Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Lucia Muráriková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 86 čitateľov

Hlava XVI. Škola v Modre

(Caput XVI. De Schola Modrensi)

Modranský konzul a cirkevný inšpektor Ján Juraj Schreiber v predslove diela Descriptio Liberae ac Regiae Civitatis Hungariae inferioris MODOR z r. 1719 píše, že mesto Modra má nad všetky iné mestá najpríhodnejšiu polohu, bohaté vinohrady a pramene blahobytu pre človeka.

Začiatky reformácie v Modre sa datujú z roku 1573 a súvisia s menom reformátora Jakuba Wolffa.[821]

Z rektorov sa uvádza na prvom mieste Paulus Malus, o ktorom pozri stať o škole v Hlohovci, diel I, hlava VI, § 9 — 10, odkiaľ ho pozvali do Modry.[822] Pisatelia o modranských školách sa zmieňujú o Fridrichovi Gutterovi ako o diakonovi a tamojšom rektorovi, ktorý učil v Modre do roku 1615. Vtedy sa vrátil k svojmu pôvodnému diakonskému úradu.

Adam Nigrini učil v Modre do r. 1625.[823]

Július Aeneas Wagner do r. 1625.

Simon Abrahamides do r. 1629.

Juraj Bamnonius do r. 1632.

Juraj Gaman do r. 1635.

Andrej Schmecker do r. 1652.[824] Pozri nižšie.

M. Jeronym Bavarius čiže Bayer. Carmen Jubilaeum jeho menovca Konráda Bavara na akadémii v Lipsku r. 1610 (vyšlo v Lipsku) oslávil básnickým elogiom Jeronýma ako kazateľa a učiteľa modranskej školy. Správu zaznačil Daniel Krman v Scrinia. Bližší dátum o jeho účinkovaní v Modre zaznačil Ján Byrembacher, kedysi konrektor v Banskej Bystrici. V Zablerovom Indexe ordinatorum, s. 212 poznamenal, že po svojom odchode z akadémie odišiel do Modry v novembri r. 1644, kde vtedy pôsobil Jeroným Bavar. (U. d. s. 212).

Burgh. Baumgartner do r. 1648.

M. Ján Büringer pochádzal z Bratislavy. Pozri prešovskú školu, diel II, hlava VIII, § 17.[825]

Andrej Höher, brat Matiáša Höhera, niekdajšieho prešovského farára, nemeckej národnosti. Pozri Scrinia Daniela Krmana.[826]

Andrej Schmecker.[827] Košický farár Filip Heutschius pobudol pri ňom dva roky v štúdiu, ako to pomenoval v Indexe ord. Martin Wagner na s. 103. Autor Gymnasiologie aplikuje na Schmeckera stať Dávida Frölicha v knihe Bibliotheca seu Cynosura Peregrinantium, časť I, kniha I, kde píše, že každý pozná svedomitých učiteľov ako architektov života a mravov, ktorí cibria hrubosť mladíkov, vyvádzajú ich z nevedomosti a neznalosti, vzdelávajú ich schopnosti, zo svojej osvietenosti najskvelejšie svetlo v nich zapaľujú, vlievajú a vkladajú do nich umenia, vedy a čo najužitočnejšie a najkrajšie doktríny.

M. Ján Hradzký[828] sa narodil v Radvani ako pekárov syn. Ako alumnus modranskej obce vynikal v znalosti hebrejčiny, arabštiny, chaldejštiny a turečtiny. Jeho polyglotné vedomosti vyzdvihol M. Jakub Reichmann,[829] adjunkt filozofickej fakulty na wittenberskej akadémii dňa 5. júla 1654, keď predsedal pri obhajobe Hradského dišputy Exercitatio Philologica Generalis de Utilitate et Necessitate Lingaurum Orientalium.[830] Hradzký zložil v turečtine aj báseň, ktorou oslávil Jána Matthaeidesa, rektora v Prešove r. 1651, keď menovanému udelili filozofické hodnosti.[831] Okrem toho bol korektorom tureckých edícií biblií[832] a tlmočníkom medzi Turkami a posádkou hradu Divín v Novohrade.[833]

Michal Ritthaler[834] spravoval modranskú školu sedem rokov, ako to sám zvečnil v nemeckej básni, ktorú venoval svojmu priaznivcovi z akadémie Ľudovítovi Luciovi vo Wittenbergu. Na konci básne je podpis: Michael Ritthaler von Modern aus Nider Ungarn dieser seiner Geburth Stadt vormals sieben jährigen Schul Rector, jetzt Exul. Porovnaj o ňom Czwittingerovu knihu na s. 316 a Lexikon Eruditorum, II, s. 788.

Daniel Parschitius, r. 1664.[835]

Ján Gerhardus pochádzal z Modry. Oslavnú spomienku mu venoval Ján Krman, niekdajší rektor vo Sv. Grothe a Vásoni (v Uhorsku) v Indexe ordinatorum Jakuba Zablera, s. 20. Neskôr bol Gerhardus farárom v Prešove. Vydal Prosodia Rheniana Carmine Hexametro, Pragae 1690.[836]

Pavol Apelles von Löwenstein, r. 1688. Pozri školu v Kežmarku, diel II, hlava XIV, § 20.[837]

Juraj Penter, r. 1699.[838]

M. Ján Sculteti. [839]

„Dnes“ spravujú modranskú školu Pavol Jacobaei ako rektor a Andreas Mezobrodský ako konrektor.[840]


[821] Pozri bližšie Fabó III, 207 n., Hornyánszky, 132 n.

[822] Paulus Malus účinkoval v Hlohovci do r. 1600. Gymn, I, hl. 6, § 9. V Modre pôsobil v r. 1601 podľa synopsy modranskej školy v Gymn. II, hl. 16, § 3, roku 1610 podľa Hornyánszkeho, 132.

[823] Zoznam modranských rektorov od Nigriniho až po Schmeckera inkl. nájdeme len u Hornyánszkeho, 140.

[824] Zápis v königsberskej matrike: Andreas Schmecker, Schemnicenzis Hungarus, qui nomen suum itidem 23. junij professus (est), 27. sept. 1640. — Ružička v Ped. zborníku V, 122, č. 60.

[825] Büringer pôsobil v r. 1650 v Prešove, v r. 1651 v Modre (Gymn. synopsa, u. m. § 6). — Hornyánszky datuje r. 1652, u. m., 140.

[826] Höherovo rektorské pôsobenie v Modre zaraďuje synopsa v Gymn. u. m. § 7 do r. 1652, ale prepisuje jeho meno na Höckerus. — Hornyánszky zaraďuje do r. 1656 Andreja Kochera. U. m.

[827] Bartholomaeides 109 zaznačil k 5. júlu 1676 meno Stephan Schemmocher(!) z Banskej Štiavnice s poznámkou: „In Catalogo Modrensis Scholae, quem Gymnasiologia Rezikiana exhibet, vir hujius cognominis ad a. 1653 comparet, qui vero nomen Andreae habuit.“ (V katalógu modranskej školy, ktorý používa Rezikova Gymnasiologia, vyskytuje sa tento muž v r. 1653, a to s priezviskom Ondrej).

[828] Správne Ján Hrabský (Hrabszky), ktorého meno čítame v zozname wittenberských študujúcich. Hrabský sa tam zapísal 16. októbra 1649, od r. 1655 bol členom literárnej spoločnosti v Lipsku, ako svedčí poznámka Jána Webera v Historia Latinae Linguae z r. 1756. — Bartholomaeides, 141.

[829] Jakub Reichmann, adjunkt filozofickej fakulty vo Wittenbergu, neskôr rektor v Torgau, písal teologické diela. — Jöcher II, 742.

[830] Hrabského oponentom bol M. D. Tieftrunk. Dizertáciu venoval modranskému konšelovi Valentovi Vöröšovi, syndikovi a notárovi Jánovi Rempiovi, senátorom Jurajovi Radimociovi a Jurajovi Luknerovi. — Reichmann spomína v cit. veršoch, že Hrabský ovláda dokonale hebrejčinu, chaldejčinu, sýrčinu, arabštinu, perštinu a etiópštinu.

[831] Pozri Gymn. II, hl. 10, § 18.

[832] Biblie v tureckom jazyku vychádzali v Lipsku v r. 1657. — Wallaszky, 222, pozn.

[833] Hrabský bol v Modre r. 1654 rektorom po odchode z Wittenbergu, lenže onedlho umrel za podozrivých príznakov otravy. — Gymn. II, hl. 16, § 9, Wallaszky, u. m.

[834] Michal Ritthaler, rodom z Modry, kde navštevoval nižšie školy, sa zapísal vo Wittenbergu 18. júna 1663 — Bartholomaeides 163. Mohol teda nastúpiť v Modre za rektora až po r. 1663. Synopsa školy, u. m., § 10, spája jeho pobyt v Modre s r. 1655, Hornyánszky 140 k r. 1667, no toho istého roku podpísal už uznesenie bratislavského kontubernia. O jeho úspešnom pôsobení sa zmieňuje Czwittinger 316, aj Horányi III, 180. Synopsa školy, u. m., pridáva k jeho menu slovo „peritus“ — skúsený učiteľ. V období prenasledovania protestantov sa uchýlil do Saska „in Ducatu Goelferbia“ (Wolffenbüttel), kde bol až do smrti knihovníkom u kniežaťa Goelferbia. Zanechal spis Dissertatio Academica De Nobilitate Hungarorum, quam sub praesidio Mich. Wendeleri SS. Theologiae Doct. Wittenbergae a. 1664 bonis Artibus operam navans, publico eruditorum Examini exposuit (v dizertácii obhajoval vznešenosť Uhrov). Czwittinger vytýka práci, že autor nevyzdvihol významnú slávu, starobylosť a hrdinské cnosti uhorskej šľachty, jej imunity, a prednostné privilégiá. Podobne aj Horányi III, 181.

Ritthalerovo ocenenie obsahuje Pauli Patris Oratio funebris in Laudem Ritthaleri Bibliothecae Goelferbitanae Praefecti. — Czwittinger, 316 n.

[835] Daniela Parschitia zaraďuje iba Hornyánszky, 140.

[836] Rotaridesov exemplár Gymnasiologie v SAV. Podľa synopsy, u. m., § 11 Gerhard pôsobil v Modre v r. 1686, podľa Hornyánszkeho 140 v roku 1682. Cit. synopsa pripisuje k jeho menu označenie: „Virum doctissimum appellat Daniel Krmann“.

[837] Appelesa viedla do Modry túžba po otčine zo Sliezska z mesta Olau (Olava). Odporúčanie modranskému senátu mu dodal bratislavský kazateľ Ján Weissbeck. V Modre pôsobil podľa synopsy, u. m., § 12 v roku 1688, podľa Hornyánszkeho v r. 1693. Z Modry odišiel za rektora do Dobšinej. — Gymn. III, hl. 21, § 8.

[838] Hornyánszkeho záznam 140. Gymnasiologia neuvádza jeho meno.

[839] Ján Sculteti pochádzal z Modry, dňa 12. októbra 1702 sa zapísal na wittenberskú univerzitu. — Bartholomaeides, 199. — Podľa Hornyánszkeho pôsobil v Modre v r. 1708.

[840] Mezobrodského opravuje cudzia ruka na Medzibroský, iný anonym v synopse, u. m., § 14, na tvar Melidrovský.

Rektor Pavol Jacobaei z Prietrže študoval od 10. októbra 1719 vo Wittenbergu. Po návrate bol rektorom a neskôr kazateľom v Modre. Napísal Thesaurus Precum (Modlitebný poklad) a Liber Cantionum Funebrium (Kniha pohrebných piesní). — Bartholomaeides, 215.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.