Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Lucia Muráriková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 86 čitateľov

Hlava XV. Škola v Levoči

(Caput XV. De Schola Leutschoviensi)

Levoča (Leutschovia), metropola Spiša, bola chýrna už za čias reformácie svojimi školami, známou kníhtlačiarňou[732] a hlučnými trhmi.

V Komentári o luteranizme (kniha I, sectio 55, § 139) Vít Ludovicus zo Seckendorffu,[733] dokumentuje, že protestantizmus priniesol do Uhorska Martin Cyriacus, a to najprv do Levoče priamo z Wittenbergu ešte v Melanchtonovej dobe.[734]

Podľa toho, ako zaznamenal Joachim Leibitzer vo svojom diele Verzeichniss etlicher geschehener Dinge[735] k roku 1544 o začiatkoch reformácie, a prvých levočských rektoroch, do Levoče pozvali ako prvého kazateľa Bartolomeja Bognera[736] počas prefektúry Ladislava Politzera.[737] V tom istom čase spravoval nižšiu školu Daniel Türck[738] z Košíc, ktorý podľa záznamu Leibitzera sa stal r. 1555 starostom (pretorom) mesta Levoče.

Leibitzer (u. d.) zaznamenal r. 1545 aj to, že levočský rektor Konrád Henckel (Henkel), bol tamojším rodákom. Bolo to v čase, keď v Levoči zúril strašný mor, ktorému padlo za obeť asi 800 ľudí, medzi nimi aj sudca Ladislav Politzer.[739]

Jeho nástupcom r. 1547 bol M. Erazmus Vindeck z Goldbergu, ktorý neskôr prešiel ,ak sa nemýlim‘ do služieb mesta.[740]

Dominik Lucillus pochádzal zo Sedmohradska. Keď absolvoval vyššie školy vo Wittenbergu, ,držal kľúče levočskej školy‘ v čase pôsobenia mestského sudcu Šebestiána Kramera. Pozri Joachim Leibitzer, u. d. k roku 1549 a Hain, Levočská kronika 94.

M. Benjamin Lischovius z Goldbergu, podľa záznamov citovaného Leibitzera spravoval levočskú školu v roku 1550 počas pôsobenia mestského sudcu Michala Kramera, ktorý údajne zastával svoj úrad veľmi nedbanlivo. Uplatňoval Trotzendorfovu metódu, ako vysvitá z Trotzendorfovho listu z 2. 3. 1551 v mestskom archíve.

Albertus Lasius, ináč Kreutzer bol správcom školy v období pôsobenia Blažeja Helda, starostu mesta. Pozri Joachim Leibitzer u. d. k 31. júlu 1522.[741] Jeho predchodcom bol Bartolomej Zimmermann. Frankl 123.

Pavol Horlerus spravoval v roku 1555 levočskú školu, ako je to zaznamenané v Catalogus Ministrorum Ecclesiae Leutschoviensis.[742]

Michal Röffel (Rössel). Pozri stať o košickej škole, diel II, kap. V, § 5.[743]

M. Anton Platner[744] pôsobil podľa Joachima Leibitzera u. d. ako rektor a neskôr okolo r. 1570 v mestskej radnici ako Iuratus notarius. Podľa marginálnej poznámky cudzej ruky odišiel už r. 1567 za farára. Podpísal Formulae Concordiae, ktorými sa prihlásil k ,pravovernému‘ luterskému učeniu, ustanovenému na synode košickej, bardejovskej, prešovskej, levočskej a sabinovskej.[745] Dňa 31. mája 1596 napísal list básnikovi M. Jánovi Bocatiovi, datovaný z Levoče, v ktorom mu vracia akúsi knižku a blahoželá k jeho šťastne vykonanej ceste do Wittenbergu a k spokojnému návratu domov. Na dôkaz vďačnosti odmieňa Bocatia „tribus grossis aureis“. Platner stál na čele levočskej cirkvi 31 rokov,[746] zomrel 15. októbra 1598.

Tomáš Schnell ,Gefresmarchensis‘ bol správcom levočskej školy v roku 1567. Pozri Leibitzer u. d. k roku 1598.[747]

Gašpar Kramer (Cramer, Crömer) z Levoče; o jeho rodinnom pôvode sa nič nevie. Podľa cirkevného registra bol r. 1571 rektorom tamojšej školy. Zomrel na mor r. 1577, ako zaznamenáva Syllabus Contubernii XXIV Regalium a Subsidia Juraja Buchholtza.[748]

Ján Greiffenzweig. V roku 1578 pozvali ho z Markušoviec ako uvádza Catalogus Ministrorum Ecclesiae Leutschoviae. Pozri pozn. 450 v I. diele a Bartholomaeides 40.

Tomáš Henschel, pozri stať o košickej škole, II, kap. V, § 6.[749]

M. Martin Sturm.[750] Pevný dátum jeho levočského rektorovania i prezrádza list Matiášovi Lochmannovi z Levoče 15. júla 1587.[751] Ešte ako rektor tamojšej školy podpísal uznesenia bardejovskej synody z 1. marca 1589. Podľa správy Joachima Leibitzera u. d. nastúpil 20. januára 1599 za farára v Levoči.

M. Ján Milius (Mylius), ktorého cit. Leibitzer zaraďuje k roku 1589. Pochádzal z Jihlavy, kde poznal Pavla Halvepápia. Z konrektorského úradu vo Veľkom Meziříčí u rektora Ursiniho ho poslali za rektora do Levoče. Jeho spisy, prezrádzajúce urputné teologické boje medzi luteránmi a kalvínmi; pozri u Davida Czwittingera v diele Specimen s. 256.[752] Z Levoče prešiel do Kežmarku.

M. Erasmus Schmid. Bližšie o ňom pozri Teofil Spitzer v Templum honoris, s. 344, ďalej M. Hennius Vitte v Memoria Philosophorum, s. 405, Frant. Budaeus v diele Allgemeine Historische Lexicon s. 402 a Adolf Klarmundus v spise Vitae Clarrissimorum in re literaria Virorum, diel 3, s. 174. Do Uhorska prišiel r. 1595. V Levoči zastával rektorský úrad iba rok, hneď potom odišiel do Wittenbergu.[753]

M. Ján Rhau (aj Rhaw, Rhavius), ktorého Leonhard Hutter v diele Concordia concors, kap. 55, s. 1408 nazval vir doctissimus. Podpísal uznesenia šarišskej synody z 9. a 10. marca 1599 a venoval oslavnú báseň Jánovi Bocatiovi z príležitosti jeho návratu do vlasti.[754] Frankl 124 prehadzuje poradie: r. 1592 Rhau, 1596 — 97 Schmid, 1597 Gašpar Krammer.

Albert Sickius z Vratislavi. Pozri Catalogus Ministrorum Ecclesiae Leutschoviensis k r. 1601. V rektorskej hodnosti zotrval dva roky. Hain, Kronika, 130.

M. Zachariáš Volradius, Wolrab, ináč Volrabius. Jeho meno zachoval pre dejiny jeho žiak M. Stanislav Horlerus v Zablerovom Indexe ordinatorum na s. 98. Jeho kolegom bol v tom období r. 1607 podľa toho istého záznamu Gašpar Kramer. Účinkoval takisto dva roky (1603 — 1605 Acta Scholastica).

M. Gašpar Kramer sa vzdelával v Kaliningrade.[755] Presvedčivejší dátum jeho levočského pôsobenia nám zachoval jeho podpis pod uznesenia synody v Spišskom Podhradí v januári r. 1614. Aj jeho bývalý žiak Adam Taganius z Oslian vyzdvihuje jeho zásluhy o levočskú školu v Zablerovom Indexe, s. 34. V roku 1616 ho vyvolili za mestského sudcu v Levoči. Jeho kolegom bol M. Gašpar Cholius. Na obidvoch si spomína ich žiak Ján Rudolphi z Batizoviec, vyznávajúc, že u Kramera a Cholia študoval začiatky gramatiky. Pozri Zablerov Index, s. 22. Podobne sa zmieňuje o Choliovi, ako o rektorovi (!) levočskom aj Juraj Stephanides, súľovský farár v liste r. 1619 Jánovi Lochmannovi.[756]

Sebastián Türk,[757] vnuk Daniela Türka, sa narodil v Levoči 27. januára 1587. V 17. roku života odišiel na vyššie štúdiá do Wittenbergu, kde sa dal zapísať dňa 30. decembra 1604 počas pôsobenia prorektora Leonharda Huttera, doktora teológie.[758] O jeho pobyte vo Wittenbergu svedčí elégia aggratulatoria, venovaná Jánovi Hagiovi z príležitosti dosiahnutia hodnosti magistra. K básni prispel ešte okrem Türka Melchior Schnell zo Spišských Vlachov a iní Uhri. Türk strávil vo Wittenbergu tri roky; do vlasti sa vrátil koncom roka 1608. V roku 1610 ho v Levoči zvolili za učiteľa školy;[759] na tomto pôsobisku zotrval tri roky. V roku 1612 sa oženil s Alžbetou, dcérou M. Jána Golcia, kazateľa v Spišskej Novej Vsi. Roku 1613 ho povolali za nemeckého diakona do Košíc, kde ho roku 1629 povýšili do funkcie farára. Tieto dáta a ďalšie údaje Türk vlastnoručne poznačil do knihy Calendarium historicum Pavla Ebera, Wittenberg v roku 1659.[760]

Ján Minoris z Levoče. V období rektorátu M. Mylia[761] bol žiakom Jána Praetoria. Keď nadobudol vyššie vzdelanie v Görlici a Frankfurte nad Odrou, stal sa učiteľom vo funkcii kolegu a začal pôsobiť v Bardejove. Po smrti otčima Urbana Schullera starostlivosť o rodinný majetok ho prinútila usadiť sa v Levoči, kde na úžitok rodnej školy účinkoval od roku 1607 do roku 1620.[762] Mládež vychovával prísne, vo svojom povolaní bol horlivý a súci. Žil v celibáte v osamelosti, ale voči blížnym bol veľmi žičlivý. Niektoré vlastné knihy venoval škole vo svojom pôsobisku a zo svojho imania založil nadáciu 100 zlatých, ktorú sumu čiastočne použili aj na hradenie vyučovania hre na organe. Zomrel ako obeť moru spolu s iným kolegom školy Jánom Myškom.

M. Peter Zabler pochádzal z Meissenska z obce Hayne, ako niekdajší farár v obci Šariši a superintendent piatich slobodných kráľovských miest, súčasne aj farár v Levoči, ktorý z pracovnej horlivosti dobrovoľne sa venoval aj školskej práci. O jeho činnosti podáva správu lipanský rektor Ondrej Lucae, ktorý po štúdiách v Spišskom Podhradí u Ľudovíta Frölicha[763] ďalej študoval vyššie vedy v Levoči u Petra Zablera, M. Eliáša Ursiniho a M. Stanislava Horlera. Pozri Index ordinatorum Petra Zablera s. 54.

M. Eliáš Ursinus. Pozri stať o bánovskej škole, diel I, kap. I, § 9 — 11.[764]

M. Stanislav Horlerus, rodom z Levoče z otca toho istého mena a matky Uršuly Šolcovej. Vo svojom rodisku sa vzdelával vo vyšších vedách pod vedením M. Zachariáša Volrabia a Gašpara Kramera, o čo mal starosť jeho strýc z otcovej strany, lebo rodičov zavčasu stratil. Ten istý strýko ho poslal neskôr roku 1609 k Danielovi Breslerovi do Tepsina, potom do Šarišského Potoka a do Košíc, aby si tam osvojil maďarčinu. Po troch rokoch ho pozvali ,do Ríše‘, aby tam rozšíril svoj vedecký obzor. V roku 1612 študoval v Strasburgu, počas pôsobenia rektora Justa Meiera,[765] kde vynikal nad rovesníkmi. Po absolvovaní filozofického behu nadobudol najvyššiu vedeckú hodnosť od vznešeného filozofického kolégia v Strasburgu dňa 12. marca 1615. Na jeho oslavu napísali občania tamojšej akadémie Brabeum magistrale in honorem D(omi)ni Stanislai Horleri Hungari. S akademickým titulom odišiel do Tübingenu (Tubinga Svevorum), kde bol poslucháčom Matiáša Hafenreffera,[766] doktora teológie. V Tübingene študoval iba jeden semester, pretože sa dal obmäkčiť naliehavými prosbami priateľov a poslúchol aj radu doktora filozofie a medicíny Havenreitera,[767] u ktorého obhajoval svoju meteorologickú prácu Sysetézeis.[768] (Tento fakt uvádza autora Gymnasiologie k úvahe, že rozumní rodičia nezverujú svoje deti hocakým nádenníkom, ale dobrým, svedomitým a spoľahlivým učiteľom, ktorí sa viac ako o svoj vlastný prospech a záujmy starajú o prospech a mravný rast svojich žiakov).

Keď sa Horler vrátil do Strasburgu, nielenže súkromne vzdelával synov spomenutých šľachticov, ale zasvätil svoje sily aj teologickému kolégiu za predsedníctva doktora Jána Taufrera.[769] Ale v roku 1617 nastúpil na rektorský úrad vo svojej rodnej obci Levoči za súhlasu senátu obce. V tejto funkcii napísal latinský básnický epigram v predslove Compendium Grammatices od M. Eliáša Ursiniho.[770] Jeho záznam v Indexe ordinatorum u Petra Zablera (s. 100) svedčí o Horlerovej veľkej znalosti gréčtiny. Po vyše osemročnom učiteľskom pôsobení v Levoči odišiel za kazateľa do Spišskej Novej Vsi. Pozri Index ord. u. d.[771]

M. Jakub Kramer, ktorého otec Konrád bol levočským občanom a matka Anna bola rodená Popstinová. Základy umení a jazykov si nadobudol v rodnej škole levočskej obce u M. Zachariáša Volrabia a Gašpara Kramera. V roku 1614 odišiel študovať na univerzitu do Štrasburgu, čiastočne na vlastné trovy, čiastočne na trovy obce, počas pôsobenia tamojšieho rektora M. Tobiáša Spea.[772] Po štvorročnom štúdiu v máji r. 1617 dosiahol najvyšší stupeň filozofie. Hoci mal úmysel zostať dlhší čas na štrasburskej univerzite, nepriaznivé životné okolnosti ho prinútili, že nastúpil inú dráhu. Začiatkom januára 1618 sa v tichosti rozlúčil s mestom aj s akadémiou. Dostal sa do Viedne, kde načas bol súkromným vychovávateľom. Medzitým prišiel o celý majetok a r. 1623 sa vrátil do vlasti. Tu so súhlasom levočského magistrátu a farára M. Petra Zablera ho pozvali na levočskú školu. Po piatich rokoch nadobudol hodnosť diakona levočskej cirkvi. Pozri Index ord. Petra Zablera, s. 111.

M. Matiáš Saxo z Banskej Štiavnice. Na levočskú školu ho pozvali v roku 1626. Najvyšší rektorský úrad dostal z rúk Pavla Vitališa zo Sliezska, ktorý bol kedysi farárom v Spišských Vlachoch. Pozri cit. Index, s. 189. Jeho kolegom bol Tomáš Murr. Obidvoch týchto mužov spomína Martin Sambelius, pôvodom zo Spišskej Novej Vsi, niekdajší rektor v spišských Roškovciach. Keď Sambel absolvoval školu v Levoči u Cyriaka Jaroška a Juraja Vitsingera,[773] odišiel ďalej študovať do Levoče, kde v tom čase spravoval druhú triedu konrektor Tomáš Murr (neskoršie tamojší diakon); v prvej triede vyučoval Matej Saxo, Zablerov Index, s. 194.

Michal Lazy pôsobil v Levoči ako rektor roku 1630. Neskôr odišiel za kazateľa do Tekova.[774]

M. Ján Vindisch. Jeho otec Pavol bol v Levoči mestským konšelom, matka Fides pochádzala z rodu Viznerovcov. Od útlej mladosti sa mu dostalo starostlivej výchovy.[775] S finančnou podporou mestského senátu a rodičov odišiel na wittenberskú akadémiu,[776] aby tam nadobudol vyššie vzdelanie. Tam študoval štyri roky pod feruľou M. Erasma Schmida,[777] ktorý bol kedysi viac rokov rektorom a profesorom gréčtiny a matematiky v Levoči. Tam dosiahol aj hodnosť magistra. V roku 1632 pozval levočský senát Jána Vindischa za konrektora, neskôr (1633) mu zveril rektorát celej školy. Pozri Zablerov Index ord., 215. Leonhard Mokoschinus z Partizánskej Ľupče, rektor v Spišskom Štvrtku r. 1636 píše o Vindischovi, že bol pre deti viac otcom ako učiteľom. Index u. d., 162.

Ako senior v Spišskom Podhradí zložil z príležitosti zásnub M. Jakuba Zablera s Margitou Mülleterovou, dcérou Juraja Mülletera, župana 13 kráľovských miest, báseň v elegickom distichu, ktorú odpisuje doslovne Gymnasiológia II, kap. XV, § 30. Z Podhradia sa dostal za farára do Banskej Štiavnice, kde aj zomrel.[778] Zanechal dvoch synov,[779] spomedzi ktorých Ján po úspešnej obhajobe svojej práce vo Witttenbergu u majstra Šimona Fridricha Fremzelia dosiahol hodnosť magistra. Téma jeho štúdie hovorí o základoch prírody podľa Sperlingovej fyziky. Teologické štúdiá absolvoval u profesora Calovia, Quenstedia a Deutschmanna vo Wittenbergu. Zomrel vo Vratislavi. Mladší syn Juraj sa zúčastnil bojov v Belgicku a Francúzsku.

Michal Lazius (pozri skôr), český exulant, ktorý sa usadil v Košeci na Trenčiansku ako farár. Stade odišiel za rektora[780] do Levoče. Pod jeho predsedníctvom dišputoval r. 1646[781] Ján Institoris Mošovský De Filii Dei praeeterna Divinitate. O jeho synovi Adamovi pozri Gymnasiologia, II, stať o prešovskej škole, hl. IX, § 21.

Juraj Krieschke, rodom z Vratislavi (z Tešína podľa Tomášika s. 7) zo Sliezska, spravoval levočskú školu roku 1647. Z tej doby pochádza aj jeho báseň,[782] ktorú zložil z príležitosti sobáša levočského sudcu Mikuláša Haina. V roku 1649 napísal program k rečníckym cvičeniam na levočskom gymnáziu, ktoré sa tam uskutočnili 26. marca v tom istom roku. Program vyzdvihuje dôležitosť a význam elokvencie pre humanisticky založeného človeka. Bez obratnej výrečnosti aj vedomosti strácajú na cene, lebo sa prejavujú len v literárnej forme. Výrečnosť nie je ani dar prírody, ani si ju nemožno osvojiť znalosťou pravidiel, pretože vyžaduje neprestajný cvik. Hlavné potreby študujúcich na dosiahnutie vzdelanosti sú podľa neho ,nous kai kafidion‘ — rozum a kalamár. Caesar zriadil v starovekom Lugdune (terajší Lyon) oltár, pred ktorým sa konali rečnícke preteky. Podobne aj Cicero zriadil rečnícku akadémiu v Ríme. Rečnícke preteky v duchu vtedajšej humanistickej vzdelanosti sa konali aj v Levoči.

Tobiáš Cruciger. [783]

Jozef Alauda pochádzal z levočskej šľachtickej rodiny. Gymnasiologia odpisuje jeho dve latinské básne z čias, keď bol Alauda konrektorom školy a neskôr prísažným sudcom mesta.[784]

M. Jób Zabler narodil sa v Levoči r. 1628. Jeho otcom bol kazateľ a superintendent Peter Zabler, o ktorom sme už hovorili prv, matkou mu bola Sára Anna Rhollinová. Spočiatku sa vzdelával súkromne v rodičovskom dome, neskôr si osvojoval základy humanistických vied u M. Jána Vindischa a Josefa Alaudu. V roku 1644 odišiel do Žiliny k Eliášovi Ladiverovi st.[785] študovať jazyky, ako aj humanistické a teologické vedy. Pre vojnové nepokoje ho zavolali domov, aby ho odtiaľ znova poslali na akadémiu do Wittenbergu.[786] Tam študoval za Jána Hülsemanna, vynikajúceho učenca, filológa a filozofa. V prvých rokoch sa venoval základom teológie, s úmyslom ďalej pokračovať v jej štúdiu u Viliama Lüsera.[787] Lenže levočský mestský senát ho r. 1650 povolal do vlasti na rektorský úrad. Na tomto mieste zotrval dva roky, pokým prevzal cirkevný úrad. Pozri Index ordinatorum Martina Wagnera, s. 82.[788] Jeho podrektorom bol Eliáš Vielbaum[789] podľa cit. Index ord., s. 152.

M. Matiáš Zimmermann sa narodil v roku 1623[790] od otca Adama a matky Márie Magdalény Brodkorbovej. Už v rodine dostal základné vedomosti literného vzdelania. Keď vychodil domácu školu, šiel študovať na gymnázium do Torune, „aby sa z neho stal občan hodný Múz“. Vo februári 1644 sa pobral na akadémiu do Strasburgu, kde dosiahol roku 1646 magisterský gradus. Ubytovanie aj teologickú prípravu mu poskytol známy profesor Ján Juraj Dorschaei.[791] Okruh vzdelania si značne rozšíril u doktora Jána Schmida a Jána Konráda Danhauera, na ktorých ťažkú námahu si s vďačnosťou spomínal. Od roku 1648 pokračoval v štúdiách tak usilovne ako na začiatku svojich štúdií. Aj písomne sa osvedčil, za čo mohol ďakovať doktorovi Jánovi Bened. Carpzoviovi, doktorovi Jánovi Hülsemannovi, doktorovi Jeronýmovi Kromayerovi, lycenciátovi Abrahamovi Tellerovi a iným, ktorí mu venovali veľkú starostlivosť počas štúdia. Onedlho ho však pozvali za rektora na levočskú školu.[792] Odtiaľ sa dostal za diakona do Prešova.[793] Pozri Index ord. Martina Wagnera, s. 89. O jeho dielach pozri Specimen Davida Czwittingera 407.[794] Ďalšie správy o ňom možno nájsť v Elogiách Gellianorum v Lipsku 1650, tlačou dedičov Timoteja Hennia.

M. Tobiáš Stephani, ,poeta et orator praeclarus‘, pôvodom z Moravy, bol rektorom levočskej školy r. 1658.[795] V roku 1640 prešiel najprv do Banskej Štiavnice, odtiaľ do Banskej Bystrice, kde zastával hodnosť konrektora.[796] Jeho nadpriemerné schopnosti sa odhaľujú v oslavnej básni z príležitosti sobáša jeho kolegu Jána Kronera, konrektora levočského gymnázia, ktorú odpisuje Gymnasiologia II, kap. XV, § 40. V roku 1656 podpísal uznesenia prešovskej synody. Hneď nato sa stal farárom v Štubni.[797]

Gašpar Hain (Hein) pochádzal z Košíc.[798] Ako vynikajúci matematik úspešne spravoval levočskú školu v roku 1658;[799] obecná rada si ho zvolila aj do zboru mestského senátu za sudcu. Svojimi schopnosťami sa osvedčil slávnostným oslovením Jobovi Zablerovi pri jeho sobáši. Báseň odpisuje Gymnasiologia II, kap. XV, § 42. Inou básňou oslávil sobáš M. Joachima Erythraei[800] (u. d. § 43).

M. Ján Kemmelius pochádzal z Levoče. Otcom mu bol Ondrej Kemmel a matka Zuzana, rodená Heiszová.[801] Svetlo sveta uzrel roku 1636. Od útlej mladosti ho vychovávali v rodisku, neskôr ho rodičia dali do Liptovského Mikuláša, aby si tam osvojil slovenský jazyk. Po dvoch rokoch študoval v Prešove v tom čase u najslávnejších rektorov a profesorov — ako boli Ján Büringer, M. Ján Matthaeides, Ján Sartorius, ale aj konrektor Andrej Horváth,[802] u ktorého pobudol šesť rokov. Vo Wittenbergu[803] študoval teológiu takisto u známych profesorov, napríklad u doktora Abrahama Calovia, doktora Jána Meissnera a doktora Jána Andreae Quenstedia. Filozofiu a filológiu študoval štyri roky u široko-ďaleko známeho prof. Jána Sperlinga,[804] ako na iných verejných a súkromných učilištiach. Na starodávnej wittenberskej univerzite získal aj gradus magistra teológie. Po poldruharočnom zastavaní konrektorského úradu v Levoči nadobudol hodnosť rektora.[805]

Na počesť zosnulého levočského farára Františka Németha napísal r. 1667 báseň, ktorú odpisuje Gymnasiologia II, hl. 15, § 45. Inými oslavnými veršami spestril udalosti sobáša Godofreda Titia,[806] arcidiakona v Banskej Štiavnici (u, d. § 46). Pri exámene r. 1666 zostavil tézy z teológie, z fyziky (čo sú obludy, jednookí, obri, trpaslíci, ,pumiliones, esavus‘, ďalej monstra Kobaldi, Nymphae et mulieres aquaticae, pochádzajúce od diabla). Napokon pričlenil tézy k ,disciplinae instrumentales‘ (logika, rétorika, grécka gramatika, a latinská poézia).[807]

Kemmel žil od roku 1672 v exile v Kaliningrade.[808] Do vlasti sa vrátil až po uplynutí búrlivého obdobia v Uhorsku.[809] Jeho spisy pozri u Czwittingera, Specimen s. 202. K uvedeným spisom treba ešte pripojiť tieto: Genuinus Charakter Pseudo prophetarum, Tübingen, 27. Augusti 1683. Ďalej jeho dišputáciu z roku 1658 vo Wittenbergu za pôsobenia prof. Deutschmanna De ortu animae. Potom Dissertatio de materia prima Peripatetica, pri ktorej predsedal Simon Basch, Wittenberg 1659. Neskôr ako respodent obhajoval Kemmel Decas Thesium Illustrium Philosophiae Naturalis za predsedníctva Konštantína Ziegera.[810]

Od roku 1650 je ako Kemmelov kolega zaznamenaný Ján Kretschmer, rodom zo Sliezska. Kretschmer napísal r. 1664 báseň na oslavy sobáša M. Jakuba Zablera; jej odpis pozri Gymnasiologia II, kap. XV, § 49. Báseň je napísaná v gréckom a latinskom jazyku. Inú latinskú báseň venoval v roku 1663 M. Joachimovi Erythraeovi z príležitosti jeho sobáša s Dorotou Gosnovicovou.[811]

M. Jakub Röser, čiže Roserius r. 1670.[812] Pozri prešovskú školu, II. s.

M. Ján Schwartz, 1672. Pozri školu v Bardejove, II, s. 246.

Melchior Roth pochádzal z Košíc. Pôvodne bol farárom v Spišskej Belej; po osemročnom spustošení levočskej školy ju znova obnovil. Z Levoče ho pozvali za farára do Švedlára vo Spiši.[813]

Efraim Kretschmer, syn levočského konrektora Jána Kretschmera a matky Doroty z rodiny Reuterovcov. Narodil sa r. 1674. Začiatky vzdelania čerpal na gymnáziu vo svojom rodnom meste Levoči. Pozri Zablerov Index ord. s. 19. Neskôr študoval v Kluži v Sedmohradsku, vo Weissenfelse pri Meissene, kde ho najviac priťahoval Ján Schwartz, niekdajší bardejovský rektor, neskôr rektor v Levoči. Akademické štúdiá absolvoval najprv v Jene,[814] kde bol poslucháčom Friedmanna Bechmanna a Viliama Bayera. Vo Wittenbergu[815] bol poslucháčom Calovia, Quenstedia, Deutschmanna, Walthera a ďalších vtedajších učených filozofov a filológov. V roku 1683 ho povolali do Levoče za konrektora, od roku 1684 do roku 1690 bol tam rektorom.[816]

Samuel Günther, syn levočského tribúna ľudu Davida Günthera a matky Judity, dcéry Vavrinca Breuera. Narodil sa 15. júla 1669. Základy nižších filozofických a teologických vied čerpal u Efraima Kretschmera. Dňa 10. septembra 1689 sa odobral na akadémiu do Jeny. Dňa 16. decembra 1692 sa vrátil, aby prijal z vôle mestského magistrátu konrektorský úrad v Levoči. Po smrti Melchiora Rotha mu r. 1696 zverili „správu“ rektorského úradu.[817] Literárne sa uplatnil básňou z príležitosti úmrtia Efraima Kretschmera dňa 14. marca 1706, ktorú odpisuje Gymnasiologia II, kap. XV, § 55.

Martin Dubovský. Pozri školu v Brezne, II, kap. 2, § 28.[818]

M. Andrej Weinert pochádzal z Levoče, kde aj bol po návrate z Wittenbergu[819] rektorom gymnázia r. 1723. Jeho časté rozpory s cirkevnými činiteľmi sa odzrkadľujú v listoch, ktoré sú v odpise rukopisu Gymnasiologie. Posledná kapitola (60), ktorá mala mať súpis jeho latinských a nemeckých spisov, je nedokončená.[820]


[732] Známa Brewerova firma. Po požiari r. 1734 nastúpila tam firma Podhoránskych a Mayerova. Prvé tlačiarne založili v Levoči na začiatku 16. stor. Jakub Klöss, Daniel Scholz; od r. 1630 Vavrinec Breuer zaviedol moderné typy z Lipska od Brierkopfa, ktorými vytlačili Komenského Orbis, Januu a Vestibulum. (Korabinszky, 372).

[733] Vít Ľudovít zo Seckendorffu, rytier svätej rímskej ríše, brandeburský kurfirstský tajný radca a kancelár univerzity v Halle (1626 — 1692), polyglot a polyhistor, pracoval najmä v histórii. Z jeho diel poznáme hore citovaný Commentarius historicus et apologeticus de Lutheranismo. — Jöcher II, 1018 n.

[734] Samý prvý rektor Ján Henkel v Levoči (Klein I, 110) je známy od r. 1529 ako dvorný kazateľ ovdovelej kráľovnej Márie, sestry cisára Karola V. a Ferdinanda I. Keďže Mária sa zdržiavala dlhší čas v Linci a nechcela Henkela prepustiť, Levočania povolali v tom istom roku Martina Cyriaka. — Hornyánszky 109. — O ňom bližšie Fabó II, 52. Zoznam levočských rektorov obsahujú Acta Scholastica z r. 1745, 6. časť, V. zväzok a Hainova Levočská kronika, 278 n.

[735] Uvedenú kroniku spracúvali otec a syn, totiž Joachim Leibitzer, kazateľ v Lešne vo Spiši, a Izrael Leibitzer, diakon v Spišskej Belej. Kronika sa začína rokom 1241 a končí sa rokom 1637. Ináč — Verzeichnis der sämtlichen Rektoren des Gymnasiums zu Leutschau in Oberungarn von 1520 bis auf diese Zeit — je v diele Biedermannovom Observationes et acta scholastica v zväzku V, časť VI, s. 526 — 545. Selecta (výber) ex Chronicis Leibitzerianis vydal Wagner, Analecta II, 46 — 68.

[736] Bartolomej Bogner, rodák z Kronstadtu v Sedmohradsku, organizoval evanjelickú cirkev v Levoči v r. 1544 až 1556, keď odišiel do Spišskej Novej Vsi. — Pozri Klein II, 54, Hornyánszky, 109.

[737] V diele Historia Diplomatica de statu Religionis Evangelicae in Hungaria, Periodus prima, § IX sa píše, že prvý evanjelický farár v Levoči bol Martin Cyriacus, čo potvrdzuje aj Vittus Ludovicus zo Seckendorffu vo svojom diele Commentarius Historicus et Apologeticus de Lutheranismo.

[738] Daniel Türck (Türk aj Turcus) je autorom historického diela Diarium rerum ecelesiasticarum. — Fabó II, 20. — O znamenitom rozkvete levočského gymnázia v Türkovej dobe, pozri Wallaszky, 177, pozn. — Meno Daniela Türka čítame aj v historickom kalendári D. Schwarza: „Flores sparsi ad tabulas pignori relictarum 13 civitatum Saxonicarum terrae Scepusiensis in Ungaria superiori. (Rozptýlené kvietie do zoznamu zastavených 13 saských miest vo Spiši v hornom Uhorsku), Rintlei 1765. Dielo sa skladá z historických záznamov o viacerých mužoch, medzi ktorými je Dan. Türk na druhom mieste. Türk opísal dejiny Spiša v r. 1538 až 1559. — Pozri Klein II, 59, pozn. 35, Wagnerove Analecta Scepusii II, 15, kde je poznámka o dare 200 zlatých pre školu od bohatého baníka Juraja Trübela a 100 zl. od vd. Agneši Ribscherovej (str. 18).

[739] O rodine Henkelovcov v Levoči pozri Klein I, 110 n., Czwittinger 167, Horányi II, 98 a i. — Ján Henkel rozmnožil r. 1513 až do tých čias bohatú knižnicu mesta Levoče. — Wallaszky, 182.

[740] Vindeck pochádzal z Goldbergu v Prusku. Do Levoče nastúpil podľa synopsy školy v r. 1547. — Gymn. II, hl. 15, § 5. Pozri aj Joachim Leibitzer, u. d., k roku 1544. Hainova Kronika 93.

[741] Lavius, ale aj Lanius, študoval od júna 1544 na univerzite vo Wittenbergu. Pochádzal z Levoče. — Bartholomaeides 18. Podľa Acta Scholastica v Levoči pôsobil v r. 1533. Hain, 99.

[742] Paulus Horlerus bol zapísaný v Königsbergu 19. októbra 1641 ako ,Leico-Ungarus‘ počas Tinctoriovho rektorátu. — Ružička, Pedag. sborník V, 123, č. 71. V Levoči pôsobil v r. 1555. — Synopsa školy, u. m., § 9.

[743] V stati o košickej škole je citovaný ako Roselius. V Levoči pôsobil v r. 1559. — Synopsa, u. m., § 10. Hain, 106.

[744] M. Anton Platner sa narodil v októbri 1535 v Levoči. — Klein I, 312 predpokladá, že bol v Levoči rektorom v r. 1572, synopsa v § 11 v r. 1570, Hornyánszky 114 v r. 1567, J. Pavol Tomášik v Notitiae quaedam de lyceo Leutschoviensi na s. 6 tvrdí, že to boli roky 1561 — 1567, Acta Scholastica zasa r. 1561. — V úrade údajne pobudol päť rokov. Súčasne ho v tom istom roku zvolili za levočského kazateľa cirkvi podľa matriky spišských seniorov od Xylandra, kde pod č. 190 stojí: M. Antonius Plattnerus, Leutschoviensis, ecclesiae patriae antistes, electus Popradi an. 1572. — Klein I, 312, pozn. 262.

[745] Synoda v Prešove sa uskutočnila 20. októbra 1579, v Košiciach 24. aug. 1588, v Bardejove r. 1589, v Prešove v r. 1593, v Bardejove v r. 1594 a v Levoči v r. 1597. — Klein I, 316, Fabó II, 97, 130.

[746] Podľa Kleina, u. m., zastával tam cirkevný úrad 26 rokov.

[747] Tomáš Schnell študoval od 23. júna 1592 vo Wittenbergu ako syn levočského farára toho istého mena. Bartholomaeides 95, Genersich II, 135 n., Tomášik u. d. spresňuje jeho rodisko termínom ,Brandeburgensis‘ a doplňuje, že bol v Levoči najprv konrektorom a neskôr rektorom tri roky. Správnejšie je terminovanie rkp. Acta Scholastica, ktoré dávajú jeho pôsobenie v Levoči na r. 1567. Hain, 111.

[748] Casparus Cröner z Levoče bol zapísaný 9. novembra 1563 vo Wittenbergu. — Bartholomaeides, 44. V rektorskom úrade zotrval sedem rokov, 1571 — 78 (Acta Scholastica). V r. 1577 ho vystriedal rektor Ján Reidulphus. — Frankl, 123.

[749] Casparus Cröner z Levoče bol zapísaný 9. novembra 1563 vo Wittenbergu. — Bartholomaeides, 44. V rektorskom úrade zotrval sedem rokov, 1571 — 78 (Acta Scholastica). V r. 1577 ho vystriedal rektor Ján Reidulphus. — Frankl, 123.

[750] Škola sa znova zriadila v r. 1588, keď pozvali z Nemecka dvoch učiteľov — Martina Sturma, levočského rodáka, ktorý od 13. júna 1583 študoval vo Wittenbergu (Bartholomaeides, 78) a v nasledujúcom roku ho zvolili za kazateľa, a druhého M. Jána Mylia. — Hornyánszky 114. — V roku 1581 nastúpil v Levoči ako kolaborator Martin Belsius, ktorý neskôr prešiel do Sabinova. — Gymn. II, hl. 6, § 4. Hain, 127 — 128.

[751] V liste okrem iného ďakuje Lochmannovi za vyslovené blahoželanie Sturmovi k novému úradu — išlo akiste v r. 1587 o rektorský úrad na novozriadenom levočskom gymnáziu. — Gymn. II, hl. 15, § 16. — Martin Sturm zomrel 8. júna r. 1601. — Fabó I, 57, pozn. d.

[752] Myliusa upodozrievali z kryptokalvinizmu, preto v r. 1593 opustil mesto a odišiel do Kežmarku (Gymn. II, hl. 14, § 6) a neskôr do Elbingenu. — Pozri Jiřina Holinková: Městská škola na Morave, s. 79. Lipták, Gesch. des Ev. Lyzeums in Kesmark, s. 21 — 24, Rosenauer vo Výročnej správe gymn. v Banskej Bystrici 1874 — 75, s. 18, pozn. 2, MEEE, 137. Zomrel v Elbingene r. 1530.

[753] Erazmus Schmidt sa narodil 17. apríla 1570 v Delitschi pri Meissene ako syn farára a spisovateľa Tomáša Schmidta. V r. 1590 šiel študovať do Wittenbergu, kde po troch rokoch dosiahol hodnosť magistra filozofie. Po ďalších štúdiách ho pozvali r. 1596 do Levoče. Ale po necelom roku sa vrátil do Wittenbergu (1. mája 1597), kde bol až do r. 1624 učiteľom gréčtiny. Do r. 1632 prednášal matematiku. Potom odišiel už po druhý raz za rektora do Levoče. Ale už po roku sa vrátil do Wittenbergu, kde 15. septembra 1637 zomrel ako 68-ročný. Jeho diela pozri u Kleina I, 450, pozn. 345, kde sa uvádza všetka literatúra o ňom.

[754] Ján Rhau sa narodil v Ľubici na Spiši. — Fabó I, 53. — V Levoči pôsobil v r. 1597 podľa synopsy (u. m., § 19), v r. 1595 podľa Hornyánszkeho 114 a Haana 12, v r. 1593 (Acta Scholastica). Zomrel na mor v r. 1600. Kolegom mu bol Ján Miška.

[755] Gašpar Kramer z Levoče, syn tamojšieho rektora, ktorý pôsobil v r. 1571 (pozri vyššie s. 317). Jeho syn sa vzdelával vo Wittenbergu, kde sa zapísal 12. septembra 1595 (Bartholomaeides 99). Jeho štúdium v Königsbergu nie je dokázané. Podľa tamojších matričných záznamov v r. 1634 študoval v Königsbergu Samuel Kramer z Levoče a v r. 1637 Gašpar Kramer „Ungarus“. — Ružička v Ped. zborníku V, 121, č. 28 a 34. — V Levoči pôsobil v r. 1610 podľa synopsy v § 22 v r. 1597 podľa Hornyánszkeho 114, ktorý mu však pripisuje už r. 1590 konrektorský úrad v Levoči (u. d., 116), zatiaľ čo Acta Scholastica píšu r. 1605.

[756] Epistolae ad Lochmannum datae I, 1154. — Gašpar Kramer zomrel ako mestský sudca v r. 1644. — Hornyánszky, 114.

[757] Sebastiána Türka vkladá sem Hornyánszky, 114, na r. 1610. — Gymnasiologia III, hl. 20, § 9 sa zmieňuje o akomsi učiteľovi M. Melchiorovi Schnellerovi a Jánovi Haskiovi, ktorí sa na začiatku 17. stor. (azda v rokoch 1610 — 1614) vzdelávali na levočskom gymnáziu u tamojšieho rektora Samuela Schrötera.

[758] Bartholomaeides, 107.

[759] Podľa Hornyánszkeho, u. m., ho prijali za rektora školy.

[760] Kniha je v školskej knižnici v Prešove. — Klein II, 512 — 514.

[761] Teda r. 1589. — Pozri vyššie, s. 317.

[762] Podľa Hornyánszkeho 116 Minoris tu pracoval ako konrektor od r. 1624; vystriedal odchádzajúceho konrektora Jakuba Peschovia. — Bartholomaeides, 114. — Letopočet 1607 — 1620 uvádza Gymn. II, hl. 15, § 23.

[763] Ľudovít Frölich pôsobil v r. 1618 v Spišskom Podhradí. — Gymn. III, hl. 29, § 7. — Peter Zabler bol kazateľom v Levoči v r. 1602 a n. V r. 1614 dosiahol hodnosť superintendenta piatich Spišských miest. Zomrel r. 1647. — Hornyánszky, 111.

[764] Ursinus prišiel do Levoče v r. 1614 podľa synopsy, u. m., § 25 (podľa Hornyánszkeho r. 1615) z Bánoviec a z Levoče odišiel do Prahy, kde ho v r. 1617 zvolili za kazateľa. Hornyánszky 115, porovn. diel I, pozn. 11 a 12. Podľa Acta Scholastica pôsobil v Levoči r. 1616.

[765] Justus Meier, nizozemský doktor práv z Nimwegenu, bol profesorom práv v Strasburgu, autorom viacerých právnických a cirkevnoprávnych diel; zomrel v r. 1622. — Jöcher II, 119.

[766] Matiáš Haffenreffer, luterský teológ (1560 — 1619), doktor a profesor teológie v Tübingene a kancelár univerzity. — Jöcher I, 1204 n.

[767] Ján Ľudovít Havenreiter zo Strasburgu (1548 — 1618), doktor medicíny, prof. fyziky a metafyziky v Strasburgu. — Jöcher I, 1234.

[768] Správne Syzygie — v astronómii nov alebo spln Mesiaca, prípadne konjunkcia a opozícia planéty.

[769] Ján Taufrer, doktor a prof. teológie v Strasburgu (1584 — 1617). — Jöcher II, 1218.

[770] Ide o Ursinom upravenú Melanchtonovu knihu Compendium grammaticae latinae. Pozri diel I, pozn. 16. — Horler v predslove oslovuje Ursina, ktorý svojou knihou otvára mládeži prístup ku gramatike; tej mládeži, ktorá by rada uchvátila palmu štúdií. Poriadkom, aký vniesol Ursinus do sústavy mluvnice, ktorým predkladá mládeži prvopočiatky vedy, staval si v meste skvelý pomník slávy.

[771] V r. 1627. — Hornyánszky, 147. — V r. 1620 pôsobil v Levoči ešte učiteľ M. Gašpar Schnell, ktorý zomrel v r. 1622. — Hornyánszky 117, pozri Bartholomaeides 108.

[772] Správne Tobiáš Speccer, prof. teológie a hebrejčiny (1563 — 1622). — Jöcher II, 1113.

[773] Cyriacus Jarošek čiže Jaroschkovič pôsobil v Spišskej Novej Vsi v r. 1620. — Gymn. III, hl. 11, § 11. — O Vitsingerovi pozri Gymn. III, hl. 11, § 12.

[774] Jeho meno uvádza iba Hornyánszky, 115. Pozri pozn. 778.

[775] Jeho učiteľmi v rodnej Levoči boli M. Eliáš Ursinus (1614) a M. Stanislav Horlerus (1619). — Klein I, 449.

[776] Zápis v júli 1620. — Bartholomaeides, 130.

[777] O Erazmovi Schmidtovi pozri pozn. 751. — V dobe konrektorátu Jána Vindischa v Levoči pôsobil tam rektor Erazmus Schmidt (po druhýkrát) a o rok ho vystriedal Vindisch, ktorý zotrval v rektorskom úrade až do r. 1643.

[778] V Spišskom Podhradí pôsobil od 15. decembra 1643 (Index Zablerov 27), v Banskej Štiavnici od 5. augusta 1657. Zomrel 12. decembra 1672. — Klein I, 449 n.

[779] Za manželku mal Zuzanu, dcéru levočského superintendenta Petra Zablera. — Klein, u. m.

[780] Michal Lazius bol od r. 1638 farárom v Kamenici nad Hronom (Fabó III, 241), potom v r. 1652 v Košeci (u. d., III, 114) a od r. 1646 bol rektorom v Levoči. — Synopsa, u. m., § 32. Pochádzal z Čáslávi, vyučoval aj v Okoličnom (Gymn. I, hl. 12, § 8) a v r. 1625 v Spišskom Podhradí (Gymn. III, hl. 29, § 9).

[781] Pozri Riznerovu Bibliografiu II, 220, heslo Institoris Ján Mošovský, č. 1.

[782] Báseň odpisuje Gymn. II, hl. 15, § 33, ako aj nasledujúci Program v celom rozsahu, u. m., § 34.

[783] Vypisuje jediný Hornyánszky 115 bez bližšieho časového určenia.

[784] Jozef Alauda z Levoče, študoval od 17. augusta 1627 vo Wittenbergu (Bartholomaeides 131), v Levoči bol od r. 1633 konrektorom a súčasne súkromným učiteľom v rodine Žigmunda a Štefana Thökölyho. — Hornyánszky 116. — Klein I, 449, pozn. 364 odtláča časť latinskej básne, ktorú venoval konrektor Jozef Alauda svojmu priateľovi, Danielovi Pribišovi, farárovi v Hrhove, keď malo vyjsť vydanie Lutherovho katechizmu, ktorý preložili v r. 1612 traja superintendenti do češtiny. Ako mestský sudca vzletnými latinskými hexametrami privítal novoprichádzajúceho farára M. Krištofa Böhma do Levoče. — Klein, u. m., 500.

[785] Časový údaj je nesprávny, lebo Eliáš Ladiver starší pôsobil v Žiline v rokoch 1633 — 1636. — Bratislavský exempl., hlava III, Holuby 22. Pozri aj Gymn. I, hl. 3, De schola Bitsensi, § 15, pozn. 233 v I. diele Ružička, Ladiver, s. 3 a 15.

[786] Na štúdiách vo Wittenbergu sa Jób Zabler zapísal 23. októbra 1644. — Bartholomaeides 137. — O dr. teológie Jánovi Hülsemannovi vo Wittenbergu a v Lipsku (1602 — 1661), nekompromisnom, strohom dogmatikovi, pozri Jöcher I, 1362.

[787] Viliam Leyser (Lyserus), doktor teológie a profesor vo Wittenbergu, žil 1592 — 1649. — Jöcher I, 1627. Hodnosť magistra získal Zabler za Scharffovho dekanátu v r. 1648. — Klein I, 500, Fabó I, 58, pozn. b.

[788] Jeho manželka bola Margaréta Müllerová (Fabó I, 59, pozn. píše Malerariana). — Pozri stať o Vindischovi. Zabler zomrel 10. decembra 1664. Jeho diela zaznačil Klein I, 501.

[789] Medzi r. 1650 kladie Hornyánszky 116 konrektora Jána Kretschmera a na s. 117 ešte učiteľa Jána Amoenia z Beckova, ktorý prešiel v r. 1659 za kazateľa do Jamnice.

[790] Správny rok narodenia je 21. septembra 1625. — Czwittinger 407, Hornyánszky 115, Klein I, 504, Horányi III, 589.

[791] Ján Juraj Dorschaeus, luterský teológ (1597 — 1659), prof. v Strassburgu, neskôr v Rostocku. — Jöcher I, 123.

[792] Gottfried Schwarz, Verzeichniss der gesamton Lehrer der evangelischen Schule zu Leutschau v Biedermannovej knihe Observationes et acta scholastica, Klein I, 505, pozn. 369. — V Levoči bol rektorom v r. 1652 podľa synopsy Gymn. II, hl. 15, § 39 a Acta Scholastica, zatiaľ čo Klein, u. m., datuje r. 1651 a Hornyánszky, 115, rok 1662.

[793] V rokoch 1653 — 1656, keď ušiel do Saska. Tam bol Zimmermann v r. 1660 superintendentom v Kolditzi; v r. 1661 ho povýšili v Lipsku na licenciáta teológie, v r. 1662 bol superintendentom v Meissene, v r. 1666 získal doktorát teológie. Zomrel 24. októbra 1689. — Hornyánszky, 47.

[794] Súpis Zimmermannových prác podáva Klein I, 507 n., Horányi III, 589 n. — Okrem teologických a cirkevných prác, ako aj príležitostných kázní vydal Florilegium philologico-historicum s predslovom Diatriba de eruditione eleganti comparanda cum figuris, Meissen, I. diel 1687, II. diel 1689. — Táto ,kytica kvetov‘ — Florilegium predstavuje encyklopédiu vtedajšej vyššej vzdelanosti (de eruditione eleganti) o literárnych a všeobecne kultúrnych javoch s obrázkami.

[795] Synopsa Gymn. II, hl. 15, § 40 však uvádza rok 1653, Hornyánszky rok 1654 ako aj Acta Scholastica a Slávik, Dej. zvolen. seniorátu 238 n.

[796] Gymn. II, hl. 20, § 28 bez presného letopočtu. Podľa Hornyánszkeho 246 nastúpil v Banskej Štiavnici v r. 1648, podľa Ribiniho II, 137 roku 1655.

[797] V Štubni pôsobil Stephani od r. 1661 podľa Fabóa III, 269.

[798] Podľa Bartholomaeidesa 140 Hein pochádzal z Levoče, nie z Košíc. Jeho dedom z matkinej strany bol Gašpar Kramer, levočský rektor. Gašpar Hein študoval vo Wittenbergu od 3. júla 1652. — Bartholomaeides, u. m.

[799] Hornyánszky, 115 a Bartholomaeides, u. m., uvádzajú rok 1660. — J. P. Tomášek, u. d., s. 7 zasadzuje dobu jeho levočského pôsobenia na roky 1658 — 1664.

[800] M. Joachim Erychtraeus (pôvodne Roth) bol r. 1662 kazateľom v Levoči. — Fabó I, 6, pozn. b. — Od Heina pochádza aj latinská smútočná báseň z príležitosti úmrtia M. Krištofa Bohema, levočského kazateľa, ktorá vyšla r. 1660 v Levoči. Hein zomrel r. 1687. — Hornyánszky, u. m., Klein II, 59, pozn. 35. — Pozri aj Schwartzov zoznam levočských rektorov v Biedermannových Observationes et acta scholastica, zv. V, časť V, s. 526 — 545.

V období Heinovho pôsobenia učil v r. 1658 v Levoči Ján Fringilla a r. 1662 Juraj Chilek, predtým konrektor vo Spišských Vlachoch, kam sa r. 1664 vrátil ako slovenský kazateľ. — Hornyánszky, 117.

[801] Formu mena Heiszová píše originál rkp. v Gymn. II, hl. 15, § 44. Správny tvar znie Kreissová.

[802] V Prešove pôsobili Ján Büringer (Pihringer) v r. 1660, M. Ján Matthaeides v r. 1645, Ján Sartorius v r. 1648, Ondrej Horváth v r. 1656. — Gymn. II, hl. 10, § 17 n.

[803] Vo Wittenbergu sa Kemmel zapísal 19. júna 1657. — Bartholomaeides, 153.

[804] O Caloviovi pozri pozn. 113 v I. diele, o Meisnerovi, u. m., 497, o Sperlingovi u. m. — Quenstedius bol luterský teológ a doktor teológie vo Wittenbergu, kde zastával aj úrad assessor consistorii. Žil v r. 1617 — 1688. — Jöcher II, 687.

[805] Kemmel bol konrektorom r. 1659 (Hornyánszky, 116), rektorom podľa cit. synopsy v § 44 r. 1666, podľa Hornyánszkeho, u. m., r. 1665, podľa Acta Scholastica od r. 1664. Po piatich rokoch sa pre nevraživosť rektorátu vzdal a prijal miesto farára v Smolníku. — Index ordinatorum M. Lieffmanna 51. — Pozri aj Klein I, 143.

[806] O Godofredovi Titiovi pozri Klein I, 425.

[807] Pri skúške z logiky sa diskutovalo o všeobecnom a osobitnom jej použití. Všeobecne možno logiku uplatňovať v didaktickej výučbe, ale v rečníctve a pri dišputácii ju možno uplatňovať dialekticky. Didaktické zásady logiky treba uplatňovať pri vyvodzovaní a usporadúvaní, ako aj pri analýze a vedeckom využití učiva. — Pri špeciálnom využití logiky išlo o takéto pojmy: aequivocatio (dvojzmyselnosť slova), synonymá (slová zhodné významom, rozdielne znením), paronymá (slová odvodené z jedného základného koreňa), logický súd, sylogizmus a ďalšie zložité logické operácie.

Pri skúške z rétoriky išlo o znalosť rečníckych pravidiel s náležitým odôvodňovaním na Cicerónových rečiach.

Z gréckej gramatiky sa prekladal grécky text z evanjelia, z latinčiny sa vyžadoval výklad Vergília.

Po skúške mladší predvádzali ukážky prozaickej aj básnickej tvorby v latinčine a gréčtine a deklamovali básne. Napokon sa uskutočnila aj hudobná skúška, ktorú viedol kantor. Teória hudby sa preberala po latinsky aj po nemecky otázkami i odpoveďami. Hudobná prax sa skúšala na žalmoch. — Gymn. II, hl. 15, § 47.

[808] Začas bol Kemmel aj kazateľom v Quedlinburgu. — Hornyánszky, 115.

[809] Po vyhlásení náboženskej slobody na základe uznesenia šopronského snemu z 28. apríla 1681.

[810] Ďalšie diela uvádza Klein I, 144, Horányi II, 312 n., Ribini II, 141.

[811] Báseň odpisuje Gymn. II, hl. 15, § 50. — Pozri Epithalamium cum virgine Dorothea Gosnoviceriana, Leutschoviae ab amicis oblatum 1663, typis Laurenti Brevreri. — Klein I, 58, pozn. 66.

[812] Jakub Röser pôsobil v Levoči v r. 1670. — Gymn., u. m., § 51. — Podrobnejší životopis pozri v pozn. II, 555. — V Röserovej dobe vznikol nový organizačný školský poriadok, Novae leges conditae, nová docendi methodus instituta. Pozri bližšie J. P. Tomášek, u. d., s. 7.

[813] V r. 1671 zhabali evanjelikom v Levoči gymnázium a chrámy, v r. 1674 dva ďalšie kostoly, ktoré držali 130 rokov. — Melchior Roth študoval od 19. júna 1660 vo Wittenbergu. V Levoči nastúpil podľa synopsy školy, § 53, a tá ho označuje čestným priezviskom „restaurator scholae“ v roku 1670, podľa Hornyánszkeho, 116, v roku 1690. — Bartholomaeides 160, Ribini II, 141. Najprijateľnejší dátum je r. 1682, Acta Scholastica.

[814] Efraim Kretschmer nastúpil v Jene r. 1678. — Haan 27. — Tamojší profesor Fridmann Bechmann (1628 — 1703), bol doktorom teológie a prof. filozofie a teológie. — Jöcher I, 339. — Viliam Ján Baier (1647 — 1695) prednášal v Jene cirkevné dejiny, neskôr pôsobil v Halle a napokon bol superintendentom vo Výmare. Vynikal ako polemický ortodoxný teológ. — Jöcher I, 280.

[815] Vo Wittenbergu študoval Kretschmer od 6. mája 1680. — Bartholomaeides 186. — Profesor vyššej matematiky a od r. 1687 prof. teológie Michal Walther žil v rokoch 1638 — 1692. Zanechal viacero diel o kométach, ekliptike, zo zemepisu, matematiky a i. Jöcher II, 1485.

[816] Ako rektor vynikal „mit der grössten Treu“, t. j. bol prísny, nekompromisný ortodox. V r. 1690 ho zvolili občania jeho rodiska Levoče za diakona nemeckej cirkvi. — Hornyánszky 115. Zomrel v r. 1706. — Zablerov Index ordinatorum, 57.

[817] Letopočty uvádza synopsa školy, u. m., § 55. Podľa Hornyánszkeho 116 Günther sa stal konrektorom v Levoči v r. 1693, rektorom v r. 1699. — V r. 1706 po smrti Efraima Kretschmera sa stal kazateľom. — Fabó I, 72 v pozn.

[818] Dubovský prišiel do Levoče z Banskej Štiavnice. — Gymn. II, hl. 20, § 36 a nastúpil v r. 1711 do Levoče. — Gymn. II, hl. 15, § 56. Tam aj zomrel 1. augusta 1722 a na jeho miesto prišiel za rektora Ondrej Schwartz. Pôsobil do r. 1729, keď sa stal kazateľom. — Hornyánszky, 116.

[819] Weinert sa vzdelával v nižších vedách v Levoči. Na štúdiá vo Wittenbergu sa zapísal 4. apríla 1719. Pred svojím odchodom napísal tam dizertáciu na tému De Cautelis circa id, quod in Religione et Theologia Practicum dicitur (O zárukách toho, čo je v náboženstve a teológii praktické). Po obhajobe dosiahol hodnosť majstra. — Bartholomaeides 214.

[820] Weinert bol v Levoči najprv konrektorom v r. 1717 (Acta Scholastica), neskôr rektorom, napokon bol od r. 1729 v Prešove farárom. — Gymn. II, hl. 15, § 52, Bartholomaeides 214, Fabó I, 171, pozn. aa.

Acta Scholastica uvádzajú v Levoči ďalších rektorov: v r. 1723 pôsobil tam Ján Simonis, neskôr kazateľ v Ľubici, v r. 1736 Gottfried Schwarz, neskôr generálny superintendent v Rintelne (Schaumburg-Lippe v Nemecku). — V r. 1740 pôsobil tam Samuel Weinert, autor modlitebnej knihy Dávidova Harfa (Die Harfe Davids). — V r. 1748 Juraj Gotthard, v r. 1770 Jakub Bogsch, neskôr kazateľ v Šoproni. Posledný záznam rukopisu označuje meno rektora Eliáša Chrastinu.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.