolu so Štefanom Petrocim, ktorého neskôr povolali do Bratislavy za konrektora.

Torkos, „môj najúctyhodnejší učiteľ“ (Matthaeidesove slová), po návrate z akadémie v Tübingene, kde predložil prácu: Či študujúci teológie, žijúci dlho na akadémii a nezastávajúci verejný úrad, môže platne uzavrieť manželstvo[651] (1703), osvedčil sa ako rektor na predmestskej škole v Rábe.

Keď Torkos zastupoval r. 1702 chorľavého farára Blažeja Löveia, mal po ruke rektora Michala Áacsa mladšieho[652] a konrektora Štefana Károlyiho.

Po Áacsovom odchode prevzal po ňom rektorskú hodnosť Štefan Károlyi, konrektorský úrad prevzal Ján Schmidelius, ,vir sane literatus‘ (muž naozaj učený).[653]

Po Károlyim nasleduje Ján Tóth, neskoršie farár v Pápe.[654]

Peter Kis a jeho konrektor Juraj Baranyai.[655]

Martin Vasoni pôsobil tam dlhšiu dobu (asi desať rokov), až prešiel na právnickú dráhu.[656] Jeho konrektorom bol vtedy Gregor Fabricius, ,literatus et eruditus vir‘.[657]

Juraj Bognar, neskôr bol farárom vo Vásone (pri Vesprime).

Štefan Tatary sa pričinil aj svojou účasťou na rozvoji rábskej školy. Bol synom rektora v Pordáni (pri Šoprone), neskôr bol farárom v Téthe (pri Rábe). Navštevoval predmestskú školu v Prešove.

„Dnes“ (podľa Mattaeidesovho záznamu) účinkujú v Rábe títo rektori:

Ján Szaszky[658] z Folkušovej a Ján Sartorius z Rábu; obaja boli absolventmi jenskej akadémie.[659]

*

Doplnok katalógu:

Štefan Nodificis, ktorého rektorát v Rábe dosvedčuje Andrej Tallian v Zablerovom Indexe ordinatorum, s. 180.

Jozef Gutovini, z Rábu ho pozvali na bratislavské gymnázium.[660] Z jeho spisov sa uvádza: Applausus super Panegyri in Castro Ludan eligendorum Superintendentum A. 1626 die 9. Martii. Ďalej napísal Applausus Poëticus Leopoldo Romano Imperatori. Napokon od neho pochádza aj Carmen in natalem Comitis Nicolai Zríni. Viennae Anno 1663.


[643] Pozri aj Bel, Compendium Hungariae Geographicum, s. 87.

[644] Michal Áacs starší študoval vo Wittenbergu, v Tübingene a po návrate do vlasti ho ustanovili za maďarského kazateľa v osade Keményes-ala (neďaleko Kysaku). Stade prešiel do Rábu, neskôr do Rožňavy (1707 — 1708) a do Devecséru (pri Vespréme). Jeho teologické a náboženské diela uvádza Klein II, 1 — 5, Czwittinger 13 n. — Knihu Boldog halál szekere (Umenie zomrieť) vydal jeho syn toho istého mena v Strasburgu, keď tam práve študoval v r. 1700. O niekoľko rokov neskôr vyšla aj v Levoči.

[645] Podľa Gymnasiologie v stati o škole v Šoprone Ján Scharf tam pôsobil okolo r. 1690. Pavol Kövesch bol jeho nástupcom a po r. 1662 nastúpil M. Michal Unger (Gymn. II, hl. 19, § 7 — 9).

[646] Po r. 1672 evanjelici museli odovzdať kráľovi školy a iné verejné budovy, a tak sa vyučovanie prerušilo. — Hornyánszky 15.

[647] Perlaky sa stal r. 1684 maďarským farárom v Prešove. V roku 1690 čítame meno Daniela Perlakyho v zozname farárov v Gemeri. — Fabó III, 32 a r. 1707 v Ožďanoch, u. d., III, 350 a I, 188 v pozn.

[648] Porovnaj stať o prešovskej škole Gymn. II, hl. 10, § 28.

[649] Od r. 1706 (Fabó III, 24). Z príležitosti pohrebu superintendenta Andreja Bodóa napísal báseň Carmen lugubre. — Fabó I, 109 v pozn.

[650] Czereti študoval vo Wittenbergu od 16. apríla 1692. — Bartholomaeides, 193. — V nasl. menovaní wittenberskí profesori vynikali nekompromisnou ortodoxnosťou a dogmatizmom.

[651] Práca sa prediskutovala vo Wittenbergu roku 1680 (Bartholomaeides 186), po pol roku v Tübingene a v Strasburgu. Vyšla v Nova Literaria Germ. v apríli 1703. Okrem toho poznamenáva Wallaszky 297 v pozn. inú jeho prácu: „A Zedrosfának siralmas esete“, — pohrebná reč pri úmrtí Štefana Töröka z r. 1722, Lipsko. Ďalej knihu modlitieb a hymien s titulom: Engesztelő áldozat, vydaná v Halle r. 1709. Z gréčtiny preložil do maďarčiny Nový Zákon, ktorý vyšiel vo Wittenbergu r. 1736 s preslovom jeho syna Jozefa.

[652] Michal Áacs mladší, pozri stať o bardejovskej škole II, hl. I, § 34 n. a túto prácu s. 247. — Porovn. Klein I, 5 — 11.

[653] Ján Schmidelius bol typický scholasticko-humanistický učenec, súdiac podľa listu z 20. apríla 1706, ktorý písal akémusi svojmu poslucháčovi. — Odpis listu v Gymn. II, hl. 13, § 22.

[654] Ján Tóth-Šipkovič bol superintendentom aj farárom v Tóthe pri Rábe, od r. 1742 vo Vadasfalve pri Šoproni. Zomrel v r. 1745. — Fabó I, 186 n.

[655] Kis bol farárom v Német Csene pri meste Vas Baranyai, súčasne bol aj konrektorom v rokoch 1711 — 1714. — Haan 39.

[656] Vásonyiho, ktorý pôsobil v Rábe r. 1716 (synopsa školy), spomína ako svojho učiteľa v Rábe Ján Fridrich Michaelides, senior veľkohontského kontubernia. — Fabó I, 145, pozn. c.

[657] V podstate ide o Gregora (nie Georgia — Juraja) Fabricia, ako píše originál Gymn. II, hl. 3, § 25.

[658] Ján Tomka-Szaszky — pozri Fabó I, 190, pozn. — Haan 44.

[659] Obaja študovali v Jene v r. 1719. — Haan 44.

[660] Gymn. II, hl. 18, § 12. — Evanjelické školy boli zrušené v Rábe r. 1749. — Fabó I, 191, pozn. b.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.