ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Sectio II, Fragmenta Scholarum)

^[1085]

I. Škola v Pezinku

(De Schola Basiniensi)

Pezinok (Basinium) čiže Poesinga, slobodné a kráľovské mesto Bratislavskej župy známe pestovanými vinicami.

Dôležité stopy školy tejto obce zachytil Izák Urbani, kedysi rektor v Hrachove,^[1086] neskôr farár v Jurskom, v Spišskej župe nasledujúcimi slovami: „Napokon som zostúpil v Pezinku, kde som sa stal poslucháčom učeného muža Michala Borischia a pri ňom som sa vzdelával“. Pozri Zablerov Index ordinatorum, 77.

M. Jakub Faschko. Pozri diel I, kap. I, § 33.

Ján Juraj Graff zaspieval svadobnú pieseň, ktorú odpisuje Gymnasiologia II, Fragmenta I, § 4.^[1087]

Koniec tejto školy bol taký istý ako v Juri. Všetky kostoly, fary aj školy so všetkým príslušenstvom im odňali a bohoslužby zakázali. Z týchto pohnútok v Pezinku Graff „evangelicarum puellarum docens“ (učiteľ evanjelických dievčat) mal prísne zakázané vyučovať a vychovávať. V prípade neposlušnosti by ho zviazali na rukách aj nohách, poslali do Bratislavy a postavili pred súd. Pozri Appendix diela Historia diplomatica, s. 232.^[1088]

II. Škola v Belej (pri Banskej Štiavnici)

(De Schola Dilnensi)

Belá (Dilna)^[1089] pri Banskej Štiavnici je od začiatku uvedená v zozname siedmich slobodných banských kráľovských miest Uhorska Martinom Szentivánim v diele Dissertatio Paralipomenica, katal. V, s. 42. Dnes je Belá takmer zabudnutá obec.

Podľa správy Tobiáša Birkmanna zo Sliezska školu v tejto obci spravoval veľmi učený muž Gerhard N., ako zaznamenal Zablerov Index ordinatorum na s. 209.

III. Škola v Ľubietovej

(De Schola Libethensi)

Ľubietová (Libenthia), malá slobodná kráľovská banská obec vo Zvolenskej župe.

Rektora tejto školy spomína M. Daniel Lani v diele Ignea Veritatis Evangelicae Columna, časť všeob., kap. XVII, s. 558, keď o ňom píše takto: „Farár a rektor školy boli potrestaní podľa hrdelného práva pre svoje bludné učenie 22. augusta 1527“. Udalosti podrobnejšie opisuje Gymnasiologia II, Fragmenta, kap. III.

III. (sic!) Škola v Pešti

(De Schola Pestiensi)

Začiatky školy a cirkvi sa datujú k r. 1563.

Matúš Scavicae, komentátor Historiae Ecclesiasticae Evangelicae a autor Vitae Stephani Szegedini poznačil do prvšie citovaného diela k roku 1563 nasledujúce slová: Ja z moci Szegediho v 19. roku života som držal prvý rektorát školy za účinkovania farára Bellenia.

Ďalšie dejiny evanjelických škôl v Pešti sú neznáme.

IV. Škola v Pukanci

(De Schola Pugganzensi)

Pukanec (Pugganz)^[1090] slobodná kráľovská banská obec vo Veľkohontianskej župe, ktorú opisuje David Frölich v diele Cynosura peregrinantium a v diele Medulla Geographiae.

Školy a rektorov učilíšť tejto obce spomína Andrej Tudian Bakay z Pukanca (Baka-Banya). Jeho učiteľom bol Michal Tirský z Pukanca v hodnosti rektora. Pozri Zablerov Index ord., 180.

V. Škola v Novej Bani

(De Schola Regia Montana)

Údaje o Novej Bani (Regio Montum, Mons Regius, Königsberg), ako o slobodnom kráľovskom meste opisuje Andrej Richter v diele Concio Dietalis.

Rektormi školy boli:

Izák Sarossi, neskôr farár v Belej. Pozri Zablerov Index, 80.

Daniel Zcchech (Čech), syn plzenského farára Eliáša Čecha. Vzdelával sa v Meissene u Jána Schelenbergera vo Freiburgu, odkiaľ odišiel ako súkromný učiteľ do Banskej Štiavnice. Odtiaľ ho pozval tamojší senát do Novej Bane za školského rektora. Rektoroval tri roky. Napokon bol farárom v Ľubietovej. Pozri Zablerov Index ord., 175.

Jakub Roth, žiak Samuela Günthera v Levoči, M. Jána Buria a Jána Pilárika v Banskej Bystrici, Martina Dubovského v Krupine a Pavla Appellesa v Kežmarku.^[1091] Keď skončil štúdiá, stal sa vynikajúcim rektorom v Novej Bani. Po doznení epidémie moru r. 1710 pozval ho M. Ján Schwarz, prešovský farár, na tamojšiu predmestskú školu. O niekoľko rokov sa stal farárom v Novej Bani.

VI. Škola v Ruste

(De Schola Rusztensi)

Ruszt, slobodná kráľovská obec Šopronskej župy pri Neziderskom jazere.

Učená spoločnosť vedeckých pracovníkov mala vždy svoje trvalé sídlo v tejto obci, ako to dosvedčuje M. Christián Seelmann, ktorému sa pripisuje veľká osobná dokonalosť, učenosť a široké vedomosti. Predtým pôsobil ako svedomitý rektor v Kremnici, potom sa stal farárom v Levoči, a od r. 1666 bol inšpektorom škôl. Po ňom bol rektorom v Ruszte Juraj Vörös z Modry.

VII. Škola v Skalici

(De Schola Szakolcensi)

Skalica (Szakolcza), slobodné kráľovské mesto Nitrianskej župy pri splavnej rieke Morave.

O evanjelickej škole tejto obce vydávajú svedectvá nasledujúci muži, vynikajúci vo vedách a vzdelanosti:

Adam Mihuda r. 1610 podľa záznamov (Scrinia) Daniela Krmana.

Ján Szoja r. 1630 podľa skôr cit. prameňa.

Pavol Tomkovius. Pozri školu v Ružomberku, I, kap. XV, § 33.

Michal Lani bol rektorom od r. 1664, potom farárom vo Vrbovci a zajatý generálom Rabbatsom. Pozri Pilárikov Currus, kap. X, s. 60.

Daniel Perlicius. Pozri školu v Púchove,^[1092] III, kap. XVIII, § 10.

Hoci náboženskú slobodu vyhlásili na šopronskom sneme r. 1681, predsa vyznavačov evanjelického náboženstva naďalej prenasledovali a evanjelické školy pozatvárali. Pozri Appendix k dielu Historia diplomatica, s. 24 a 233. Porovnaj Articul 8 z roku 1647 De reassumptione Exercitii Religionis Helveticae et August. Confess. Hominum in Civitate Szakolcensi commorantium (O opätovnom povolení náboženských úkonov ľuďom helvétskeho a augsburského vyznania zdržujúcich sa v obci Skalici).