Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Lucia Muráriková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 86 čitateľov

Hlava XII. Škola v Kyseku

(Caput XII. De Schola Güntziensi)

Kysek (Güntz, Güns, Kőszegh, Ginsium) je malá, ani umele ani prirodzene neopevnená obec, ktorá sa vyznamenala obranou proti Solimanovmu vojsku, o čom pozri dielo Mikuláša Istvanffiho, Historia de rebus ungaricis liber XII, 178.

O náboženských útrapách tejto obce pozri Historia Diplomatica 128.[624]

Pramene uvádzajú týchto rektorov:

Juraj Fischer pôsobil od r. 1612. V r. 1668 podpísal zásady luteránskej viery na synode v Košiciach.[625]

Benedikt Nagy pochádza z maďarskej obce Sármellyék[626] a bol r. 1614 rektorom v Kyseku. V diele Loci communes od Matiáša Haffenrefera, ktoré preložil do maďarčiny Imrich Zvonarits z Csepregu a v r. 1614 vytlačil v Kereszture u Imricha Farkasa, napísal Nagy kritický predhovor proti knihe Hodogegus od kardinála Petra Pázmána. David Czwittinger zaznamenal v diele Specimen, s. 256 jeho oslavnú báseň venovanú Albertovi Molnárovi.[627]

Ján Piscator bol v roku 1629 rektorom, od roku 1639 farárom v Štítniku a od roku 1640 v Nitrianskych Žabokrekoch.[628]

[629]Valent Perennyei. Augustín Serpilius, diakon ev. cirkvi v Kežmarku, sa o ňom zmieňuje ako o svojom učiteľovi v Kyseku v roku 1659. Pozri Index ordinatorum Michala Lieffmanna, s. 2. Perennyei sa pri vyučovaní spravoval metodickými zásadami Jána Caselia,[630] ktorý v knihe De ludo literatio recte aperiendo (s. 88, č. 455, 456) uvádza, že pri vyučovaní štylistiky sa má postupovať zvoľna (krok za krokom). Nežnú mládež nemá práva vyučovať, kto sám nemá nežné ruky.

Juraj Vajda, ktorého meno spomína Mikuláš Lipóczi, niekdajší Thököliho dvorný kazateľ, ako „egregium et doctissimum virum“ (výtečný a veľmi učený muž) v Index ord. Martina Wagnera, 107.

Juraj Fridrich Eccardus zo Šoproňa bol človek veľmi učený a svedomitý. Bol žiakom M. Kristiána Seelmanna a M. Daniela Klescha,[631] ktorých vynikajúce osobné vlastnosti vyjadril v básni.

Ján Ensel [632]

Štefan Fekete[633] pochádzal zo Senice, ako vysvitá z knihy Henricha Müllera z Rostocku: Erquick Stunden, preloženej do maďarčiny pod titulom: Lelki Nyugasztaló órák, ktorú vydal v Levoči Sam. Brewer. Fekete pôsobil v Kyseku od roku 1650, ,ubi haud vulgarem operam in erudienda iuventute praestitit‘,[634] neskôr bol diakonom a kazateľom a od roku 1669 superintendentom. V roku 1673 ho ako posledného superintendenta Zadunajska v 17. storočí odsúdili na galeje.[635] Z vyhnanstva v Jene a Naumburgu sa v roku 1682 vrátil do vlasti. Z jeho diel vyniká dišputácia s Michalom Ungerom De concursu causae primae cum secundis z čias jeho wittenberských štúdií r. 1658.[636] Iné jeho diela sú: kázeň Speculum Lacrymarum Christi et excidii Hyerosolimarum, Jenae 1679. Vydal ju Sam. Adolf Müller.[637] Všetky jeho spisy obsahujú kázne a náboženské úvahy.[638] Feketeho životopis zachytil v poznámkach Martin Regis (Subsidia) a jeho žiak Mikuláš Pusoczius v Index ord. Filipa Heutschia, s. VI.

M. Krištof Richter[639] z Rossweinu v Sasku, študoval vo Wittenbergu, po rektoráte v Kyseku prevzal kazateľský úrad v osade Kukumer (župa Vas), odkiaľ v roku 1672 prešiel do Nemecka. V roku 1675 bol kazateľom v Niederstregins; v roku 1694 v Greiffendorfe, kde žil ešte roku 1733. V Prešove pôsobil roku 1666.

Daniel Ivankovits, syn Blažeja Ivanku, farára ,Trosinensis‘. Študoval na prešovskom kolégiu, kde 27. marca 1669 obhajoval pod predsedníctvom M. Izáka Cabana dišputáciu: Disputatio Metaphysica De Dependente et Independente, creato et Increato, actu et potencia, Principio et Principato.[640] Dielo venoval s vďačným príhovorom kyseckým právnikom Ondrejovi Szveticsovi a Štefanovi Szirmayovi.[641] V období náboženského útlaku v rokoch 1673 — 1694 venoval sa politickému životu, neskôr bol farárom v Ožďanoch na Malohonte.[642] Pozri Zablerov Index ord., 35.

Ďalších rektorov vo svojej dobe Matthaeides neuvádza.


[624] Protestantizmus prenikol do Kyseku už v r. 1554, keď prešiel kostol do vlastníctva ,heretikov‘. Pre nedostatok prameňov sa o ďalších dejinách mesta dozvedáme až v pol. 17. stor. — Bližšie pozri Hornyánszky, 70 n.

[625] O Fischerovi pozri Klein II, 157, Hornyánszky, 72 a Fabó I, 68, pozn. b.

[626] Župa zalská. O jeho nastúpení v Kyseku sa zmieňuje synopsa Gymnasiologie II, hl. 12, § 3, Bartholomaeides, 88 a 106.

[627] Czwittinger 255 menuje Nagya: Benedict. Sarmelliczki, rector olim Scholae Ginzinae in Hungaria. — Wallaszky ho zaraďuje medzi vzdelaných uhorských evanjelikov.

[628] O Štítniku pozri Fabó III, 20, Žabokrekoch, u. m., III, 164 a Hornyánszky 7.

[629] Fabó I, 68, pozn. b.

[630] Ján Casselius z Göttingenu (nar. 1533), doktor práv v Rostocku, prof. filozofie a elokvencie, umrel r. 1613 ako prof. v Helmstädte. Vynikal ako známy klasický filológ. — Jöcher I, 581.

[631] M. Daniel Klesch, ,poeta laureatus‘, bol v rokoch 1650 — 1660 konrektorom v Šoproni. — Pozri Klein I, 157 n., Horányi II, 363 a i.

[632] U Jána Ensela a Štefana Feketeho v Kyseku študoval Mikuláš Pusóczy. — Bartholomaeides 173 a 155, Klein I, 70.

[633] O Štefanovi Feketem pozri Ribini II, 105, Klein II, 152.

[634] Citát z Fabóových Monumenta I, 94.

[635] Fabó, u. d., 238.

[636] Bartholomaeides, 155.

[637] Fabó I, 95.

[638] Klein II, 152 n.

[639] Richterovo meno spomína iba Hornyánszky 72.

[640] Dišputácia VIII metafyzická o závislom a nezávislom, o stvorenom a nestvorenom, o čine a mocnosti, o zásadnom a od zásadného odvodenom. — Vyšla v Košiciach na 8 listoch. Pozri Szabó-Hellenbrandt III, 321 a Mikleš 27.

[641] Odpis venovania možno čítať v Gymnasiologii II, hl. 12, § 8. Caban.

[642] V Ožďanoch bol farárom v r. 1694. — Fabó III, 35.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.