Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Lucia Muráriková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 86 čitateľov

Hlava XVIII. Škola v Bratislave

(Caput XVIII. De Schola Posoniensi)

Bratislava (Posonium)[899] dnes hlavné mesto (metropolis) celého Uhorska. Takisto označuje Bratislavu aj David Frölich v diele Medulla Geographiae (Jadro zemepisu), s. 345. Podľa iných prameňov kedysi malo toto mesto názov Pisonium, podľa starovekého rímskeho šľachtica Pisona, pomocou ktorého si cisár Tiberius podmanil Pannónov. Naproti tomu stojí tu aj iná zmienka, podľa ktorej mesto Posonium Ptolomeus označuje menom Flexus (ohyb, zátočina). Pomenoval ho pravdepodobne preto, že sa pod mestom Dunaj ohýba a deliac sa na štyri ramená tvorí viaceré ostrovy. No vyskytuje sa pritom aj dohad, že Flexus je dnešné Óvárium.[900] Pozri Martin Szentivány v diele Dissertatio Paralipomenica rerum memorabilium Hungariae, IV, § 3, s. 22.[901]

Význam mesta ešte zvyšuje okolnosť, že je tu uschovaná posvätná koruna a získava okrem toho aj ďalšie prednosti, ktoré M. Ján Bocatius opisuje vo svojom diele.[902] Odveké priaznivé pomery a mimoriadnu starostlivosť bratislavských občanov o školstvo dosvedčujú Leges Ministrorum Ecclesiae Christi Augustanae Confessioni addictorum, Inclyti Comitatus Posonensis. Pri ich uzákonení bol prítomný aj Šimon Heüchelinus,[903] bratislavský farár a senior nemeckej cirkvi. Jeho zásluhou nariadil Juraj Thurzo de Betlemfalva, palatín kráľovstva uhorského, vydať nariadenie tohto znenia: „Rektori škôl nech vynakladajú čo najväčšiu usilovnosť pri vzdelávaní mládeže, aby sa u nich neuplatňoval výrok onoho cirkevného otca: väčší hriech je chlapca zanedbať ako zneuctiť pannu. Bez vedomia farárov nech sa nevyhýbajú povinnostiam na dlhší čas, ani nech nerušia priebeh práce zdĺhavou neprítomnosťou a nech sú vždy na svojich miestach. Nech sa synovsky podriaďujú farárom tak, aby im svojím správaním preukazovali povinnú úctu v zmysle štvrtého prikázania. Nech sa vyhýbajú krčmám a podozrivým domom, hazardným hrám, vyzývavým tancom a hrám v kocky a iným svetským pochabostiam. V prípade, ak sa nebudú podriaďovať týmto príkazom, pozbavia ich úradu“. Veľa nariadení s mocou zákona obsahujú Articuli Zolnenses (články žilinskej synody z r. 1610), ktoré zaväzujú nielen školských rektorov, ale aj diakonov, ďalej všetkých cirkevných služobníkov, ale aj seniorov a superintendentov. K týmto predpisom pristupujú ďalej nepopierateľné svedectvá (Testimonia manifesta), najmä Martina Schödelia z Bratislavy, maďarskej národnosti, absolventa vysokých škôl v Strasburgu, ktorý opísal nielen bratislavskú školu, odkiaľ ho povýšili na uvedenú slávnu strasburskú univerzitu, ale opisuje aj celú svoju vlasť v diele Disquisitio Historico-Politica de Regno Hungariae.[904]

Matiáš Zarevutius pokladá Bratislavu za najšťastnejšie miesto svojich štúdií v Indexe ord. Petra Zablera, s. 149. M. Ján Reinhard, niekdajší kolega košickej školy, spomína si na bratislavské gymnázium ako na najslávnejšie učilište v Index ord. Martina Wagnera, s. 64.

Po učiteľovi Martino Schödeliovi zaznamenali týchto rektorov:

M. Pavol Benedicti.[905] Ján Fontanus zo Šváboviec na Spiši ho spomína sprvoti ako učiteľa na školách v Gánovciach a v Štiavniku, neskôr ako diakona v Kežmarku. Fontanus ďalej píše: Po otcovej smrti som sa uchýlil do Bratislavy, kde som strávil poldruha roka na maďarskej škole. Keď som prestúpil na nemeckú školu, dva roky mi bol rektorom M. Benedicti. Pozri Zablerov Index ord., s. 60.

Michal Szentkereszti.[906] O tomto rektorovi sa zmieňuje Jakub Dispensatoris z Dolného Kubína na Orave, rektor v Strážkach, neskôr v Stretave (stolica Ungvár) a napokon farár v Lieskovanoch na Spiši týmito slovami: ,V tie časy, ako to už bolo zvykom u nás študentov, putoval som najprv do Bratislavy, kde som študoval pod feruľou Michala Szentkeresztiho‘. Pozri Zablerov Index ord., s. 63.

Hilar Ernest Binner pôsobil v roku 1620; do Prešova prešiel r. 1630.[907]

Ján Magister. Pod jeho vedením sa Pavol Hakovjanský z Liptova, neskôr kolega školy v Spišských Vlachoch, rektor v Šariši, napokon farár v Maľcove v Šariši zasľúbil Múzam. Pozri Zablerov Index ord., s. 161.[908]

M. Dávid Kilger je známy svojou krátkou epigramatickou básňou, ktorú napísal do zbierky Magna illuminataque Regni Hungariae Corona; jej autorom bol Krištof Lakner podľa záznamu Zablerovho Indexu ord. na s. 162. Na Kilgera zložil báseň aj Vavrinec Seifert, učiteľ 3. triedy školy v Banskej Bystrici a v Španej Doline počas svojho pobytu v Bratislave r. 1622.[909]

Ján Jaszensis a Ján Szaladani. Meno prvého zachoval pre dejiny Andrej Maschius z Bojníc v Zablerovom Index ord., s. 142, meno druhého Ján Lany z Košíc, 1. c, s. 203.[910]

M. Daniel Tissenbacher.[911] Pozri školu v Banskej Bystrici, II, kap. XVII., § 14. Poznámka Daniela Tobianiho zo Spiša v Index ord. Petra Zablera, s. 187 dosvedčuje, že za Tissenbacherovej éry bola bratislavská škola v najväčšom rozkvete (Scholam Posoniensem floruise).[912]

Jeho nástupcom bol M. Jakub Helgenmayer[913] (sic!) zo Strasburgu, ako to dosvedčuje r. 1642 M. Reinhard Mangus v Index ordinatorum Martina Wagnera na s. 64. V roku 1642 uverejnil Disputatio Logica de Conversione orationum Ennunciativarum,[914] ktorú pod jeho predsedníctvom obhajoval študujúci Ján Molitoris z Dežeríc na Trenčiansku. Helgenmayer vyučoval v Bratislave veľa rokov. Jeho konrektorom bol asi v roku 1640 Jeremiáš Pilárik,[915] ako zaznačil Daniel Krman v Scrinia.

M. Eliáš Thomae,[916] bratislavský konrektor, profesor rétoriky a poetiky, napísal dielo Gymnasium Sapientiae ac Virtutum, inter Gymnasii initia, novi Gymnasii Posoniensis extractum honori immortali Viri Nobilissimi Domini Andr. Segneri, Lib. Reg. Reipublicae Posonien. Consuli, Ecclesiae ac Scholae Inspectoris gravissimi, Aedilis Gymnasij beneficentissimi. Prodiit Trencsinii Anno 1657. Podľa záznamu Juraja Chileka zo Sliezskeho Tešína Thomae zastával v Bratislave rektorský úrad v roku 1650.[917] Pozri Index ord. Martina Wagnera, s. 157. Thomae pochádzal z Vratislavi, uverejnil dišputáciu, ktorú vydali v Žiline pod titulom: Conclusiones de morte, quas Divina Succurrente Gratia in Florentissimo Posoniensium Gymnasio sub Praeside Dni M. Thomae, Gymnasij Rectoris meritissimi P. L. et Caesarei Notarij publice ventilandas proposuit Michael Lany Illaviensis 1666 (Závery o smrti, ktoré s božou milosťou na prekvitajúcom bratislavskom gymnáziu pod predsedníctvom M. Eliáša Thomae, zaslúžilého rektora gymnázia a cisárskeho notára, na verejnej dišputácii predložil Michal Lany z Ilavy r. 1666). Okrem toho Thomae napísal dielo Religio qua talis et qua Christiana, respondente Jacobo Alumnide, de Tepla Liptoviensi, r. 1669 (Náboženstvo všeobecne a kresťanské osobitne).

Z bratislavskej školy ho pozvali za rektora na alžbetínske gymnázium do Vratislavi.[918] Bolo to v období prenasledovania evanjelikov, Thomae bol známy ako pohotový rečník s vycibreným štýlom najmä v latinčine, ale aj významný politik,[919] ako o tom svedčí jeho literárne dielo. Podľa Scrinií Daniela Krmana.

Jozef Guttovini. Pozri školu v Rábe, II, kap. XIII, § 28.[920]

M. Krištof Böhm, r. 1653, nasledujúceho roku sa stal kazateľom v Bratislave.[921]

M. Ján Seitfridt, ktorého meno zachytil Ján Munkovicenus, farár v Novej Belej vo Spiši v Index ordinatorum Martina Wagnera.[922]

M. Daniel Tiefftrunk. Vo Wittenbergu 5. júla 1654 v úlohe respondenta účinkoval pri dišputácii Jána Hrabského[923] na tému: Exercitatio Philologica Generalis, Arabismi, circa solidam perfectamque, cum Ebraeae, tum caeterarum linguarum Orientalium notitiam comparandam… (Porovnávacia štúdia o arabizmoch v hebrejštine a iných orientálnych jazykoch). Tiefftrunk bol spočiatku farárom v Modre, odkiaľ potom z osobných dôvodov odišiel do Šopronu, kde ako rektor zakončil svoj život.[924] Bratislavské gymnázium spravoval v r. 1662. Napísal Thesium de Philosophia in genere Pentas (Päť téz o všeobecnej filozofii), ktoré za svojho predsedníctva v Bratislave obhajoval proti Baltazárovi Nikletiovi r. 1663. Pozri Scrinia Daniela Krmana. Ján Juraj Schreiber v opise mesta Modry[925] ho označuje ako muža veľmi silného, nápadného a ťažko sa vyjadrujúceho.

Ján Rehlinus. Jeho žiak Kristián Pihringer v Disputatio Metaphysica de causa morali, ktorú obhajoval v roku 1661 vo Wittenbergu za predsedníctva M. Ernesta Bahila, nazýva Rehlina, bratislavského konrektora, svojím najlepším a najzáslužnejším učiteľom, jedinečne svedomitým, ochrancom a priaznivcom, ktorému je povinný zachovať naveky mimoriadnu úctivosť a poctu. Podobne iný jeho žiak Juraj Dudari v Indexe ordinatorum Michala Lieffmanna, s. 17, vysoko vyzdvihuje jeho svedomitosť. Jeho pamiatku zvečňuje aj Rudolf Kegelius vo verejnej dišputácii: An causa prima immediata concurat causarum secundarum? Dišputácia sa uskutočnila vo Wittenbergu r. 1657 pod predsedníctvom M. Jakuba Tentzelia. Kegelius venoval Rehlinovi túto dišputáciu slovami: Viro praeclaro ac doctissimo Johan Rehlin, Philologo, Magistro et Gymnasii Posoniensis Conrectori.[926]

Z bohatej štedrosti magnátov asi po 15 rokoch vzniklo pri bratislavskej cirkvi vzácne gymnázium. Malo osem oddelených tried (classes). V najvyššej triede sa vyučoval teologický a filozofický kurz so zreteľom na to, aby Hornouhri, Sedmohradčania, Nemci a mestská mládež získali také vzdelanie, aby ich mohli prijať na každú univerzitu a mohli získať gradus magisterii; okrem toho, aby mohli vo svojej vlasti zaujať verejné cirkevné úrady. Od roku 1659 sa zriadila v tomto gymnáziu úpravná divadelná sála, pre umelecké divadelné vystúpenia obzvlášť vhodná.[927] V tých časoch žil v Bratislave aj význačný dramatik M. Ján Rehlin, ktorý napísal skvostnú divadelnú hru, na počesť cisára a kráľa Leopolda, ktorú hrali za všeobecného nadšenia a spokojnosti divákov.

Ján Hnilicenus z Rajca. V Partizánskej Ľupči pod vedením Andreja Fabricia[928] nadobúdal vedomosti o základoch humanistických vied, ktoré si potom v Bratislave pomocou Jána Rehlina zdokonaľoval. Ako poslucháč školy v Trenčíne overoval si schopnosti svojho nadania a napísal filozofickú dišputáciu na tému De Universalibus, ktorú za predsedníctva Pavla Bella z Bradna obhájil[929] a vyzdobil ju skvelým venovaním Gabrielovi Illésházymu. Na wittenberskej[930] akadémii študoval filozofiu a dišputoval r. 1659 za predsedníctva M. Jána Bayera De causa et causato. V teológii v tom istom roku pod predsedníctvom Jána Deutschmanna dišputoval na tému De termino vitae fatali et non fatali. Neskôr v roku 1660 dišputoval takisto pod Deutschmannovým predsedníctvom na tézu De peccato Originis. Po návrate do vlasti zaujal r. 1661 miesto učiteľa na žilinskej škole,[931] kde uverejnil dielo Locus Doctrinae Christianae De Lege Dei tum in genere, tum in specie, Praeside Joh. Hniliceno, Scholae Zolnensis Seniore Threncschenij. Typis Lutcolanis, Anno 1663. Respondentom bol Štefan Kövický. Z jeho pera vyšla aj Disputatio Theologica De Homine et Imagine Dei. Praeside Joh. Hniliceno Sch(olae) Zol(nensis) Rect(ore). Resp(ondente) Michaele Gobi An(no) 1663. Ďalej De Ministro Ecclesiastico Praeside Joh. Hnil(iceno). Respondente Matthaeo Piscatoris An(no) 1666. Toho istého roku v máji ho poverila žilinská cirkev hodnosťou diakona, v ten čas, keď tam pôsobil farár Samuel Ladiver. Keď ho však z tohto pôsobiska odvolali, prijal miesto riaditeľa gymnázia v Bratislave[932] za spoluúčinkovania konrektora Juraja Lischovinia. Podľa správ, ktoré autor týchto riadkov dostal od Juraja Fabricia, Hnilicenovho aj Lischoviniovho žiaka, „hodie exulis aetate confecti“, žijúceho z almužny.

M. Kögel pôsobil r. 1669.[933]

Daniel Viliam Moller(us). Pozri Specimen Davida Czwittingera, s. 257.[934]

V ďalších rokoch nastali pre bratislavské gymnázium zlé časy, o ktorých sa dočítame v správe Mehrhaftiger und Nothwendiger Bericht der zu Pressburg An. 1672, d. 18. July vom Ungar(ischen). Cammer-praesidenten Grafen Kollonichen bey Zweyer Ewang(elischen) Kirchen und einer Schulen gewaltsamer Abnehmung vorgenommenen erbärmlichen und kläglichen action. Cisárske vojsko obsadilo v tom čase kostol aj školu.

Kristián Pihringer; ako konrektora ho obžalovali a väznili z nepriateľstva voči okupantom. Pozri Reimandus Rimandus, Pressburger Kirchen und Schulverlust, XI, 167.[935]

Ján Krištof Lang(ius),[936] podľa Scrinií Daniela Krmana bol to muž veľmi učený, vynikal v latinčine a gréčtine. Nadobudol akademickú hodnosť, ako o ňom referuje Daniel Juraj Morhof v Polyhistorovi, zv. I, kniha II, kap. X, § 22. Keď opustil bratislavskú školu, odobral sa do Prešova. Tam ho však suspendovali, preto žil vo viacerých osadách a po čase sa živil súkromným vyučovaním vo Vratislavi. Vo Wittenbergu absolvoval dišputáciu za predsedníctva Konráda Schurtz-Fleischa — De Imperii Medo-Persarum initiis r. 1681.

Langovým nástupcom bol M. Ján Schwartz; v roku 1687 ho z Prešova, kde bol profesorom teológie (Gymnasiologia II, kap. XI, § 6), deportovali na hrad Muráň. Vyslobodil ho Ľudovít, knieža wittenberský a generál cisárskeho vojska, a nastúpil do Bratislavy r. 1702 na miesto rektora školy. Ale o krátky čas zložil úrad a vrátil sa do Prešova, kde ho zvolili za kazateľa.[937]

M. Ján Bittner; v roku 1705 ho pozvali do Bratislavy za rektora školy. Vynikal najmä v latinčine, menej už v nemčine. Napokon sa uchýlil „in urbem Moscoviam“, kde vyčerpaný námahou školských povinností zomrel.[938]

Samuel Muiszer. [939]

Matej Bel. Pozri školu v Banskej Bystrici, II, kap. XVII, § 27.[940]

Matiáš Marth. [941]

„Dnes“[942] (slová autora) bratislavskú školu spravuje Frider. Viliam Beer so svojimi kolegami Samuelom Bohuratom,[943] predtým korektorom českých kníh, a Michalom Peschkom.[944]


[899] Autor Gymnasiologie sa odvoláva na dielo Reimunda Rimanda v Pressburger Kirchen und Schul-Verlust, s. 1, kap. 1, citujúc jeho slová v poznámke Gymnasiologie II, hl. 18, § 1. Reimundovo dielo pochádza z r. 1672 a pod jeho menom sa skrýva bratislavský farár, Anton Reiser.

[900] Magyar Óvár, Altenburg.

[901] Dielo vyšlo v Trnave r. 1699.

[902] Bocatius, Hungaridos, liber II, s. 147, odpis v Gymn., u. m., § 2.

[903] O Šimonovi Heüchelinovi, pôvodne kazateľovi v Neuburgu v Bavorsku, povolanom v r. 1608 mešťanmi mesta do Bratislavy, pozri Klein I, 117. V r. 1610 ho zvolili na žilinskej synode za inšpektora čiže seniora nemeckých cirkevných zborov v bratislavskej župe a v r. 1612 podpísal sa pod zákonmi bratislavského kontubernia, potvrdenými Jurajom Thurzom. Zomrel r. 1621 v Bratislave v dobe Bethlenovho povstania. Pozri aj Hornyánszky, 213.

[904] Martin Schödel z Bratislavy vydal svoje dielo Disquisitio Historica-Juridica de Regno Hungariae v Strasburgu r. 1630. — Wallaszky, 201, pozn. b.

[905] Pavol Benedicti bol rektorom v r. 1612 podľa synopsy školy, u. m., § 4. — Hornyánszky, 221 a Klein II, 28, pozn. 15 udávajú rok 1613.

[906] Szentkereszti pôsobil ako rektor v r. 1618 podľa synopsy v § 5. — Hornyánszky a Klein na u. m. sa rozhodujú pre rok 1616.

[907] Binnerovo pôsobenie v Bratislave zaznačil jedine Hornyánszky, 221.

[908] Magister Ján pôsobil v Bratislave ok. r. 1622 podľa cit. synopsy, u. m., § 6.

[909] Tento letopočet hovorí aj o správnosti datovania Kilgerovho rektorského pôsobenia v Bratislave v synopse školy, § 7. — Ale list bratislavskej obce z 13 novembra 1606, ktorým Kilgera povolali za rektora, dokazuje Kleinovu a Hornyánszkeho ako aj Ribiniho I, 351 správnosť na uv. miestach, ktorí kladú rektorstvo Kilgera do r. 1606 a považujú ho vôbec za prvého bratislavského rektora. — Meno Davida Kilgera čítame v matrike zapísaných študentov na univerzite v Konigsbergu v r. 1642 (Ružička v Ped. zborníku V, s. 123, č. 79) a v zozname farárov v Misérd pri Šamoríne. — Fabó III, 224. — Kilger sa zaradil aj medzi básnikov svojimi epigramami (Epigramma z r. 1606) a latinskou zbierkou Apostrophae elegicae z r. 1614. — Klein II, 28, pozn. 15.

[910] Jaszensis bol rektorom ok. r. 1625, Szaladani ok. r. 1631 podľa uv. synopsy v § 8.

[911] Niektoré pramene uvádzajú jeho meno Tiefenbacher, ako Fabó III, 285, Hornyánszky, 221 a i. Z Banskej Bystrice ho povolali do Bratislavy r. 1635 podľa synopsy, u. m., § 9, zatiaľ čo Hornyánszky, u. m. a Klein II, 28, pozn. 15 uvádzajú rok 1630. Správne od 20. IV. 1627. — Pozri Kirchen-Historien der königl. freien Bergstadt Neusohl, fasc. 944, č. 24. Porovn. pozn. 863.

[912] Doslovný citát Daniela Tobianiho uvádza Gymn. II, hl. 18, § 9. — Porovnaj pozn. 865 o škole v Banskej Bystrici. Tissenbacher napísal učebnicu Brevis et perspicua metaphysices repetitio, in usum gymnasii Posoniensis instituta, impressa in 8° anno 1630 Erfordiae in officina Philippi Vitelli. — Zomrel v Bratislave.

[913] Aj Helgelmayer, do Bratislavy ho pozvali v r. 1642 (synopsa Gymn. v § 10) alebo r. 1633 (Hornyánszky a Klein, u. m.) a umrel tamže r. 1653.

[914] V preklade: Logická dišputácia o obrate súdov. — Jeho nekompromisne ortodoxné zmýšľanie a polemicky zaostrený tón jeho dišpút vyjadruje často používaná charakteristika jeho povahy: Helgelmaierus est horror jesuitarum et terror Monachorum (Helgelmayer budí hrôzu jezuitom a je postrachom mníchov). Hornyánszky 221. Klein I, 16, pozn. 22.

[915] Hornyánszky, 224, kladie konrektorát Jeremiáša Pilárika k r. 1620. Pozri aj Bohuslav Tablic, Poezye III, 188 — 189.

[916] Eliáš Thomae, známy básnik rodom z Vratislavi, kde sa jeho rodičia presťahovali z Linca. Študoval v Lipsku a Altorfe. Odtiaľ ho r. 1650 povolali najprv za konrektora do Bratislavy, podľa synopsy v § 11, ale podľa Jöchera II, 1260 povolali ho až r. 1661 a podľa Hornyánszkeho 221 v roku 1666.

[917] „Gymnasii florentissimi Posoniensis rector“ (rektor najslávnejšieho gymnázia) — píše o ňom Wallaszky 214, pozn. c.

[918] Do Vratislavi ho povolali v r. 1669 za rektora gymnázia a inšpektora škôl. Pri jeho odchode napísali jeho žiaci Epistola et carmina valedictoria, Eliae Thomae Wratislaviam discedenti, scripta et dedicata a discipulis (List a Básne na rozlúčku). — Klein I, 93, pozn. 91, kde sú uvedené Thomaeove literárne diela. Zomrel 17. októbra 1687 vo Vratislavi, vykonávajúc okrem školských povinností aj rozličné diplomatické posolstvá ako cisársky sekretár viacerých dvorov aj vo Švédsku.

[919] V tomto štýle napísal Positiones ex civili doctrina selectae (Vybrané state zo štátoobčianskej vedy), vydané v r. 1669 v Bratislave, a Aphorismi Politici, ktoré zostali v rukopise. — Wallaszky 214.

[920] Guttovini pôsobil podľa Hornyánszkeho 221 v roku 1661. — Jeho literárne diela, najmä oslavné básne, uvádza Klein II, 28, pozn. 15, bod 7.

[921] Böhmovo meno pozná iba Hornyánszky 221 a Klein u. m., bod 6, kladie jeho rektorát v Bratislave do roku 1654.

[922] Seitfridt pôsobil v Bratislave v r. 1658 podľa synopsy v § 13, podľa Hornyánszkeho u. m. r. 1654. — V r. 1660 sa dostal za nemeckého kazateľa do Modry, kde neskôr zomrel. — Hornyánszky, u. m. a s. 136.

[923] Ide o Juraja Hrabského z Rajca, ktorého Klein II, 506 označuje M. Joannes Hrabszky. Dizertácia vyšla vo Wittenbergu. — Bartholomaeides 147. — Pozri Wallaszky, 222. Rizner II, 138 udáva túto dizertáciu pod menom Ján Hrabský, rektor modranskej školy ok. r. 1658, rodom z Radvane.

[924] Správna chronológia je nasl.: Tiefftrunk bol najprv farárom v Modre v r. 1657. Pre ostrú kázeň z príležitosti zemetrasenia 3. júla 1660 ho patróni pozbavili úradu. Modranská obec predložila svoj spor teologickej fakulte vo Wittenbergu, ktorá rozhodla v prospech kazateľov. Consilia Wittenbergensia II, 191 — 196 pozri u Kleina II, 506, pozn. 380. Tiefftrunk však odišiel r. 1662 za rektora do Bratislavy podľa synopsy v § 14, podľa Hornyánszkeho v r. 1660. O jeho pôsobení v Šoprone pozri Gymn. II, hl. 19, § 6.

[925] Schreiberov spis Descriptio liberae ac regiae civitatis Hungariae inferioris Modor, Zittauiae 1719, vyšiel tlačou. O Tiefftrunkovi je tam zmienka v § 11. Porovn. Klein II, 505, pozn. 378.

[926] Rehlibus vo funkcii konrektora nastúpil v Bratislave r. 1663 podľa synopsy § 15. Hornyánszky 224 a Klein I, 19, pozn. 26 aj II, 26, pozn. 14 stalo sa to r. 1655.

[927] Theatrum scenicum… septies immutari et converti potuerit… non exiguum attulit gymnasio honorem et famam (Divadelná scéna sa mohla sedemkrát premeniť… získala gymnáziu neobyčajnú povesť a slávu). Wallaszky, 259, sa odvoláva na „akéhosi Anonyma“, rkp. Descriptio Urbis Posoniensis zo 17. stor. — Konrektor M. Ján Rehlin, nástupca konrektora Bartolomeja Eckharda (v rokoch 1633 — 1654 bratislavský kazateľ), napísal drámu: Gymnasium sapientiae et virtutis, inter initia gymnastica novi gymnasii Posoniensis exemplo dramatico in theatro exstructum et honori immortali viri nobilissimi Domini Andrae Segneri, ecclesiae Inspectoris dedicatum. Trenschinii 1657 (Gymnázium múdrosti a cností, v počiatkoch vedného zápasišťa nového prešporského gymnázia, vybudované ako vzor dramatického divadla a venované na počesť večnej pamäti vznešeného muža, cirkevného inšpektora Ondreja Segnera). — Klein II, 26, pozn. 14. — Uvedenú budovu stratili protestanti 18. júna 1672, keďže bola „plus quam centum ictibus effractum“ — viac ako sto ranami znivočená — Wallaszky 260.

[928] Ondrej Fabricius pôsobil v Partizánskej Ľupči ok. r. 1650, pozri Gymn. III, hl. 23, § 18.

[929] Paulus Belobradenus pôsobil v Trenčíne v r. 1658. Disputatio Theologica de Universalibus (o všeobecných pojmoch) uskutočnila sa 22. augusta 1654. — Gymn. II, hl. 21, § 28. — Z Trenčína Hnilicenus odišiel študovať do Žiliny k Eliášovi Ladiverovi mlad. v r. 1655.

[930] Vo Wittenbergu sa Hnilicenus zapísal 26. januára 1658 a dosiahol tam gradus doktora filozofie. — Bartholomaeides 154. Profesormi mu boli Calovius, Ondrej Cunrad, Deutschmann. — Gymn. III, hl. 33, § 26.

[931] Gymn. III, hl. 33, § 26.

[932] Hnilicenus pôsobil v Bratislave r. 1668. — Synopsa bratislavskej školy, § 16.

[933] Meno rektora Kögela uvádza opäť jedine Hornyánszky 221 a Klein II, 29, pozn. 15, bod 10, lenže zaraďuje ho po Eliášovi Thomae do r. 1669.

[934] Daniel Moller čiže Müller sa narodil v Bratislave 26. mája 1624, kde bol jeho otec Otto zo Sudeburgu v Lünebursku zlatníkom a brusičom drahokamov. Jeho matka Rebeka Perghammerová pochádzala z Linca v Rakúsku. Kvôli slovenčine ho rodičia poslali do Trenčína, vyššie vedy si po roku osvojoval v Bratislave „in gymnasio tum florentissimo“. V r. 1660 išiel cez Rakúsko, Moravu a Česko do Lipska a do Wittenbergu, kde sa dal zapísať 6. mája 1661 (Bartholomaeides 161). Po dvoch mesiacoch sa zúčastnil posolstva saského dvora do Kodane. Vo Wittenbergu absolvoval kurz rétoriky, poetiky, filológie, histórie a filozofie. Precestoval veľa nemeckých miest, zašiel až do Holandska a Anglicka a zdržal sa dlhšie na strasburskej akadémii. Cez Paríž a Francúzsko (le grand tour), Rím, Benátky, Viedeň dorazil v novembri 1670 do rodnej Bratislavy. Tam sa ujal v r. 1671 (Gymn. II, hl. 18, § 17) ponúknutého rektorského úradu, ktorý zastával len jeden rok. V roku 1672 zhabali na rozkaz arcibiskupa Kolloniča bratislavským evanjelikom školy. Mollerova obhajoba pred cisárskym dvorom o náboženskej slobode bola márna. Preto Moller prevzal r. 1674 miesto profesora histórie a metafyziky na univerzite v Altorfe, neskôr v Brzgu v Sliezsku. Zanechal množstvo spisov (aj jeho druhá manželka Sibylla Wagenfeilová vynikala znalosťou klasických a orientálnych jazykov), ktoré opisuje Czwittinger, 263 — 268. Pozri aj Horányi II, 628 — 646, Klein I, 162, pozn. 151 aj I, 304, pozn. 261.

[935] Pihringer ,Christianus‘ — Kristián, ako píše synopsa, u. m., § 19 a v texte § 15, lenže, u. m., v § 19 uvádza už nesprávne rodné meno Christophorus — Krištof! Titul majstra získal vo Wittenbergu, kde študoval od 6. júna 1661 (Bartholomaeides, 161), v Bratislave nastúpil za konrektora v r. 1672 (synopsa, u. m., § 19). Toto je akiste terminus ad quem, lebo v r. 1672 (ako sme už spomenuli) odobrali bratislavským evanjelikom školy a kostoly, preto je pravdepodobnejší údaj Hornyánszkeho, 224 a Kleinov I, 300, že Pihringera po skončení štúdií v Giesene v Nemecku, kde v spomenutom roku ešte vyšla jeho dišputa proti kalvínskym dogmám za predsedníctva Petra Heberkorna, v máji r. 1665 pozvali do Bratislavy za adjunkta evanjelického ,ministerstva‘ a súčasne za konrektora školy. — Jeho podrobný životopis so zoznamom jeho literárnych diel (zväčša pohrebné kázne) uvádza Klein, u. m.

[936] Lang pochádzal z Bratislavy. Vo Wittenbergu sa zapísal 12. mája 1679. — Bartholomaeides, 186. Na bratislavskú školu ho pozvali v r. 1681 (synopsa, u. m., § 20). Nastúpil tam r. 1682, lebo v rokoch 1672 — 1682 boli tam vyššie školy v moci katolíkov. V r. 1702 ho pozbavili hodnosti na základe nepravdivých údajov. — Klein I, 178, pozn. 165.

Konrád Samuel Schurtzfleisch, známy polyhistor (1641 — 1708), rektor školy v Korbachu, vo Wittenbergu prof. histórie, poetiky a gréčtiny, neskôr aj elokvencie. Viacnásobný spisovateľ. — Jöcher II, 998 n.

[937] Meno M. Jána Schwartza spojil autor Gymnasiologie v synopse u. m. § 20 s Langovým menom s jednakým letopočtom 1681. Schwartzovo meno uvádza len Hornyánszky 221 a Klein II, 29, pozn. 15, bod 12.

[938] Bittner bol pozvaný z Halle, Hornyánszky a Klein u. m. — Konrektormi boli v tom čase František Stephanides v r. 1684, ktorý pôsobil do r. 1696, keď aj zomrel. — Klein II, 296, pozn. 219. — Ďalší bol ok. r. 1700 Ján Ehrenreich Weissbeck, syn tamojšieho kazateľa Jána Weissbecka, ktorý zomrel r. 1746 v Halberstadte v Nemecku. — V r. 1706 nastúpil konrektor Ján (Adam?) Petróczy, predtým rektor v Rábe, ktorý zomrel v r. 1712 ako 39-ročný. V rokoch 1714 — 1717 pôsobil tam kolega Ján Kogler. Potom prešiel do Tešína. — Hornyánszky, 224.

[939] Muiszer alebo Muesser prišiel do Bratislavy v r. 1710. V roku 1714 ho pozvali za kazateľa do Nemes-Csó pri Vasváre. — Hornyánszky 224, Klein II, 29, pozn. 15, bod 14, kde píše jeho meno Muesta.

[940] Matej Bel pôsobil r. 1714 v Bratislave, kam ho pozvali z Banskej Bystrice. V r. 1719 bol v Bratislave kazateľom. — Hornyánszky, u. m.

[941] Ján Matiáš Marth (Marck) pochádzal z Bratislavy, kde sa 21. júla 1691 narodil od otca Matiáša, povolaním kupca, a matky Evy Ruženy rodenej Schremserovej. V r. 1703 šiel študovať do Rábu kvôli maďarčine, neskôr študoval v Bratislave za Bittnerovho rektorátu. V r. 1708 ho stretávame v Tübingene, v r. 1710 v Jene (Haan, 41), v r. 1712 v Lipsku a Halle, v r. 1713 bol informátorom Collegii Fridericiani v Königsbergu, kde sa zdržal päť rokov. V r. 1718 sa vrátil do Bratislavy a po Matejovi Belovi 15. septembra 1719 prevzal rektorský úrad, napokon v r. 1721 bol tam tretím kazateľom; v tejto funkcii zotrval 13 rokov. Zomrel 8. augusta 1734. — Napísal Democritos quaerens et Christianus respondens (Demokritos sa opytujúci a kresťan odpovedajúci). Kniha vyšla vo Frankfurte a Lipsku v r. 1734. — Klein II, 359, Hornyánszky, 221, Horányi II, 557 a i.

[942] Teda r. 1721, keď nastúpil rektor Fridrich Viliam Beer. Narodil sa 4. januára 1691 v Bratislave, kde bol jeho otec Ján Pavol povrazníkom. Kvôli slovenčine ho rodičia poslali do Trenčína a kvôli maďarčine do Rábu. Študoval aj v Bratislave; od r. 1708 študoval právo v Oettingene a v r. 1709 teológiu v Jene. V r. 1711 ho pozvali učiť na školu sirotinca v Langendorfe; v r. 1715 bol konrektorom a v r. 1721 rektorom v Bratislave až do r. 1747, keď sa stal kazateľom. — Hornyánszky, 223 n.

V období Beerovho rektorovania došlo k vyšetrovaniu, či bratislavskí občania majú právo udržiavať taký veľký počet škôl. Podľa listu miestodržiteľstva mestského senátu z r. 1727 mali bratislavskí evanjelici okrem latinskej školy ešte štyri triviálne, jednu v strede mesta a tri na predmestí, ktoré neboli úradne povolené, teda mali byť zrušené. Evanjelici mali tzv. „malé školy“, v ktorých sa vyučovalo náboženstvo pre deti obojeho pohlavia. Latinské školy im zaručovalo uznesenie šopronského snemu z r. 1681. Spor sa ťahal celý rok bez toho, aby sa bol vyriešil. V roku 1733 začali štátne úrady znova napádať evanjelické školy. Tieto sa obrátili priamo na kráľa, a to v r. 1733 dvakrát v septembri a tretíkrát v januári 1734. Kráľovským rozhodnutím z 12. januára 1734 boli im školy v plnom rozsahu ponechané.

[943] Juraj (sic!) Bohurad bol v r. 1721 konrektorom, umrel r. 1732 v Bratislave. — Hornyánszky, 224.

[944] Michal Peschko sa narodil 1. decembra 1688 v Banskej Bystrici, kde aj študoval; v štúdiách pokračoval r. 1711 v Halle a v r. 1712 v Jene (Haan 42); v r. 1714 žil v súkromí vo svojom rodisku u svojho priaznivca Karola Otta Mollera. V r. 1715 bol vychovávateľom v Tešíne u inšpektora solivaru Jána Dávida Sartoryho. V r. 1720 sa vrátil k pedagogickej činnosti v Mollerovom dome v Banskej Bystrici, až ho r. 1721 pozvali do Bratislavy, kde zotrval až do smrti, do 25. októbra 1757. — Hornyánszky, 224.

Klein uvádza v II, 29, pozn. 15, bod 18 po Beerovi rektora Jána Tomka Sáskeho (Szaszky), rodom z Folkušovej v Turci. Študoval v Banskej Bystrici a Jene (Haan, 44) a pozvali ho z gymnázia v Rábe (Gymn. II, hl. 13, § 27) do Bratislavy, kde bol od r. 1732 konrektorom. Po Beerovej smrti bol v Bratislave rektorom (podľa Hornyánszkeho s. 224 v r. 1747). Tam aj r. 1762 zomrel.

Po Tomkovi nastúpil Jozef Benczur z Oravy. Študoval v Halle, bol v rokoch 1755 — 1760 rektorom v Kežmarku a v rokoch 1760 — 1770 v Bratislave. V r. 1771 sa vrátil znova do Kežmarku. Od r. 1771 vystriedal Benczura v Bratislave rektor Ján Georg Stretschko. — Zoznam ďalších učiteľov podáva Hornyánszky, u. m., a Klein II, 29, pozn. 15. Zo staršej doby pozri Slávik, 239 n.

O strate bratislavských evanjelických škôl písal prv spomenutý Raymund Rimundus (Anton Reiser) v diele Von der pressburgischen Kirchen — und Schul-Verlust v r. 1672, ako aj Ondrej Schmal v diele Lineamenta ad historiam ecclesiaticam Hungariae, sectio III, cap. II De universali evangelicorum divexatione, § 5, ako aj Klein I, 421, pozn. 238 a s. 422, pozn. 329.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.