Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Lucia Muráriková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 85 čitateľov

Hlava XVII. Škola v Banskej Bystrici

(Caput XVII. De Schola Neosoliensi)

Banská Bystrica (Neosolium) bola kedysi v Uhorsku veľmi slávne slobodné kráľovské banícke mesto pri rieke Hrone.

Význam mesta nespočíva len v honosných budovách, skvelých stavbách, ale boli tu aj školy a významná kníhtlačiareň. Juraj Chladný v diele Inventarium templorum na s. 141 zdôrazňuje, že v Banskej Bystrici vyšlo veľa významných diel, spomedzi ktorých vyzdvihuje najmä: M. S. Instrumenta publica od Krištofa Scholtza.

Podľa vittenberského Indexu ordinatorum[841] v Banskej Bystrici prednášali „vyššie vedy“ (altiora studia) v 16. stor. títo učitelia.[842]

Tomáš Fabry, r. 1560.[843]

Abraham Schremmel, r. 1567.[844]

M. Baltazár Heusch.

Martin Schwengler, r. 1575 — 1578, nazývaný aj Dodok.[845]

V poradí ďalších činiteľov školy sa uvádza Tomáš Frölich,[846] Lutherov žiak, banskobystrický rector hospitalis, ktorý 7. júna 1572 podpísal s tamojším slovenským kazateľom Jurajom Liskoviensisom uznesenie kremnického konventu. Nemeckým kazateľom bol súčasne Juraj Meltzer[847] (v origináli nespr. Melazur), ktorý rozvíril teologické spory v meste. Pozri Subsidia Samuela Michalidesa.

(Na osobitnom, dodatočne vloženom lístku je pripojené:)

§ IV. M. Pavol Halvepapius (v origináli Hilveparus).[848] Podľa dôkazov Tomáša Dorschitza v jeho poznámkach (Notae), vložených do Calendarium Historicum Pavla Embera (o ktorých porovnaj stať o ružomberskej škole, diel I, hlava XV, § 3) stál na čele bystrickej školy v roku 1579.

Juraj Simonides. [849]

(Ďalšia vložka:)

§ 5. Andrej Carbonarius bol rektorom bystrickej školy, ako o tom svedčí záznam z listu Jána Lochmanna zo dňa 11. júna 1618, ktorý písal Jakubovi Majtanovi, rektorovi školy v Martine, keď si bral za manželku dcéru tohto Andreja Carbonaria, Zuzanu. V liste píše: „Blahoželám ti k panne Zuzane a k takému významnému tesťovi, najdôstojnejšiemu a najslávnejšiemu vášho presbytéria dekanovi a veľmi váženému pánovi Carbonariovi. Z jeho úst som čerpal tajomné zdroje vedy úspešne v Banskej Bystrici. On mne ako vychovávateľovi v dome svojho príbuzného, cisárskeho sudcu Pavla Sturma veľa zo svojho nadšenia uštedril. Naozaj ti blahoželám k takémuto tesťovi, ktorý je hoden trvalej pamiatky.“ — A hoci v listoch Jakuba Majtana ako snúbenca dcéry tohto Carbonaria z 30. júna 1618, ktoré písal Jánovi Lochmannovi (Epistolae ad Lochmannum, zv. II, s. 453) uvedený Carbonarius je označený ako banskobystrický kazateľ a nie rektor, je isté, že rektori viacerých obcí, len čo zložili rektorský úrad, prijali farársky. (Potiaľto text vložky).

Joachim Nanticovinus r. 1590, brat M. Michala Nanticovina, kazateľa v Kremnici.[850] Pozri nižšie.

Ján Jacobaei r. 1599, ktorý bol súčasne aj kazateľom.[851]

Presné poradie mien nasledujúcich rektorov až po M. Nathana Gloxina, ktorého rektorát v Bystrici potvrdzuje správa jeho žiaka a neskoršie tamojšieho rektora Jána Pinnera v Index ordinatorum Petra Zablera na s. 46 roku 1602 pre nepresnosť prameňov nemožno uviesť.

Michal Schwer.[852]

Martin Venigerus pochádzal z Vratislavi. Venigerovi žiaci zdôrazňovali vzdelanosť, usilovnosť a svedomitosť svojho učiteľa. Medzi nimi bol to Ján Richvaldský, rektor vo Villa Compositi na Spiši, neskôr diakon v Spišskom Štvrtku, ktorého Venigerus vzdelával v slobodných vedách (artes liberales). Pozri cit. Index ord. s. 2. Podobne Peter Czisz z Dubovca, ktorý bol neskôr kazateľom v Ľubietovej, doznáva, že Veniger ho tri roky dostatočne a svedomite vychovával. L. c. s. 16. Venigerov kolega bol Ján Klisch z Levoče, ktorý študoval vo svojom rodisku u Gašpara Kramera,[853] levočského rektora, a v Brezne u Jána Rotharidesa[854] (Rotharia). Potom bol v Prusku (Insula Borussiae) poslucháčom M. Bartolomeja Wilhelma a bol aj v Landbergu v Novej Marke pri rieke Varte. Dva roky bol poslucháčom Jána Bocatia[855] v Košiciach. Neskôr školu zamenil za cirkevný úrad vo Vrbovom (Menhardi villa) na Spiši. Pozri cit. Index, s. 28.

Ján Gruber bol r. 1610[856] rektorom v Banskej Bystrici. Gruber, na ktorého si Martin Blimmel, slovenský farár v Banskej Bystrici spomína takto: „Keď som dospel, uchýlil som sa do Banskej Bystrice k doktorovi Jánovi Gruberovi, rektorovi tamojšej obce, kde som strávil dva roky“. Pozri Zablerov Index ord., s. 57. Takisto Daniel Elsner z Elblaku v Prusku, kedysi rektor v Spišskom Podhradí, si spomína na Grubera ako na veľmi vynikajúceho a svedomitého učiteľa. U. d., s. 87. Gruber pôsobil neskôr ako farár v Spišskom Podhradí.[857]

N. Schroberus; tohto veľmi zaslúžilého učiteľa banskobystrickej školy uvádza Ján Fontanus zo Spiša v Zablerovom Indexe ord. na s. 60.[858]

Martin Kreuselius (Kreuschelius)[859] pôsobil ako rektor v roku 1619. Pramene ho uvádzajú ako neobyčajne usilovného a poriadneho človeka. Keď ho z bystrickej školy vyhnali, uchýlil sa do Jelšavy. Pamiatku na neho si v úcte zachoval jeho bývalý žiak Michal Nicolai, diakon v Štítniku. Píše, že po Kreuseliovom odchode z Banskej Bystrice sa zmenilo vedenie školy, zmenilo sa štúdium aj mravy, takže sa mu znechutilo tam pracovať, a preto sa rozhodol pre iný spôsob života. Pozri Zablerov Index ord., s. 18. Na tomto mieste sa zdôrazňujú neblahé dôsledky pri častom striedaní učiteľov a rektorov, ale oveľa nebezpečnejšie je nerozumné zavádzanie „novodobých moderných autorov“, lebo „každá novota vzbudzuje pohoršenie a uráža“ — tvrdí Eliáš Reusner v diele Hortulus Historico-Politicus, Corona IV, Flor. VI, s. 442.

Tomáš Wagner, konrektor, od 17. júna rektor. Jeho meno zachoval pred zabudnutím Martin Cedichius zo Sliezska v Zablerovom Indexe ord. s. 62.

K. Joachim Nanticovinus.[860] Pozri stať o kremnickej škole, II, hlava VII, § 5 a pozn. 396 — 398.

Ján Pinner (Pinnerius),[861] Slovák z Nitrianskeho Pravna, kde žil jeho otec Jakub Pinner a matka Barbora. Narodil sa r. 1586. Vo svojom rodisku bol žiakom Joachima Prikholza a Engelharda Schüslera,[862] v Banskej Bystrici r. 1602 M. Nathana Gloxina, v Prievidzi r. 1604 Baltazára Demjaniho, r. 1607 vo Vratislavi, r. 1610 vo Wittenbergu Leonharda Huttera[863] a M. Erasma Schmida a okrem toho aj iných vzácnych vedcov. V roku 1611 ponúkla mu jeho rodná obec učiteľský úrad aj byt v škole. Túto funkciu zastával do roku 1617,[864] keď ho neočakávane pozvali na gymnázium do Banskej Bystrice. Tam sa čoskoro veľmi osvedčil svedomitosťou, ľudomilnosťou a priateľským vzťahom ku každému, horlivosťou voči žiactvu, dôvtipom pri riešení pochybných problémov, mužnosťou v búrlivých dobách, umiernenosťou v šťastí a prenikavou rozvážnosťou v reči a činoch.

V roku 1622 preradil ho banskobystrický senát do cirkevnej služby. Pozri Zablerov Index ord., s. 46.[865] Juraj Mokoschinus z Nemeckej (Partizánskej) Ľupče, niekdajší šarišský farár, priznáva, že po tri roky „trhal ovocie Appollonovo“ u svojho najvzácnejšieho a najsvedomitejšieho učiteľa Pinnera. Cit. Index 52.

Pavol Austerlitzer; v rodisku Jihlave vykonával v roku 1617[866] dve funkcie — bol jednak rektorom, ale aj predspevákom chóru. Pozri Zablerov Index, s. 145. Na bystrickú školu privábil za kolegu tretej triedy z Jihlavy Moravana Vavrinca Seiferta. Pozri Zablerov Index, s. 167.

M. Daniel Tissenbacher, inak aj Tiffenbacher (ale aj Tiefenbacher) pochádzal zo Znojma. Spravoval bystrickú školu, podľa správy jeho kolegu šiestej triedy Jána Stephanida z Liptovského Jána z roku 1628.[867] Pozri Zablerov Index ord., s. 169. Z Banskej Bystrice sa odsťahoval do Bratislavy, kam ho pozvali za rektora.[868] Jeho žiak Matiáš Zarevucius, kedysi rektor školy v Brezovici, vyjadruje svoju vďačnosť voči Tissenbacherovi slovami: „Neskôr zaviedla ma povesť a odporúčanie vysoko váženého muža M. Daniela Tissenbachera do Bratislavy r. 1627, kde sa mi dostalo mimoriadnej a skoro nezaslúženej priazne od tohto muža, v tie časy slávneho učiteľa.“ Pozri Zablerov Index ord., s. 149. Tissenbacher ako bratislavský rektor napísal krátku a každému prístupnú etiku: Príručka etiky (Ethicae Repetitio), predkladajúca vyberanejšie predpisy a významnejšie pravidlá aj hrubšie omyly iných autorov. Takisto vydal Tractatus Metaphysicus pod titulom Erphoriaee v kníhtlačiarni Vittelia r. 1630.

Ján Duchoň.[869] Pozri školu v Markušovciach, I, kap. IX, § 7.

M. Ján Kircherus, o ktorom pozri stať o škole v Bánovciach, odd. I, hlava I., § 26. Jeho účinkovanie spadá skôr do r. 1637 — 1640. Pozri pozn. 80 v I. diele.

M. Ján Biringer. Pozri školu v Prešove, II, kap. VIII, § 17 a pozn. 490 — 492.

Hilarius Ernest Binerus[870] (Pinner), pri ktorom sa dva roky a tri mesiace vzdelával Juraj Halecius z Beckova, ako to sám zaznamenal v Indexe ordinatorum Martina Wagnera na s. 50. Iný doklad o ňom zanechal tercián bystrickej školy Ján Moller, nazývajúc Binera „vir clarissimus et doctissimus“. U. d., s. 13, pozri aj školu v Strážkach I, kap. 11, § 15.

M. Eliáš Kreücher (Kreuschel) zo Strasburgu. Pozri školu v Bardejove, II, kap. I, § 22. Podľa Krmanových Scrinia pôsobili v Bystrici v tom istom čase kolegovia M. Ján Heinselius a Ján Hakbesius čiže Hrbatý, ako aj Tobiáš Sutoris Augustani, ktorý na základe záznamov v Zablerovom Indexe, s. 152 bol v rokoch 1629 — 1635 konrektorom v Bystrici po štúdiách v Lipsku a Wittenbergu.[871]

M. Ján Gratza (Gracza)[872] napísal a obhajoval dielo Triplex Dei cognitio proti Jurajovi Cabanovi z Partizánskej Ľupče; vydali ho v Trenčíne r. 1647. V Trenčíne vyšlo v roku 1640 jeho ďalšie dielo Vindiciae sex dissertationibus comprehensae sanae et Catholicae Doctrinae adversus absurda Matthiae Fabri Jesuitae. Matiáš Fabry uložil svoje náhľady v knižke Wunderseltsam Abendfeuer. Gratza zomrel v Banskej Bystrici r. 1649.

Konrektorom mu bol Ján Bürenbacher zo Salzburgu. Pri prenasledovaní evanjelikov v roku 1615 sa zdržiaval v Tyrolsku; v roku 1622 odišiel do Augsburgu, do Tübingenu, v roku 1631 do Strasburgu a do Altorfa. V Uhorsku žil osem mesiacov v Modre, neskôr sa uchýlil do Bratislavy a v roku 1642 dostal pozvanie za konrektora do Banskej Bystrice, ale už v roku 1643 ho zvolili za farára v Spišskej Novej Vsi. Pozri Zablerov Index ord., s. 212.

M. Ján Heinselius[873] napísal Periculum Logicum de usu notionum logicarum in Misteriis fidei. Túto štúdiu obhajoval proti Ondrejovi Langovi zo Štítnika r. 1622 a na výročnej skúške ju venoval bystrickému magistrátu. Na bystrickom gymnáziu obhajoval pri exámene prácu Diatribe Philologico Theologica de Creatione proti Matejovi Kephalidesovi z Turca r. 1665.[874] Ďalej vydal Exercitatio Theologica, qua Zétéma de Majestate Omnipraesentiae Christi homini vere et realiter communicata ad piam et placidem prosdialexin proponitur, r. 1666.

M. Tomáš Steller.[875] O ňom sa píše v Historia persecutionum Ecclesiarum Hungaricarum od Valentína Korfa v kap. V, s. 131 v súvislosti s utrpením 39 mužov v leopoldovskom zajatí. Zo zajatia sa Steller dostal r. 1678 na akadémiu do Wittenbergu a stade do Banskej Bystrice.

M. Matiáš Stürzer[876] uverejnil Decas Thesium Theologicarum de peccato, Poenitentia et B. Operibus; toto dielo obhajoval proti Pavlovi Petrikovi r. 1671. Ďalej dišputoval De vocatione ministrorum Ecclesiae proti Michalovi Paulovičovi z Turčianskeho Jasena r. 1658.

Na bystrickom gymnáziu mu bol kolegom Martin Gruzelius (pozri Subsidia Juraja Buchholtza). Keď študoval vo Wittenbergu, dišputoval s Timotejom Greknertom za predsedníctva M. Jána Bayera o možnosti prirodzeného poznania existencie anjelov.

Juraj Peucker pochádzal z Modry. Keď študoval vo Wittenbergu,[877] napísal Threnae disperase Sionis Hungariae z príležitosti úmrtia Andreja Sartoria, niekdajšieho košického farára.

M. Pavol Felicides.[878] Pavol Severini zo Strehovej v Novohrade, „dnes“ v artikulárnej cirkvi v Hronseku, dokumentuje jeho meno v Zablerovom Indexe na s. 74. Podľa záznamu sa Severini vzdelával v Banskej Bystrici u Pavla Felicidesa, ale aj u Jána Pilárika a Jána Buria. V tom istom Indexe (s. 96) píše Ján Textoris z Hrachova, neskôr farár v Paludzi takto: „Z druhej strany ma vábila túžba navštíviť Múzy v Banskej Bystrici, kde som sa vzdelával u najučenejších a všestranne zaslúžilých mužov, totižto u M. Pavla Felicidesa, Jána Pilárika a M. Jána Buria“.

O M. Jánovi Buriovi[879] pozri Specimen Davida Czwittingera, s. 94, kde mu spomenutý autor pripisuje hlboké poznatky teologické a nesmiernu pohotovosť parrésia apologetickú. Autor Gymnasiologie uvádza z aktov ružomberskej synody zástoj Jána Buria v záležitosti pietizmu na Slovensku, z ktorého upodozrievali aj Buria. Synoda odsúdila pietizmus a nariadila, aby najmä študentov vracajúcich sa z hallskej univerzity, prísne preverovali, či nenasiakli novoreformátorskými ideami.

Matiáš Bel sa narodil 24. marca 1684 v Očovej na Zvolensku, kde bol jeho otec Matej mäsiarom a matka Alžbeta pochádzala z rodiny Cseneky. Nazývali ho aj „Funtík“ (libella, nepatrná minca).[880] Na gymnázium v Banskej Bystrici prišiel, keď tam vyučovali Ján Burius a Ján Pilárik. Po skončení štúdií odišiel na akadémiu do Halle, ktorá bola v tom čase pod pietistickým vplyvom. V roku 1708 sa vrátil z Halle do Banskej Bystrice, kde bol konrektorom a súčasne aj farárom. Po smrti Jána Pilárika r. 1710 sa stal rektorom.[881] V tom čase pripravil do tlače Genesis Linguae Hungaricae a Exodus Linguae Hangaricae.[882] Ďalej spracoval Jána Anastázia Freylingshusia Compendium Theologiae. Túto prácu neskôr sprístupnil širšej verejnosti a so zlepšeným výkladom preložil do maďarčiny. Pozri Unschuldige Nachrichten k r. 1705, 320.[883]

V roku 1714 ho vyzvali, aby prispel svojimi silami na oživotvorenie bratislavského lýcea.[884] Matej Bel tu všetko svoje úsilie zacielil na to, aby zavrhol Komenského Orbis pictus, Donata a Rhenia a zaviedol Castellionove Colloquia, Cellariho[885] Gramatiku a jeho Liber Memorialis probatae et exercitatae Latinitatis, ktorá neskôr vyšla v 1719 v Norimberku v štyroch jazykoch — latinskom, nemeckom, maďarskom a českom.[886]

Z tejto stránky boli šťastnejšie školy inde — píše autor Gymnasiologie — pretože používali aj Rheniovu Gramatiku bez trýznenia žiactva, ako aj Orbis pictus, kde sa latinčina cvičila podľa Colloquií Castellionových, podľa Cicerónových Familiares Epistolae, Cornelia Nepota, Sallustia, Curtia, Ciceróna, Júlia Caesara a iných klasických autorov, ktorých dávno predtým používali napríklad v Levoči, Kežmarku a inde.[887]

Matej Bel vydal v roku 1717 pre potreby žiactva vlastným nákladom v Lipsku Rhetorices Veteris et Novae Praecepta.[888] Knihu rozšíril vhodným úvodom o čítaní chlapcov a dospelejšej mládeže. Ďalej mienil vydať aj Rhetoricae Veteris et Novae Institutio Poetica (sed tantum vulgatae).

V roku 1718 napísal Exercitatio de Vetere Literatura Hunno Scythica a vydal v Lipsku u Petra Konrada Monatha. Dielo venoval Danielovi Ernestovi Jablonskému.[889] V tom istom roku vydal aj Institutiones Linguae Germanicae, učebnice pre potreby maďarskej mládeže.[890] Podobné učebnice vydal už r. 1573 Vavrinec Alberti, r. 1569 Ján Becher v Jene, r. 1620 Jakub Bruckecz vo Frankfurte, r. 1659 Ján Reuter v Gdansku, r. 1678 Ján Claius v Eislebene a r. 1609 vyšla Weymarische deutsche Grammatic a ďalšie iné. Okrem uvedených diel Bel vydal aj knihu Hortulus Paradisiacus od Jána Arndta. Knihu preložili do slovenčiny.[891]

Okrem toho Bel vydal v roku 1722 bibliu Českých bratov.[892] V roku 1723 vyšiel jeho Hungariae Antiquae et Novae Prodromus, venovaný cisárovi Karlovi VI.[893] V Lipsku vyšla Belova kniha Ethica Davidico-Salamonea.[894] Stať Gymn. § 35 v texte o bystrickej škole chýba; bola tam akiste reč o Belovom vydaní knihy Tomáša Kempenského a na koniec ešte pripisuje cudzia ruka aj Belov maďarský preklad Nového zákona.

Ján Mayor. Pozri školu v Kremnici, II, hlava VII, § 12.[895]

Pavol Simonides. O jeho otcovi Jánovi Simonidesovi pozri školu v Brezne, II, hlava II, § 24.[896] Pavol Simonides za svoje úspechy v škole má čo ďakovať svojim učiteľom v Banskej Bystrici. Na akadémii vo Wittenbergu obhajoval za predsedníctva Gottlieba Wernsdorffa dišputáciu o večnom trvaní evanjelickej cirkvi (De perpetuitate ecclesiae evangelicae) r. 1708.

Fridrich Karpe dišputoval r. 1711 vo Wittenbergu De Ecclesia plantata za predsedníctva Martina Chladného.[897] Po návrate do vlasti bol najprv rektorom v Necpaloch,[898] „dnes“ pôsobí ako konrektor na banskobystrickej škole.


[841] Krištof Scholtz (aj Sculteti) z Dolnej Lehoty bol prvým kníhtlačiarom v Banskej Bystrici. Z jeho dielne vyšlo dielo bystrického učiteľa Jakuba Pribitzera „Tractatus de cometa“, ktorá sa objavila v r. 1577. Dielo vyšlo v r. 1578. V r. 1961 ho Dr. Ján Mikleš preložil (Vydal Astronomický krúžok v Banskej Bystrici). Toto dielo je dôležité pre poznanie Aristotelových názorov na vznik komét (continens simul brevem eamque generalem expositionem de causis Cometarum). S tými istými názormi sa stretávame aj v Komenského Fyzike.

[842] Neúplný zoznam banskobystrických rektorov v Gymnasiologii II, hl. 17 doplňuje na základe archívnych dokladov Frankl Vilmos v diele A hazai és külföldi iskolázás a XVI. században. (Budapest 1873).

Dejiny ako najstaršie meno zaznačujú Jakuba Eynsetzera v r. 1523. Po ňom nasledujú v r. 1528 Bálint, v r. 1529 Erazmus, v r. 1537 — 1538 Ján Siegler. V r. 1538 — 1540 tam pôsobil Anton Pausias, ktorý v r. 1538 vyučoval dvoch synov Františka Révaya, Michala a Jána, a v r. 1540 sa stal rektorom v Banskej Štiavnici, ako dosvedčuje tamojší archív. Pôsobili tam aj rektori: Ján z Trebnice v r. 1542, Zachariáš v r. 1551, Krištof Vendig v r. 1552, Bernhard Verner v r. 1558 — 1560. Porovn. Slávik, Dej. zvolen. sen., 238 n.

[843] Pausiasia vystriedal v r. 1560 Tomáš Fabry, ako to dosvedčuje Hornyánszky 151. Za ním treba uviesť v tom istom roku alebo v r. 1563 Matiáša Freundta podľa záznamu Kleina III, 164 a od r. 1566 Stanislava Gosnoviczera, ktorého meno zaznačil rkp. Historia Evangelicarum Ecclesiarum in Bars, Hont et Zolyom na s. 235. — Frankl 78.

[844] Abraham Schremmel zo Strasburgu bol rektorom od 4. marca 1567 do 18. augusta 1575 podľa Frankla 186 n., ale spomenutá Historia Evangelicarum Ecclesiarum zaraďuje jeho rektorské pôsobenie v Banskej Bystrici do rokov 1575 — 1577. Jeho kolegom bol Jakub Pribitzer, od r. 1577 učiteľ v Kremnici. — Hornyánszky 151 spomína pomocníkov Jána Grynaea a Tomáša Frölicha. Abraham Schremmel dal podnet k novému školskému poriadku „Ordo lectionum et exercitiorum z r. 1574. (Originál „Schulordnung“ v archíve mesta Banská Bystrica, sign. F 234. Nr. 8). Tento Ordo nahradil starší školský poriadok Matiáša Freundta. Pozri bližšie stať Jána Mikleša v Zborníku Vyššej pedagogickej školy v Banskej Bystrici, 1958, s. 134 n. a Vajcik, 82.

[845] Po Schremmelovi nastúpil v r. 1578 Martin Schwengler, keď tohto pozvali do Kremnice. — Gymn. II, hl. 7, § 2, s letopočtom 1580. — Jeho učiteľom a kolegom bol Jakub Pribitzer a Krištof Heyd v r. 1575 — 1577. — Frankl, u. m., pozn. 385 v II. diele.

[846] Bývalý Schremmelov kolega Tomáš Frölich čiže Hilarius nastúpil v rokoch 1578 — 1580 za rektora. Pôvodne bol po Jánovi Kyntzelovi r. 1566 a Martinovi Wagnerovi v r. 1572 kazateľom v Banskej Bystrici, podľa Hornyánszkeho 151 od r. 1576. Odtiaľ prešiel v tej istej funkcii v r. 1573 do Košíc a v r. 1576 (podľa Kleina I, 163 n.) prijal pozvanie do Banskej Bystrice za kazateľa a rektora školy „na špitále“.

[847] Juraj Meltzer (Melczer) obvinil Frölicha z kalvinizmu, z čoho sa tento očistil na kremnickej synode v r. 1580.

[848] Pavla Halvepapia pozvala z Jihlavy bystrická mestská rada 7. marca 1579, Archív mesta fol. 278, č. 16. — Podobne Hornyánszky 148, pozri aj Slávik, Dejiny zvolenského seniorátu 238. Od r. 1595 bol kazateľom. Pomocníkom na gymnáziu mu bol v r. 1579 Bartolomej Bruck ako kolega, v r. 1580 collaborator Krištof Sorgenius a v r. 1580 — 1581 mladší brat Halvepapius Izaiáš „Der Schullen collega“ — Frankl, u. m. Pavol Halvepapius napísal r. 1589 školský poriadok.

Ok. r. 1580 zaznamenáva Frankl, u. m., rektora Jána Czindormyma, ináč Cryndormia.

[849] Juraj Simonides, čiže Šimon nastúpil 28. januára 1586. — Frankl, u. m. 189, pozn. 10. Pomocníkom mu bol od r. 1598 Ján Gruber. Slávik, u. m., kladie Simonidesov rektorát od 30. IV. 1585 do r. 1586. Pomocník Tob. Stöckel.

[850] Správu o Nanticovinovi podáva Hornyánszky 151. — Frankl, u. m. Jeho pomocníkom boli Vavrinec Caulparsius a Martin Kreusel.

[851] Jána Jacobaeia uvádza opäť Hornyánszky, u. m., a Frankl, 78 n.

[852] Michal Schwer rodom z Banskej Bystrice (Haan 11 píše ,neocastrensis‘ — z Nových Zámkov), jeho otec Albert bol v Bystrici farárom; pochádzal zo Saska. Michal Schwer študoval na rozličných miestach na Morave. V r. 1604 študoval v Jene. Keď sa odtiaľ vrátil, pôsobil istý čas na bystrickej škole, nevedno v akej funkcii. Stade odišiel v r. 1605 na univerzitu do Wittenbergu (zápis v októbri 1605). Potom pôsobil v cirkevnej službe v Slovenskom Pravne, od r. 1611 v Trnave, v Banskej Štiavnici, od r. 1622 v Krupine, od r. 1627 v Nitrianskom Pravne, zomrel v Bojniciach ako senior v r. 1655. — Bartholomaeides, 108, Haan, 11, Burius, Micae, 507.

[853] Gašpar Kramer pôsobil v Levoči v r. 1610. — Gymn. II, hl. 15, § 22.

[854] Ján Rotarides pôsobil v Brezne po r. 1610. — Gymn. II, hl. 2, § 10.

[855] M. Ján Bocatius v Košiciach do r. 1614 podľa Gymn. II, hl. 5, § 12.

[856] Hornyánszky 151. — Synopsa školy spomína jeho meno neskoršie, pozri pozn. 862, ďalších učiteľov pozri Slávik, u. d., 243.

[857] Synopsa školy v § 12 pripisuje k jeho menu rok 1613. Hornyánszky 151 rok 1610. Rosenauer vo výročnej správe z r. 1874/75, s. 45, roky 1614 — do 17. júna 1617. — Porovn. Mikleš, Jednotná škola XIII. 70 n.

[858] K Schroberovmu menu synopsa školy v § 9 pripisuje rok 1616.

[859] Nasledujúca stať o Martinovi Kreuselovi (Cruselius) je v texte rukopisu Gymnasiologie prečiarknutá. Ani jelšavská škola v Gymn. III, hl. I. jeho meno neuvádza. Fabó však potvrdzuje jeho miesto v tomto poradí a pripisuje mu v I. diele s. 16. pôsobenie v Jelšave v r. 1618, a v Banskej Bystrici r. 1619. Porovnaj Hornyánszky, 77.

[860] Fabó uvádza rok bystrického rektorátu (III, 285), kým Hornyánszky 151 sa rozhodol pre rok 1590.

Slávik, u. d., 242 zaraďuje medzi roky 1612 — 1626 meno Ondreja Lihana ako rektora špitálskej školy v Banskej Bystrici a jeho nástupcu Zachariáša Jacobaea pôsobiaceho v rokoch 1627 — 1657 (u. d., 244). V r. 1624 mal tam podľa cit. Slávikovho diela, s. 242 pôsobiť konrektor Samuel Bartošovský a učitelia Ján Rudolf a Sam. Roscinský r. 1622.

[861] Hornyánszky píše jeho meno Binner. Podobne Slávik, u. d., 243. V B. Bystrici pôsobil v r. 1614 — 1617. Porovn. Mikleš, Jedn. škola XII, 70.

[862] Joachim Birholz (sic!) a Engelgard Schüssler pôsobili v Nitrianskom Pravne ok. r. 1600. — Gymn. III, hl. 24, § 3 a 4.

[863] Bartholomaeides 113. — Teológ Leonhard Hutter žil v rokoch 1563 — 1616 (Jöcher I, 1372 a Erazmus Schmidt, filológ v rokoch 1560 — 1637. Jöcher II, 963) Text v origináli rukopisu je značne konfúzny.

[864] Gymn. III, hl. 24, § 5 v synopse zaznamenáva, že pôsobil v Nitrianskom Pravne v r. 1618. — Fabó III, 151 zaraďuje jeho tamojší rektorát od r. 1611. Čas pôsobenia v Banskej Bystrici synopsa § 8 aj Hornyánszky 151 spája s rokom 1619, ale Fabó III, 285 uvádza rok 1617.

[865] V r. 1622 bol diakonom, v r. 1627 prvým farárom (protopastorom) v Banskej Bystrici. — Fabó III, 290 v pozn. Zomrel tamže 14. januára 1645. — Hornyánszky, 148, bystrický archív mesta 108.43, 67, 61. Pozri Karol Rosenauer vo výročnej správe bystrického gymnázia, 1874/75, s. 46.

[866] Pavol Austerlitzer pochádzal z Jihlavy, kde bol v r. 1609 — 1620 konrektorom a od r. 1622 (Gymn. III, hl. 11, § 7 píše r. 1630, Hornyánszky 148 rok 1615 s otáznikom) rektorom v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1623 — 1626 pôsobil v Banskej Bystrici a 12. IV. 1626 odišiel za farára do Pukanca — Archív Banskej Bystrice v Kirchen Historien, Jiřina Holinková, u. d., 69.

[867] Fabó III, 285 určuje jeho príchod do B. Bystrice na r. 1626; Rosenauer, u. m., 48 spresňuje dátum na 26. júl 1626, opierajúc sa o mestské archívne správy č. 944, 24.

[868] V Bratislave pôsobil podľa synopsy Gymn. II, hl. 18, § 9 v r. 1635. Kirchen-Historien der k. f. Bergstadt Neusohl dokazuje, že v Bratislave bol rektorom od 20. apríla 1627. Archív mesta B. Bystrice, najmä fasc. 944, č. 24, kde ho označujú ako kvalifikovanú učiteľskú silu. „List mesta Bratislavy zo 17. marca 1627.“

[869] Podľa Rosenauera, u. m. s. 48 Duchoň pôsobil v Banskej Bystrici od 5. apríla 1626. Bartholomaeides 129 kladie jeho tamojšie pôsobenie na r. 1623, odvolávajúc sa na akýsi nemenovaný epigram. Synopsa markušovskej školy v Gymn. I, hl. 9, § 7 uvádza rok 1628, Fabó III, 285 rok 1640, Hornyánszky, 151, rok 1629 a Slov. pohľ. VII, 155 rok 1627. Slávik, u. m , od 17. mája 1627 do r. 1637, keď zomrel.

V Banskej Bystrici vznikli Duchoňove Gymnasmata oratoria a Cursus philosophicus. Týmito dielami sa Duchoň hlási k reformačnému humanizmu a svojim vecným encyklopedizmom si kliesni cestu ku Komenského pedagogickému realizmu. Jeho žiakmi boli v Bystrici Matúš Rakšány a Štefan Pilárik (Pozri Duchoň, Vestibulum Philosophiae).

[870] Binner čiže Pinner pôsobil v Bratislave v r. 1620 — Hornyánszky 221, kým príslušná stať bratislavskej školy v Gymnasiologii jeho meno nespomína. Aj jeho prešovský pobyt určuje iba Hornyánszky 54. Ani v stati o prešovskej škole jeho meno nenájdeme. Do Banskej Bystrice prišiel v r. 1640. Stade prešiel za kazateľa do Spišskej Soboty. — Hornyánszky, u. m. — Synopsa banskobystrickej školy v § 17 letopočet jeho tamojšieho pôsobenia nezaznačila.

O Binnerovom rektorovaní na uvedených miestach máme jediný doklad v diele trnavského kazateľa M. Juraja Krištofa Burgera Spiritualis mentis excitatorium — Duchovné povzbudenie mysle. Patričný citát vypisuje Klein I, 12, pozn. 16. Na tom istom mieste nájdeme aj zoznam dišputácií obhajovaných počas Binnerovho rektorátu v Banskej Bystrici aj v Košiciach, kde pôsobil ako kazateľ a inšpektor gymnázia (u. m., s. 13).

O úrovni banských škôl treba pripomenúť slová Ribiniho II, 137, že na tamojších gymnáziách vyučovanie latinského jazyka prenechávali učiteľom (collegae), ale prednášky z filozofie a teológie boli výhradným právom rektorov a konrektorov, ktorí boli súci vzdelávať mládež natoľko, že vlastné napísané dizertácie prednášali verejne na akademickej výške — ut conscriptas dissertationes more academicorum publice disputarent. — Od r. 1652 bol v cirkevných službách, naposledy v Trnave, kde v r. 1663 zomrel.

[871] Chronológia Kreuchelovho rektorovania je krajne konfúzna. Synopsa banskobystrickej školy v § 19 kladie jeho tamojšie pôsobenie do rokov 1629 — 1635. Zatiaľ je isté, že v r. 1649 opustil rektorský úrad v Bardejove a odišiel do Banskej Bystrice. Odtiaľ zasa prešiel v r. 1661 do Banskej Štiavnice, kde 5. decembra 1666 zomrel. — Hornyánszky 246, Fabó III, 311. Preto je azda oveľa pravdepodobnejšie datovanie Hornyánszkeho, 151, ktorý píše, že Kreuchel bol rektorom v Banskej Bystrici do r. 1649. — Fabó III, uvádza rok 1659. Slávik, 289, spresňuje na august r. 1649.

[872] Gracza prišiel do Banskej Bystrice z Trenčína. Tam bol rektorom ok. r. 1645. — Hornyánszky, 270. — Čas jeho pôsobenia v Banskej Bystrici je opäť neistý. Synopsa školy v § 20 uvádza rok 1642, Hornyánszky, u. m., r. 1647, Fabó III, 285 rok 1649, Slávik r. 1646.

Okolo roku 1650 bol konrektorom v Banskej Bystrici Eliáš Parschitzius (pozri školu v Prievidzi, Gymn. III, hl. 17, § 27). V tom istom čase tam pôsobil konrektor Mikuláš Nigrini (pozri žilinskú školu v Gymn. III, hl. 33, § 23) a M. Tobiáš Stephani v r. 1648.

[873] Heinselius sa narodil v Lipt. Mikuláši. Od r. 1659 študoval v Jene. (Haan, 17). Zoznam jeho dišputácií počas bystrického rektorátu opisuje Haan, u. m., a Klein I, 397, pozn. 319, Ribini II, 140. — Bartholomaeides 142 však pokladá za jeho rodisko Brezno, kde bol jeho otec Matiáš Hanzelius (sic!) rektorom. Od 19. septembra 1650 študoval vo Wittenbergu Od r. 1663 bol rektorom gymnázia v Brezne (Gymn. II, hl. 2, § 20), od r. 1668 bol verejným činiteľom. — Pozri aj Wallaszky, 196. — Heinselius zaviedol Komenského učebnice Januu a Vestibulum do Series lectionum z r. 1661.

[874] Heinseliova „Filozoficko-teologická rozprava o stvorení“ vyšla knižne v Žiline v r. 1665 u Jána Dadana. — Pozri aj Gymn. I, hl. 14, § 8.

[875] Steller sa podľa jedných narodil v Banskej Bystrici, podľa druhých v Slavoške pri Rožňave (Bartholomaeides 166 píše: Szlabosino Pannonius). Podobne Fabó II, 260 ho označuje „Patria nagyszlobosiensis“. Študoval v Banskej Bystrici, kde za Heinseliovho predsedníctva dišputoval na tému: An universale et singulare sit peculiaris disiuncta entis affectio (Či všeobecné a zvláštne je osobitá a oddelená vlastnosť bytosti). Práca vyšla r. 1665 knižne v Levoči. V štúdiách pokračoval vo Wittenbergu od 10. októbra 1665 (Bartholomaeides 166). Tam v rokoch 1667 štyri razy vystúpil v dišputách na teologické témy v duchu ortodoxne scholastického luterizmu (tituly týchto dišpút pozri u Kleina I, 398).

V r. 1668 získal hodnosť magistra filozofických vied, k čomu mu blahoželali aj jeho krajania v knižke Applausus votivus, cum Thom. Steller in philosophia honores, summos Wittenbergae consequeretur, dicatus a praeceptoribus, fautoribus, amicis et conterraneis. Wittenberg, 1668.

V r. 1674 ho bratislavský súdny tribunál (ktorého zloženie opisuje podrobne Klein I, 399, pozn. 320) odsúdil do väzenia v Leopoldove (Klein, u. m., pozn. 321) a na galeje. Po oslobodení sa uchýlil do Wittenbergu, kde za predsedníctva prof. Abrahama Calovia napísal v r. 1680 dielo Vana et vera religio. Tamojší rodáci ho uvítali básňou Stella M. Thomae Stellero exorta, ktorá vyšla r. 1678. Po utíšení náboženských treníc v Uhorsku sa Steller vrátil do Banskej Bystrice a prijal miesto kazateľa a konrektora v r. 1678 podľa synopsy v § 12, roku 1661 podľa Hornyánszkeho, 151. Tam aj zomrel v r. 1715. — Klein, u. m., Fabó II, 260 a i.

[876] Matiáš Stürzer z Banskej Bystrice študoval za materiálnej podpory Štefánie Vittneyedovej od 19. júna 1657 vo Wittenbergu v období Jána Bayera (Bartholomaeides 153) a v Königsbergu v r. 1643 (Ružička v Ped. sborníku V, 123, č. 83). V Banskej Bystrici bol rektorom v r. 1671 (Gymn. II, hl. 17, § 23). Ostatní pokladajú za správny rok 1668, napr. Hornyánszky 151, Fabó III, 285, Ribini II, 140, Rosenauer, u. m., s. 55 a archív mesta 321. 85. — Pozri Klein I, 10 a Slávik, u. d.

[877] Juraj Peucker sa zapísal na štúdiá vo Wittenbergu 18. septembra 1673. Nepochádzal z Modry, ako dôvodí Gymn. II, hl. 17, § 23, ale z Banskej Bystrice, ako tvrdí Bartholomaeides 176 aj Haan 31, ktorý referuje o jeho štúdiách v Jene r. 1681. Oba uvedené pramene podávajú súpis jeho diel na cit. miestach.

[878] Synopsa bystrickej školy v § 24 určuje Felicidesovo pôsobenie v Banskej Bystrici r. 1694.

[879] M. Ján Burius, ktorého otec toho istého mena je známy autor historickej práce Micae historico-chronologicae. Jeho syn študoval v Krupine a vo Vratislavi. Magistrát tohto mesta poslal ho na vyššie štúdiá do Lipska, kde pobudol šesť rokov. Po návrate do Vratislavi dostal sa za rektora do Banskej Bystrice r. 1700 (synopsa u. m. § 26, zatiaľ čo Hornyánszky, 152 určuje rok 1694). V r. 1702 (podľa prameňov to malo byť po ,piatich‘ rokoch) ho zvolili za farára. — Klein I, 25. — Jeho diela uvádza Burius, 94 a Horányi I, 374 a i.

Bartholomaeides 197 zaznačil zápis žilinského rodáka Jána Buria na univerzite vo Wittenbergu dňa 1. mája 1699, čím by sa potvrdzovalo správne časové určenie jeho bystrického rektorátu v hore spomenutej synopse bystrickej školy na rok 1700. Slávik určuje 12. IV. 1696.

[880] Matej Bel absolvoval nižšie školy v Lučenci, kde mu bol v triede donatistov učiteľom František Búľovský. Potom v Kalinove (1694), skadiaľ sa pre chorľavosť musel vrátiť domov. Po uzdravení pokračoval v Dolnej Strehovej v triede gramatistov, v r. 1695 prešiel ako syntaxista do Banskej Bystrice k učiteľovi Jánovi Buriovi. Po poldruha roku prešiel do Bratislavy na stupeň humaniora (prvý rok filozofický), aby sa zdokonalil v nemčine. V r. 1700 študoval vo Vesprime, aby sa zdokonalil v maďarčine. V najbližších rokoch odišiel v sprievode šľachtického syna do Papy a napokon v r. 1702 opäť do Banskej Bystrice k učiteľovi Jánovi Buriovi a Jánovi Pilárikovi. Pre ohrozenie mesta Rákóczyho vojskom sa uchýlil do Halle v r. 1704. Tam bol poslucháčom teológie u Breihaupta, apológie u Antona, exegézie u Tribechova, filozofie u Buddaea, prirodzeného práva u Thomasia, občianskeho práva u Ludwiga a cirkevného práva u Strykena. — Klein II, 41, Lombardini v Slov. pohľ. VII, 242.

V Halle vyučoval tri roky v prvej triede rétoriku, v druhej teológiu, v tretej hebrejčinu a vo štvrtej latinčinu. Po prechodnom súkromnom učiteľovaní v Klosterbergene pri Magdeburgu prijal sústavné pozvanie do Banskej Bystrice, kde 24. mája 1708 aj odcestoval.

[881] Belovo učiteľské pôsobenie zhodnotil Klein v prešovskej inauguračnej reči v r. 1774 O príčinách úpadku protestantských škôl — Klein II, 42, pozn. 21. — Aj Horányi I, 169 zdôrazňuje, že Bel vojnovými udalosťami napolo pochované vedy akoby bol z podzemia prebudil a obnovil. Okrem takmer celkovej neznalosti hebrejského a gréckeho jazyka ovládala školy a bystrické gymnázium taká barbarskosť latinského jazyka, že nebolo takmer stopy po jeho vyspelosti, obratnosti a starodávnej dôstojnosti. Bel vyčistil tento Augiášov chliev a v krátkom čase získal najväčšiu slávu svojmu menu a školu špinou zanesenú premenil na prekvitajúce Athenaeum.

O Belovom obvinení z pietizmu pozri Klein I, 43, pozn. 22.

Najdôkladnejšou štúdiou o Belovom pedagogickom pôsobení v Banskej Bystrici je článok Jána Oberuca „Pedagogické práce a činnosť Mateja Bela v Banskej Bystrici“ v Ped. sborníku IV, 225 — 244. Autor na konci uvádza aj obsiahlu literatúru. Život a dielo Mateja Bela celkove zhodnotil Oberuč v práci „Mattieu Bel, un piétiste en Slovaquie au 18e siecle, Strassburg 1936“. Pozri aj Čečetka, Zo slovenskej literatúry, Martin 1940, 19 n., kde sa zdôrazňujú najmä Belove pokrokové pedagogické náhľady.

[882] Ide o dielo Historiae linguae Hungaricae libros duos genesis et exodum edere parat, utque eruditi patriae viri… symbola sua conferre velint, obnoxie rogat. Berlin, 1713. — Rizner I, 102, 5.

[883] Rizner I, 102, č. 4. — V origináli nasledujú tézy k výkladu knihy Genesis linguae hungaricae a knihy Exodus Linguae Hungaricae.

[884] V r. 1710 zúril v Bratislave krutý mor, ktorý rozvrátil inak rozvíjajúci sa kultúrny život mesta. Žiactvo aj učiteľstvo sa načas rozpŕchlo. Matej Bel začal svoju činnosť objasnením vyučovacej metódy v nástupnej reči: De ludo bene ac prudenter instruendo, aperiendoque (Ako sa má škola dobre a rozvážne zriadiť a otvoriť). Spočiatku našiel sotva 40 žiakov. Ale jeho meno privábilo do Bratislavy taký veľký počet mládeže študovať vznešené vedy, že inak dosť priestranné miestnosti budovy im ani nestačili. — Horányi I, 172.

[885] Šebestián Castellio, prof. gréčtiny v Bazileji, známy filológ klasických jazykov, zomrel v r. 1563. — Jöcher I, 587. — Krištof Cellarius, (1638 — 1707), prof. histórie a elokvencie v Halle, vynikajúci štylista. Jeho latinská gramatika a ortografia boli predmetom častých polemík. — Jöcher I, 604.

[886] V tomto duchu spracoval aj svoju latinskú mluvnicu, ktorá bola „vrátená prístupnej metóde“ (Grammatica latina facilitati restituta). — „Bez zbytočnej zavrhnutej Donátovej rozvláčnosti, ktorá metóda odstraňuje omrzenosť z učenia a kladie pevné základy latinčiny“. Kniha vyšla v Levoči 1717. — Rizner I, 102, č. 8.

[887] Horányi I, 173 ozrejmuje bližšie Belovu metódu slovami: V Bratislave sa prednášali gramatické pravidlá obdivuhodnou stručnosťou a zreteľnosťou, ďalej poučky z rétoriky chvályhodnou metódou a dôkladnosťou. To všetko bolo pre žiactvo oveľa príjemnejšie, najmä keď sa učivo spájalo s históriou, zemepisom a filozofiou. Keďže Bel objavil v dejinách a zemepise vlasti u žiactva veľké medzery a nevedomosti, nabádal svojich poslucháčov, aby sa cez prázdniny dozvedali od svojich rodičov vlastivedné pozoruhodnosti o svojom rodisku. Z týchto príspevkov vzniklo obsiahle Belovo dielo Notitia Hungariae Historico-Geographica.

Z uvedeného treba Bela pokladať za popredného propagátora pedagogického realizmu.

[888] Rizner I, 102, č. 7.

[889] U. d., 103, č. 9.

[890] U. d., č. 10, kde sú uvedené ďalšie vydania.

[891] Záhradka Ragská, plná křesťanských Ctnostj. Knihu preložil Ondrej Georgiades, učiteľ v Selciach. Bel ju vydal akiste v Halle. — Rizner I, 45.

[892] Základom textu je znenie Kralickej biblie z r. 1613. Knihu vydal Daniel Krman a Matej Bel „W Hále Magdeburské“. — Rizner I, 130, heslo Biblia sacra.

[893] Rizner I, 130, č. 15. — Kniha vyšla v Norimberku.

[894] Rizner neuvádza. — Ďalšie v Gymnasiologii neuvedené diela pozri v Riznerovej Bibliografii I, 102 a 106.

[895] Major z Ilavy pôsobil v Kremnici v r. 1705. — Gymn. II, hl. 7, § 12. Odtiaľ prešiel do Banskej Bystrice — podľa Hornyánszkeho v r. 1714 — teda pred Simonidesom, ktorý podľa neho mal v Bystrici nastúpiť po smrti Mateja Bela v r. 1709. Major opustil Bystricu v r. 1715 a zomrel r. 1721.

[896] Simonides pochádzal z Radvane. Na univerzitu vo Wittenbergu sa dal zapísať 25. januára 1704 (Bartholomaeides 200). V Banskej Bystrici bol najprv konrektorom, neskôr rektorom, podľa Hornyánszkeho 152 v roku 1709, čo potvrdzuje aj Rosenauer vo výročnej správe gymnázia 1875, s. 30, r. 1715 podľa Slávika, u. d. Vynikal značnou učenosťou, najmä v latinskom jazyku. Zomrel v Banskej Bystrici podľa cirk. archívu bystrického 12. júna 1736. (Klein II, 244, pozn. 174 uvádza rok 1730). — Rosenauer v cit. výročnej správe, s. 31 uverejňuje smútočné básne na pamäť rektora Pavla Simonidesa, ktoré napísali jeho žiaci Gabriel Balašovič z Novohradu, Fridrich Korb, Mikuláš Glitz, Ján Thebus z Banskej Štiavnice a i. Pôsobil do 12. VI. 1736, keď zomrel.

[897] Karpe — Carpius — sa zapísal na štúdiá vo Wittenbergu 7. mája 1709. Pochádzal z Banskej Bystrice. — Bartholomaeides 204. — Martin Chladný — Chladenius žil od 25. októbra 1669 do 12. septembra 1725. — O jeho živote pozri Czwittinger 101, Horányi I, 405 a i.

[898] Gymn. IV, hl. 7, § 9. — Po Fridrichovi Karpem zostali v rukopise dve diela: Historia persecutionis Leopoldianae ex schedis Masnitii, Simonides aliorumque collectae, a Historia calvinianismi in Hungaria inducti. — Fabó II, 22.

Ďalší dejatelia bystrickej školy podľa rôznych prameňov: Štefan Aegidius v r. 1725 (Hornyánszky, 152), kantor Ján Polonius v r. 1729 (Bartholomaeides, 299), Eliáš Weigel v rokoch 1736 — 1738 (Rosenauer, u. d., s. 35), Mikuláš Glitz r. 1738, nar. r. 1695 v Banskej Štiavnici, od r. 1716 študoval v Banskej Bystrici u Pavla Simonidesa, od r. 1724 vo Wittenbergu. Glitz bol v Banskej Bystrici najprv subrektorom, seu praeceptor syntaxistarum 45 rokov (Cirkevný archív Banskej Bystrice Subs. I. 342, cit. aj Rosenauer, u. m., s. 40, pozn. 2). Pozri aj Hornyánszky, 152, Bartholomaeides, 218, Slávik, u. d., 295. — Ján Weigel r. 1740. Cit. cirkevný archív v Banskej Bystrici; v Subsidiách 26 sa spomína, že pri jeho nastúpení superintendent Samuel Michaelides pripomenul v oslavnej reči, že zavládol znovuzavedený reformačný duch na školu: Tum cum novo rectore nova quoque methodus docendi est introducta. Porovn. aj Rosenauer, u. m., s. 36, pozn. 3, Hornyánszky, 152, Bartholomaeides, 229. Ďalším subrektorom bol Michal Kotsis (Kočiš. — Bartholomaeides, 239), Ján Jakub Adami, r. 1745 (Hornyánszky, 152, Haan, 57, Slávik, 267), konrektor Ján Hlivay, r. 1746 (Bartholomaeides, 249, Haan, 63, Slávik, 267), Ján Lányi, r. 1747 (Bartholomaeides, 249), Benjamín Greguš, r. 1748 (Bartholomaeides, 350, Slávik, 642), Matiáš Thoman, r. 1753 (Bartholomaeides, 262), konrektor Štefan Komáry, r. 1775 (Bartholomaeides, 274), Juraj Richter, r. 1770 (Hornyánszky, 152, Haan, 72), Samuel Topetzer, r. 1780 (Hornyánszky, 152, Haan, 89), konrektor Michal Kunan, r. 1789 (Haan, 99), Adam David Lovich, r. 1791 (Hornyánszky 152, Bartholomaeides, 282).

V r. 1792 bola vydaná Ratio institutionum scholae Neosoliensis Aug. Conf. addictorum ab anno 1792, 1. Szeptember.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.