ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Caput XXII. De Schola Tyrnaviensi)

V diele Imago Hungariae (1721), § 4, sa názov mesta Trnava odvodzuje od veží (turris), ktoré sú široko-ďaleko viditeľné. V inej, väčšmi rozšírenej mienke sa hovorí, že mesto nazvali podľa potoka, ktorý ním preteká. No autor Gymnasiologie sa prikláňa k mienke, že meno Trnava pochádza od slova Trnov, teda, že tam, kde dnes leží známe mesto Spinopolitana, bolo kedysi trnovisko (spinetum). Trnavu založili ešte pred kráľom Belom II. a za čias jeho panovania v r. 1145 ju opevnili hradbami.

Martin Szentiváni v diele Dissertatio Paralipomena Rerum Memorabilium Hungariae, katal. XII, číslo 41, s. 65, píše, že v období arcibiskupskej sediskvakancie zastával jeho úrad r. 1576 vikár Mikuláš Telegdi,^[1062] súčasne ostrihomský prepošt, ktorý v liste pápežovi Gregorovi XIII. z 12. mája t. r. okrem iného v žiadosti uvádza, aby bol z Trnavy vyhostený prvý „heretický“ kazateľ. V prv cit. diele Imago Hungariae je aj zmienka o tom, keď magistrát mesta pridelil rádu Pavlínov kostol sv. Jozefa, zhabaný kalvínom r. 1699.

Evanjelici mali v Trnave svoje kostoly a školy, ako to dosvedčuje M. Juraj Krištof Burger,^[1063] v tie časy trnavský pastor, v knihe Libellum Cantionum Germanicarum, ktorú sám napísal a v r. 1652 vydal. Ozrejmujú to aj slová Dodatku Historia Diplomatica, s. 18, podľa ktorých evanjelici mali náboženskú slobodu nielen na základe kráľovských ustanovizní, ale aj na základe rozhodnutia šopronského snemu. Sťažnosti o výčinoch katolíkov sa prejednávali na bratislavskom sneme r. 1657, kde sa poukazovalo na to, že katolíci poškodzovali evanjelické školy, študentov trýznili a kostol zneucťovali.

O trnavskom školstve sa osobitne zmieňuje Filip Reimann zo Spiša, diakon cirkvi v Tisinci v Šariši, ktorého slová sa zachovali v Zablerovom Indexe ord., s. 71. Autor s vďačnosťou spomína na svojho trnavského učiteľa Štefana Telekina, ako na najsvedomitejšieho rektora trnavskej školy.

Matiáš Wolf(ius). Autor Gymnasiologie spomína mnohých členov tejto rodiny, ktorí sa preslávili na školách aj v literatúre. Matiáša Wolfa ako trnavského rektora uvádza Daniel Perlicius, kedysi púchovský rektor v poznámkach Daniela Krmana (Scrinia).

Ďalšie mená trnavských rektorov nie sú známe.

O zániku trnavskej školy sa dočítame v diele Das Verwirr Ungerland in der Presspurgischen Gespannschaft k r. 1672, s. 407. Biskup Juraj Pongrácz dal pozatvárať všetky inoverecké školy a kostoly a študentov aj učiteľov vyhnať. Osud posledného pastora Štefana Palárika a udalosti okolo zrušenia evanjelických škôl v Trnave opisuje jeho otec Štefan Pilárik v diele Currus Jehovae, kap. XIII, s. 83, a Specimen Davida Czwittingera na s. 305, ako aj Dodatok Historia Diplomatica na s. 232.^[1064]