Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Lucia Muráriková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 86 čitateľov

Hlava XXIII. Škola vo Zvolene

(Caput XXIII. De Schola Veterosoliensi)

Zvolen (Veterosolium) ako slobodné kráľovské banské mesto Zvolenskej župy, bolo kedysi chýrne rozvojom hutníctva, zlata, striebra, medi, ako aj živého striebra.[1065]

Velebnou okrasou bol aj majestátny hrad, ktorý sa týčil na jeho obvode; jeho majiteľom bol Esterházy. Od tohto hradu pochádza názov župy aj obce Zvolena. Matiáš Korvín sa tu veľmi často zdržiaval, rád chodil na poľovačky, najmä do okolitých lesov. Pozri Rhetores Cassovienses v diele Imago Hungariae.

Mesto sa vyznačovalo aj tým, že vlastnilo evanjelickú školu. Medzi jej prvými učiteľmi sa uvádza rektor Gregorius, smutne známy tým, že bol odsúdený na smrť upálením.[1066] Pozri Fragmenta II, škola v Ľubietovej, str. 354 tejto práce.

Hornyánszky, s. 3, uvádza týchto prvých zvolenských rektorov: v r. 1549 Ondrej Oravský, v r. 1560 Juraj Gloriades. Slávik pričleňuje okolo r. 1566 Stanislava Gosznovicera (aj Gosznoviczlera), rodom zo Sliezska, ktorý bol nielen rektorom, ale aj kazateľom. V chronologickom poradí by podľa Hornyánszkeho nasledoval Ján Fabriciades v r. 1574 — 1578. Ich pôsobenie dokazuje vlastnoručný záznam Izáka Abrahamidesa Hrochotského v Indexe ordinatorum Wittenbergae, zv. V, z 27. augusta 1595. Abrahamides zaznamenal na uvedenom mieste ako svojich zvolenských učiteľov Ondreja Oravského, Juraja Gloriadesa, Martina Schwenglera v r. 1572 a Eliáša Bernharda.[1067]

Slávik našiel v rukopisoch ešte ďalších rektorov: Tomáša Frölicha r. 1577 a M. Pavla Halvepapia r. 1579.[1068]

Gymnasiologia zaraďuje po Gregorovi Eliáša Bernhardusa Vodianusa, ktorý podľa Subsidia Samuela Michalidesa podpísal dňa 16. marca 1580[1069] rezolúciu kremnickej synody siedmich banských kráľovských slobodných miest.

Martin Chudikius (Chudík)[1070] viedol zvolenskú školu r. 1588 v čase, keď bol mestským farárom Nikodem a diakonom Tomáš Boriczenus. Rukopis Lochmannových listov (I, 29) zachoval nám Chudíkov list, písaný zo Zvolena 26. februára 1588, v ktorom Chudík odporúčal Lochmannovi do opatery istého mladíka.[1071]

Ján Kianka otváral poklady vznešených vied, ktoré si priviezol zo skladíšť zahraničných akadémií a štedro ich rozdával poslucháčom. Neskôr obnovuje Kiankovo meno jeho bývalý žiak Martin Klisch z Levoče v Zablerovom Indexe ordinatorum, 34.[1072]

Tobiáš Sormannus, ktorého s dojemnou vďačnosťou spomína jeho žiak Ján Hastatoris zo Zvolena v Zablerovom Indexe, 68.[1073]

Pavol Kossa. Slovenský kantor v Prešove, neskôr farár v šarišskom Lipovci; Jozef Zelený, rodák zo Zvolena dosvedčuje, že sa v slobodných vedách vzdelával vo svojom rodisku pod vedením Pavla Kossu. Pozri cit. Zablerov Index, 69.[1074]

Ján Kermann (Krman). Pozri školu v Bytči, I, kap. III, § 13.[1075]

Mikuláš Molitoris. V roku 1617 bol ešte rektorom v Martine, ako dosvedčuje jeho list z 28. mája 1617, písaný Jánovi Lochmanovi. V tom liste oznamuje svoj sobáš so Zuzanou, dcérou Tomáša Wianku, farára prievidzskej cirkvi.[1076] Ale ďalší list je už datovaný zo Zvolena zo dňa 12. mája 1618, a písal sa už ako zvolenský rektor. Molitoris sa v ňom ospravedlňuje, že nemôže prijať Lochmannovo pozvanie.[1077]

Synopsa Gymnasiologie, diel II, kap. XXIII, od § 11 — 16 aj berlínsky exemplár (s. 118) uvádzajú tieto mená zvolenských rektorov, o ktorých sa text rukopisu Gymnasiologie bližšie nezmieňuje.

V r. 1620 Ján Fabritius z Ružomberka, ktorého Hornyánszky zaraďuje k r. 1635 — 1641. Azda syn Jána Fabritia, farára v Ružomberku, ktorý zomrel r. 1620 vo veku 87 rokov (Monumenta, III, 72).

V r. 1624 Martin Creuselius (Kreusel).

V r. 1625 Martin Molitoris. Hornyánszky (s. 3) pokladá Mikuláša Molitorisa a Martina Molitorisa za jednu a tú istú osobu a zaraďuje jeho pôsobenie do Zvolena v rokoch 1618 — 1629. O rektorskom pôsobení Martina Molitorisa vo Zvolene píše Juraj Martis z Liptova v Zablerovom Indexe, s. 179.

V r. 1630 Ján Bartosovicz (Podľa Monumenta III, 284 a 291 bol vo Zvolene r. 1620 kazateľom Andrej Bartasovicz).[1078]

V r. 1635 Tobiáš Fabricius, ktorý podľa Hornyánszkeho pôsobil vo Zvolene v roku 1631 — 1635, keď sa podľa berlínskeho exemplára stal farárom v Bosurovci (s. 118).

V r. 1636 Daniel Remenius od r. 1638 pôsobil ako rektor v Trenčíne (Gymnasiologia II, kap. XXI, § 21). Stade prešiel zasa do Zvolena; podľa cit. textu ako farár, podľa Hornyánszkeho (3) ako diakon okolo r. 1660.

Pokračujeme v texte Gymnaziológie, II, hlava 23, § 10 — 14:

Jeremiáš Lutzius (Lucius), syn banskobystrického farára Izaiáša Lucia. Jeremiáš pôsobil neskôr ako rektor v Nemeckej (Partizánskej) Ľupči. V roku 1617 sa oženil so Salomenou, dcérou Eliáša Tornala, seniora žilinskej župy, o čom sa dočítame v liste adresovanom Jánovi Lochmannovi, v tom čase mošovskému rektorovi. V tom istom čase Lucius píše Lochmannovi, že na podnet svojich priateľov šiel študovať do Wittenbergu, aby tam dosiahol akademický gradus. Lenže pre náhlu chorobu, nemohol dosiahnuť tento cieľ.[1079]

V Gymnasiologii nasleduje po Luciovi Martin Molitoris,[1080] s odvolaním sa na záznam Juraja Martia z Liptova v Zablerovom Indexe, s. 179.

Za jeho nástupcu Gymnasiologia určuje na u. m., § 12, Andreja Molitorisa, ktorý bol zasvätený Múzam a pracoval s vážnosťou na svojich štúdiách v prospech mládeže. Michal Histricis z Hájnik na Zvolensku, rektor školy v Selciach a v Ochtinej, potom farár v gemerskej Rozložnej, nazýva Molitorisa najučenejším mužom v Zablerovom Indexe ord., 182.[1081]

Za jeho nástupcu označuje synopsa zvolenskej školy v Gymnasiologii (II, kap. XXIII, § 18) Michala Masconia v r. 1639. Berlínsky exemplár ho zaraďuje hneď za Remenia s tým istým letopočtom (s. 118). Monumenta (III, 285) kladú jeho účinkovanie k r. 1640, ale ho uvádzajú pod menom Mascovius. Podľa cit. poznámky synopsy „žil po boku superintendenta“ (vixit ad latus Superintendentis).

Za jeho nástupcu zaznamenávajú Monumenta (III, 285) M. Jána Kanku v r. 1650.

Z posledných zvolenských rektorov sa v Gymnasiologii uvádza Jakub Scapalides,[1082] ktorý spravoval zvolenskú školu v roku 1652. Jeho vedecký rozhľad vyzdvihuje v Indexe ord. Martina Wagnera (s. 170) Abraham Holius zo Štítnika, farár v Nemcovciach v Šariši.

Podľa Hornyánszkeho (s. 3) nasledoval M. Daniel Parschitius, rodák z Ružomberka, známy teológ, filozof, básnik a hudobník, ktorý pôsobil predtým v Güstrove v Meklenburgu ako rektor, od r. 1672 v Kremnici (podľa Gymnasiologie II, kap. VII, § 10 od r. 1668. Tam pozri aj jeho životopis, jeho diela uvádza Czwittinger, s. 269 n. a Rizner IV, 19, kde je uvedená aj ďalšia literatúra.).

Posledným zvolenským rektorom podľa Gymnasiologie, § 14, bol Juraj Gassitius.[1083] O tom, že pôsobil na zvolenskej škole, svedčí jeho syn Ján, rektor školy v Brezovici, v Indexe ord. Martina Wagnera, s. 11.

V synopse zvolenskej školy sa uvádza, že v 70. rokoch 17. stor. pôsobil vo Zvolene rektor Juraj Vayack a v 80. rokoch 17. stor. Ďalej Jób Trusius, ktorého však literatúra označuje za cirkevného činiteľa vo Zvolene — Vetusoliensis minister. (Monumenta I, 50, pozn. f, Monumenta III, 291 a i.).

Hornyánszky (s. 3) uvádza ešte týchto rektorov:

r. 1695 Simkovič

r. 1705 — 1706 Andrej Valentini

r. 1780 Ad. Kanka.[1084]


[1065] Začiatočné slová Gymnasiologie cituje aj David Frölich v diele Medulla Geographiae 357. V berlínskom exemplári sú na s. 118. Slová ,regia montanaque civitas‘ popiera Bel v Compendium IV, 34.

[1066] Podľa synopsy školy II, hl. 23, § 3 Gregorius pôsobil vo Zvolene v r. 1528. — Fabó II, 184, aj Slávik, Dejiny zvolenského bratstva, s. 11, 15 a i. spomínajú, že v období panovania Jána Zápoľského po bitke pri Moháči dňa 24. augusta 1527 odsúdili na upálenie ľubietovského farára Filipa Nicolaiho vo Zvolene a rektora zvaného Gregori pri Dobrej Nive. — Pozri Gymn. II, Fragmenta III.

[1067] Slávik u. m. 816 n., 235 n., Wallaszky 191 pozn., Gymnasiologia tieto mená neuvádza. — Frankl, u. d., 175 pripisuje okrem Ondreja Oravského r. 1549 a Juraja Gloriadesa r. 1560 aj Martina Schwenglera r. 1572 s odvolaním sa na Kleina III, 1. Jána Fabriciadesa čiže Fabricia kladie do rokov 1576 — 1578 podľa Bartholomaeidesa 73. Pozri aj MEEE, 69.

[1068] Slávik 236, 238.

[1069] Fabó ho označuje (III, 285) Elias Vodidanus alebo Vodnyánszky (teda Vodňanský) podľa Hornyánszkeho 3 s dátumom 1580. V Gymnasiologii čítame Vodianus, v synopse Elias Berhardus Vodinanus (Gymn. II, hl. 23, § 4).

[1070] Hornyánszky s. 3 píše jeho meno Martin Chudius a určuje obdobie jeho rektorovania v rokoch 1590 — 1608. — Frankl 175 pripisuje Martinovi Chuduciovi rok 1580. — Jeho predchodcom mal byť Izák Abrahamides, ktorý tam údajne pôsobil tri roky a štyri mesiace. — Slávik 816, Lombardini v Slov. pohľ. VII, 12. — Frankl jeho meno neuvádza.

[1071] List odpisuje Gymn. II, hl. 23 (v Gymnasiologii sa táto časť omylom označuje caput XXXIII), § 5, originál vo zväzku Lochmannových listov I, 29. — Frankl 175 n. vkladá do r. 1590 aj ďalšieho neznámeho rektora Juraja Velicsa s odvolaním sa na Bartholomaeidesa 86.

[1072] Kianka pôsobil vo Zvolene ok. r. 1600 podľa synopsy v § 6, r. 1608 podľa Hornyánszkeho, 3. Jeho meno na prvom mieste berlínskeho exempl. 118 označuje ako „prvého“ zvolenského rektora. Po ňom menuje Martina Grenselia. — Slávik, u. m., prepisuje Martin Kreuselius, čo znie pravdepodobnejšie.

[1073] Tobiáš Sormann pôsobil vo Zvolene r. 1605. — Synopsa, § 7.

[1074] Pavol Kossa pôsobil v r. 1610. — Synopsa, u. m., § 8. — Slávik u. m. uvádza akéhosi Ondreja Kossu, čiže Kostku ok. r. 1594.

[1075] Ján Krman pochádzal z Prievidze, kde žil jeho otec Tomáš a matka Charitas Fabry. Po štúdiách vo Wittenbergu (zápis 25. októbra 1610) bol od r. 1613 v Prievidzi (Gymn. III, hl. 17, § 14). Vo Zvolene r. 1616 podľa synopsy, u. m., § 9, kým berlínsky exempl. označuje r. 1615. V r. 1617 bol konrektorom v Bytči (Gymn. I, hl. 3, § 13), od r. 1618 farárom v Motešiciach, v Hlohovci a napokon v Drietome. Bol dedom superintendenta Daniela Krmana. — Bartholomaeides, 114. — Vo Zvolene mu bol kolegom Ján Schurmann. — Synopsa II, hl. 23, § 9, berlínsky exempl. 118.

[1076] Rkp. Epistolarum od Lochmannum datarum II, 410. Odpis v Gymn. u. m., § 10.

[1077] Rkp. Epistolarum II, 437, odpis v Gymn., u. m., § 10. — Molitoris sa zapísal 14. októbra 1612 na štúdiá vo Wittenbergu (Bartholomaeides 119). Pochádzal z Turca. Pôsobil r. 1618 vo Zvolene podľa synopsy u. m. § 10, v r. 1618 podľa Fabóa III, 285, v r. 1626 podľa berlín. exempl. 118. — V r. 1619 bol učiteľom Jána Stephanidesa (pozri školu v Jelšave v Gymn. III, hl. 1, § 12).

[1078] Slávik u. m. spomína akéhosi Jána Barvitza r. 1636.

[1079] Jeremiáš Lutzius sa zapísal vo Wittenbergu ako rodák z Brezna 23. augusta 1614. — Bartholomaeides, 119. V r. 1617 viedol školu v Partizánskej Ľupči, potom vo Zvolene podľa Fabóa r. 1665 (III, 285).

Ďalšie mená v Gymnasiologii zvolenskej školy sú nesúrodne priradené k textu rukopisu, synopsa ich ani všetky neuvádza, preto označenie odsekov je nejednotné.

[1080] Podľa synopsy, § 13, v texte však je stať pod § 11, že pôsobil vo Zvolene r. 1625.

[1081] Ondrej Molitoris pôsobil r. 1644 podľa synopsy, § 17, v texte § 12.

[1082] Fabó III, 285 prepisuje jeho meno Scapulides s rokom účinkovania 1653. Hornyánszky 3 píše Scupalides s letopočtom 1650 — 1652. Jeho žiakom vo Zvolene bol aj Augustín Lazari (Fabó I, 136, pozn. c.), o ktorom viac Klein I, 192.

[1083] Gassitius pôsobil vo Zvolene r. 1666. Synopsa § 20. — Jeho menom končí konfúzny text Gymnasiologie; v zozname rektorov pokračuje už len synopsa.

[1084] Dočasne zanikla zvolenská škola v r. 1674 (Cessante ecclesia cessabat anno 1674 schola — Fabó III, 285). V nasledujúcich sto rokoch závisela jej existencia od neistých a striedavých politických pomerov krajiny, čo trvalo až do vydania tolerančného patentu Jozefom II., ktorého platnosť vo Zvolene sa uskutočnila r. 1783. — Fabó III, 291 n.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.