Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Lucia Muráriková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 86 čitateľov

Hlava XXI. Škola v Trenčíne

(Caput XXI. De Schola Trenschiniensi)

Trenčín (Trenschinium) bolo pôvodne slobodné kráľovské mesto s opevneným hradom. Medzi jeho prvými rektormi čítame meno Petra Boroša,[1022] ktorý tam prišiel v r. 1570 z Nemeckej (Partizánskej) Ľupče. Vystriedal ho r. 1572[1023] Mikuláš Colacinus, ktorého pozvali z Mošoviec. Pôsobil tam ešte v tom istom roku, a tam aj 26. mája 1583 zomrel. V tom istom roku 1583 povolali Jána Pruna[1024] z Hlohovca, ktorý zomrel r. 1586. V nasledujúcom roku[1025] sa stal rektorom v Trenčíne Jeremiáš Sartorius, predtým farár vo svojom rodisku Veličnej. Od neho sa zachovalo niekoľko listov,[1026] ktoré ako trenčiansky rektor napísal Matiášovi Lochmannovi. V prvom liste, datovanom z Trenčína 16. júla 1590, si Sartorius vybavuje záležitosť o vypožičaných knihách. S podobným obsahom je aj list z júla 1591. Pozoruhodná je Sartoriova sťažnosť z júla 1592, ktorú predostiera Matiášovi Lochmannovi. Sťažuje si v ňom na ubiedený stav školy, v ktorej v najväčšom sparne v chladných učebných miestnostiach mládež krehne, ale napriek tomu jej myseľ sa nezacieľuje na nič iné, ako na zdokonaľovanie sa v slobodných vedách.[1027]

Jeremiášovým nástupcom bol[1028] jeho brat Juraj Sartorius, narodený vo Veličnej, kde zachytil začiatky vzdelanosti, v ktorých pokračoval v Mošovciach pod vedením Mikuláša Colacinatesa (pôsobil tam r. 1580). S ním prišiel do Trenčína a po jeho smrti tam študoval pod feruľou svojho brata Jeremiáša niekoľko rokov, Imrich Forgách ho poslal na svoje trovy do Wittenbergu, kde sa zapísal na štúdiá 20. júla 1590 počas rektorátu Gašpara Strubia, doktora medicíny a filozofie, a kde sa zdržal do r. 1593.[1029]

Po návrate z Wittenbergu ho pozvali r. 1593 za rektora do Trenčína, o rok (1594) do Nemeckej (Partizánskej) Ľupče.[1030] V ďalšom roku (1595) pôsobil dva roky v Přerove na Morave, kde ho zvolili do zboru diakonov a poslali do Wittenbergu na ordináciu (v júli 1597). MEEE, s. 116.

Po ňom nastúpil za rektora r. 1599 Alexander Szocovinus z Brezna. V roku 1600 pôsobil ako rektor na škole v Hlohovci,[1031] od r. 1609 v Žiline.[1032] Roku 1610 sa stal farárom v Prievidzi;[1033] napokon bol prepoštom v Novom Meste nad Váhom.[1034] Pozri stať o škole v Hlohovci, diel I, hlava VI, § 11.

Ján Sopocius.[1035] Jeho meno ako trenčianskeho rektora spomína Melchior Matthaei z Bojníc, farár v Červenici v Šarišskej župe, vlastnoručnou poznámkou v Zablerovom Indexe ordinatorum, 55 z obdobia pred r. 1600, keď Matthaei študoval v Trenčíne.

Po Sopuciovi vymenúva Hornyászky (270) nasledujúcich rektorov v Trenčíne: r. 1596 Matiáša Zorkócyho, r. 1597 Eliáša Bergera,[1036] r. 1603 Mikuláša Kalinku a r. 1607 Andreja Thoraniho.[1037] Gymnasiologia II, hl. 21, § 7, uvádza, že tam pôsobil aj Andrej Tornajus v r. 1605. Túto skutočnosť dokazuje aj jeho žiak Jakub Hvozdul z oravského Kubína, neskorší farár vo Vranove v Zemplíne, v Indexe Petra Zablera, 23.

Mikuláš Kalinka stál na čele trenčianskej školy v r. 1610.[1038]

Ján Gruber. Pozri školu v Banskej Bystrici, II. kap. XVII, § 12.[1039]

Matiáš Javorník viedol trenčiansku školu okolo r. 1614. Jeho meno zaznamenáva medzi svojimi učiteľmi Jakub Stanislai zo Sliezska v Zablerovom Indexe, 64.[1040]

Martin Monkovicenus. Pozri bánovskú školu, I, kap. I, § 14.[1041]

Jeremiáš Sartorius mladší, ktorého meno zachytili Scrinia Daniela Krmana. Bol rektorom v r. 1617. Gymn. II, hl. 21, § 12.

M. Izák Lani bol rektorom v r. 1618. Pozri bánovskú školu, diel I, hlava I, § 15.[1042]

Ján Lochmann. Pozri mošovskú školu, I, hlava X, § 12.[1043]

Daniel Hodikius (Hadík). Meno tohto muža spomína Jeremiáš Caprini z Dežeríc (pri Trenčíne), potom farár v Matejovciach vo Spiši, v Zablerovom Indexe, 101.[1044]

Daniel Dubravius. Pozri bánovskú školu, I, kap. I, § 17.[1045]

M. Juraj Lycius. Pozri hlohovskú školu, I. kap. VI, § 21.[1046]

M. Zachariáš Lany. Pozri bánovskú školu, I. kap. I, § 18.[1047]

Juraj Parstzitius (sic!). Pozri školu v Kysuckom Novom Meste, diel I, kap. 19, § 8.[1048]

Jonáš Hadikius. Pozri bánovskú školu. I. kap. I, § 25.[1049]

Daniel Remenius.[1050] Dáta o jeho pôsobení sa zachovali prostredníctvom Andreja Urbanoviča z Drietomy, ktorý bol neskôr farárom v Brestovanoch a ktorého učil Remenius v r. 1638 v Trenčíne. Remenius bol farárom vo Zvolene. Pozri Index ordinatorum Martina Wagnera, s. 64. Aj budínskeho farára Martina Mikoletza dva roky učil Remenius v Trenčíne. Mikoletz tam študoval logiku, metafyziku, pneumatiku a teológiu. Pozri Zablerov Index ord., 203. Remenius napísal proti kalvínom teologický traktát Positiones de Universalitate Mortis Christi. Respondentom mu bol Daniel Sartorius.

Andrej Graff(ius) bol najprv učiteľom žilinskej školy.[1051] Tam napísal štúdiu pre školské potreby Praecepta methodica Poetica, ktorú vytlačili r. 1642. Do Trenčína ho pozvali v roku 1644. Na trenčianskom pôsobisku uverejnili v tom istom roku Peripateticum Theatrum naturae. V r. 1645 vydal pre žiakov aj Syntaxis v piatich dieloch.

V roku 1645 pôsobil v Trenčíne rektor Ján Polani, ktorý tam prišiel z Košíc. Z Trenčína odišiel za subrektora do Prešova.[1052]

Pavol Felicides zo Žiliny bol podľa Gymnasiologie Graffovým nástupcom. V roku 1648 podpísal zákony trenčianskeho kontubernia. Z Michalidesových záznamov Subsidi.[1053]

M. Ján Gratza podpísal ako rektor trenčianskej školy zákony trenčianskeho kontubernia. Michalides, u. d.[1054]

M. Martin Tarnóczi. Pozri školu v Senici, I, kap. XVI, § 7.[1055]

Andrej Horváth bol známy dvojakou polemickou odpoveďou. Jednu predniesol v Blatnom Potoku 5. júla 1652 a venoval ju mestskému senátu v Košiciach, Bardejove, Levoči, Trenčíne a v Sabinove. Druhá polemická odpoveď sa zacieľovala proti Torfaeovi, rektorovi v Spišskom Podhradí 20. septembra 1652. Obsah odpovedí bol teologicko-dogmatický.[1056]

Ján Melczelius (Melczer) bol rektorom r. 1654. Pozri školu v Kežmarku, II, kap. XIV, § 10.

Ján Institoris. Pozri školu v Bánovciach, I, kap. I, § 34.[1057]

Pavol Belobradenus viedol teologickú dišputáciu na obvyklú scholastickú tému de Universalibus 22. augusta 1657. Jeho respondentom bol Ján Hnilicenus.[1058]

Juraj Holveid ml.[1059] Najprv pôsobil na škole v Prievidzi, kde dišputoval s Izákom Cabanom na tému An peccatum Metaphysice sumptum sit aliquid aut nihil?[1060] Pozri o tom stať o škole v Brezne, diel II, kap. 2, § 18. Za správcu trenčianskej školy ho pozvali z Prievidze r. 1665. Z Trenčína odišiel do vyhnanstva.

Mikuláš Materini pôsobil r. 1682 na predmestskej škole v Trenčíne. Jeho školskú činnosť spomína Samuel Antonius v Zablerovom Indexe ord., 80.[1061]

*

O zániku trenčianskej školy píše Historia Diplomatica CCXIV, s. 131, toto: V roku 1696 násilne šli do vyhnanstva farár a učiteľ školy s niekoľkými žiakmi. Kantora a iných študentov uväznili a trýznili. Vyučovanie prísne zakázali a školu zatvorili.


[1022] Fabó III, 59 a 105. — Podľa Frankla A hazai és külföldi iskolázás, 169 pôsobil Peter Boroš v Trenčíne v rokoch 1565 — 1570.

[1023] Rok 1572 uvádza Fabó III, 105, aj Frankl, u. m., kým Hornyánszky 270 uvádza rok 1580. Fabó III, 144 dôvodí, že Colacinas čiže Galacei odišiel z Mošoviec do Trenčína v r. 1572. — Pozri pozn. 471 v I. diele. — Slovenské pohľady VII, 279 podávajú nasl. datovanie: Colacinas podľa Joz. Mil. Hurbana pôsobil v rokoch 1579 — 1582 v Žiline, podľa Hornyánszkeho, u. m., r. 1580 v Mošovciach, odkiaľ v tom istom roku odišiel do Trenčína, kde 26. mája 1582 zomrel. Podľa Klanicu už v r. 1572 vyučoval v Trenčíne, v r. 1570 bol rektorom v Prievidzi. Bol vynikajúci orientalista, prednášal okrem hebrejčiny aj gréčtinu.

[1024] Frankl, u. m., kladie pred Pruna ešte Andreja Sauria, čiže Thurského r. 1575. — Pruno podľa Fabóa III, 105 nastúpil r. 1586, podľa Frankla u. m. r. 1580. Pozri pozn. 271 v I. diele. Kantorom bol cca 1580 O. Architectoris z Nem. Ľupče, ord. 1586 vo Wittenbergu. Pozri MEEE, 82.

[1025] Frankl, u. d., datuje r. 1586 — 1590, Hornyánszky, 270, sa kloní k roku 1587, zatiaľ čo Fabó III, 105, kladie rok 1592. Berlínsky exemplár listu 208 zaznamenáva Sartoria a píše: „M. Sartorius circca Annum Christi 1585 — 1593“. — Letopočet sa týka akiste Jeremiáša, lebo v r. 1593 nastúpil po ňom jeho brat Juraj Sartorius, o ktorom hovoríme ďalej.

Bartholomaeides, 79, poznačil o Jeremiášovi Sartoriovi nasl.: Pochádzal z Oravy, študoval vo Wittenbergu ,gratis‘ od 4. marca 1584 na trovy Forgáchovej rodiny. Vrátil sa r. 1586 a bol ,praefectus‘ trenčianskej školy, od r. 1596 farárom v Trenčíne. Pred nastúpením trenčianskeho rektorátu bol farárom vo Veličnej, ako to zaznačil Protocollum Visitationis Kalinkianae.

[1026] Odpis listov v Gymn. II, hl. 21, § 2 — 3.

[1027] Zväzok Lochmannových listov I, s. 71.

[1028] Gymnasiologia jeho meno neuvádza, iba Hornyánszky, 270, a Frankl, u. m., pridávajú letopočet 1593.

[1029] Bartholomaeides, 90.

[1030] Gymn. III, hl. 23, § 8, kde sa vsúva jeho pobyt medzi roky 1610 — 1612.

[1031] Gymn. I, hl. 6, § 11, podľa Fabóa III, 150 roku 1607.

[1032] Gymn. III, hl. 33, § 7.

[1033] Fabó III, 163.

[1034] Fabó III, 198.

[1035] Fabó III, 105 píše Georgius Szopoczy, teda Juraj Szopoczy, ako označuje aj Frankl, u. m., pričleňujúc dátum rektorského úradu do r. 1590. Jeho list v ŠA v Trenčíne má podpis: Georgius Szopucius r. 1595. V Trenčíne nastúpil v r. 1600 podľa synopsy, u. m., § 6, podľa Hornyánszkeho 270 roku 1594, podľa Fabóa III, 105 roku 1595.

[1036] Berger pôsobil v r. 1597, pozri Frankl, u. m., 169. — Zoznam jeho literárnych diel pozri Horányi I, 279.

[1037] Ondrej Taurius, aj Thorani, Toranius, pochádzal zo Žiliny, od 26. apríla 1578 študoval vo Wittenbergu. „Erat post reditum Scholae Trenschiniensis Rector“, čím by sa posunul dátum jeho tamojšieho pôsobenia značne dozadu. Bartholomaeides sa odvoláva na Kleina II, 424, pozn. 304, bod 4, kde je označený menom Thorani. Juraj Trnoviczenus a Daniel Urbanovič spomínajú ho pri svojej ordinácii vo Wittenbergu ok. r. 1593 — 1594 ako bytčianskeho rektora s odvolaním sa na Catalogus ordinatorum Vitenbergensium, s. 54. Pôsobil údajne aj v Martine ako rektor pod menom Thurszky, neskôr bol farárom v Predmieri a v Ponikách. — Synopsa trenčianskej školy Gymn. II, hl. 21, § 7 zaraďuje jeho tamojšie pôsobenie na r. 1605, podobne ako aj berlínsky exempl. 208.

[1038] Hornyánszky v r. 1603, s. 270.

[1039] Ján Gruber bol rektorom v r. 1612 podľa synopsy, u. m., § 9, roku 1609 podľa Hornyánszkeho 270, v roku 1614 podľa berlínskeho exemplára, 208. — Po Gruberovi nastúpil údajne Juraj Kuschlebiades v r. 1610. — Hornyánszky, u. m. — Gruberova korešpondencia s trenč. magistrátom r. 1612 je uložená v Okr. archíve mesta Trenčína.

[1040] Matiáš Javorník čiže Platani, pochádzal z Prievidze, kde žil jeho otec Juraj a matka Žofia Štubňová. Vzdelával sa najprv vo svojom rodisku pod vedením Mikuláša Marikovského (Gymn. III, hl. 17, § 9 roku 1600), v Prešove pod Melchiorom Roháčom (v r. 1600, Gymn. II, hl. 8, § 10) a napokon vo Wittenbergu, kde sa dal zapísať 25. októbra 1610. Po návrate bol rektorom, neskôr diakonom v Trenčíne, potom farárom v Lednici, kde aj zomrel. Vo Wittenbergu obhajoval dišputu De aeterna Praedestinatione (O predurčení) za predsedníctva prof. Leysera. — Pozri Bartholomaeides, 114, Ribini I, 407. — Vokátor mesta Trenčína a ďalšia korešpondencia je uložená v Okr. archíve v Trenčíne.

[1041] V Synopse; u. m., § 11 stojí nesprávne rodné meno ,Matiáš‘ Monkoviczenus; túto chybu preberá aj Hornyánszky, 270 a Klein, 424, pozn. 304. Narodil sa v Liptove 11. novembra 1593, pôsobil v Prahe (o jeho pražskej literárnej činnosti pozri Gymn. I, hl. I, § 14 a berlínsky exempl. 208). Z Prahy ho Gašpar Illésházy pozval v októbri 1615 do Trenčína za rektora. — Gymn. I, hl. 21, § 11 v synopse. Originály listín medzi Trenčínom a Prahou (M. Bacháček z Nauměříc) o obsadení rektorského úradu sú v Štátnom archíve v Trenčíne. Od r. 1617 stál na čele školy v Ružomberku (Gymn. I, hl. 15, § 19), od r. 1618 v Bánovciach (Gymn. I, hl. 1, § 14). — Jeho spisy podáva Rizner III, 236, Szabó-Hellebrandt III, 1, s. 342, 347, Szinnyei IX, 272.

[1042] Izáka Lániho povolali z Bytče do Trenčína v r. 1618. — Berlínsky exempl. 208 a v r. 1619 do Bánoviec (Gymn. I, hl. I, § 15).

[1043] Ján Lochmann, pozri pozn. 485 v I. diele. Po návrate z Wittenbergu pôsobil v Mošovciach v r. 1616 — 1618, v Trenčíne v r. 1618 — 1619. — Ján Lochmann spracoval okrem Melchiora Smrtníka pohrebnú reč pri smrti Juraja Tranovského, ktorú vytlačili r. 1637 pod názvom Vale tranoscianum v Trenčíne. — Pozri Klein II, 510, berlínsky exempl. 209.

[1044] Daniel Hadikius, rodom z Turca; jeho otec Baltazár bol farár, matka Veronika Hadíková. Študoval v Slovenskom Pravne u učiteľa Jakuba Panoka, v Hlohovci a Bytči ho učil r. 1614 jeho brat M. Ján Hadikius (Gymn. I, hl. 3, § 9), v Ilave dva roky M. Pavol Müller. V r. 1616 sa uchýlil do Prahy pod feruľu M. Jána Kampana, Jána Chassenia, Daniela Blasia a iných. Neskôr bol v Prahe správcom školy ,ad aedem Castuli‘. Na trovy Gašpara Illésházyho odišiel do Wittenbergu, kde sa zapísal 25. apríla 1618. Pobudol tam šesť rokov. Keď sa vrátil, bol rektorom v Radvani (Gymn. I, hl. 13 jeho meno neuvádza). Od r. 1624 dva roky viedol školu v Trenčíne (Gymn. II, hl. 21, § 15); potom bol farárom v Modre. Ordinoval ho jeho brat superintendent v Bytči 15. júna 1662. — Bartholomaeides, 124, berlínsky exempl. 209.

[1045] Dubravius účinkoval v Brezne r. 1624 (Gymn. II, hl. 2, § 12), v Bánovciach r. 1625 — 1626 (Gymn. I, hl. I, § 16) a v Trenčíne r. 1626. — Synopsa školy v Trenčíne § 16, berlínsky exempl. 209, — Hornyánszky 270 kladie jeho pôsobenie do roku 1622.

[1046] Juraj Lycius po štúdiách vo Wittenbergu od 22. júla 1625 (Bartholomaeides, 129 n.) bol rektorom v Trenčíne v r. 1627 (synopsa v § 17, berlín. exempl. 209), v Hlohovci r. 1629 (Gymn. I, hl. 6, § 21 v synopse). Od r. 1630 pôsobil ako rektor v Košiciach (Gymn. II, hl. 5, § 23).

[1047] M. Zachariáš Láni po bytčianskom rektorovaní (Gymn. I, hl. 3, § 14) prišiel r. 1627 do Trenčína (synopsa II, hl. 21, § 18), ale Hornyánszky 270 určuje rok 1626, berlínsky exempl., u. m., rok 1630. Stade prešiel r. 1628 do Bánoviec (Gymn. I, hl. I, § 18).

[1048] Juraj Parschitius (správny tvar! Synopsa školy II, hl. 21, § 19 uvádza tvar Parstitius) pôsobil v Kysuckom Novom Meste r. 1613 (Gymn. I, hl. 19, § 8), v Žiline r. 1622 (Gymn. III, hl. 33, § 14), po krátkom pobyte v Bytči prešiel do Žiliny, kde zotrval do r. 1628. Ešte v tom istom roku prešiel do Trenčína, kde pôsobil do r. 1632. — Synopsa II, hl. 21, § 19 a berlínsky exempl. u. m.

[1049] Jonáš Hadík pochádzal z Rajca; po štúdiách vo Wittenbergu (r. 1627 — Bartholomaeides 131) bol v Bánovciach r. 1629 konrektorom (Gymn. I, hl. I, § 25), potom v Žiline dva roky rektorom (1630 — 1632, Gymn. III, hl. 33, § 18). V rokoch 1632 — 1638 v Trenčíne (synopsa II, hl. 21, § 20).

[1050] Synopsa trenčianskej školy v § 21 píše jeho meno ako Remenikius, ale Hornyánszky 270 píše Remeni. — Narodil sa v Partizánskej Ľupči. Podľa zachovaných dizertácií, ktoré sa uskutočnili za jeho predsedníctva ako trečianskeho rektora, v Trenčíne pôsobil v tejto hodnosti v rokoch 1637 — 1644 (synopsa, u. m., označuje paušálne rok 1638), do príchodu nástupcu Ondreja Graffa. Remeniove literárne práce pozri v Riznerovej Bibliografii IV, 221. Do Trenčína ho pozvali zo Zvolena, kde bol rektorom do r. 1636 (Gymn. II, hl. 33, § 16). V r. 1672 počas náboženského prenasledovania sa uchýlil so svojím diakonom Hiobom Trusiom do sliezskeho mesta Brzgu. — Pozri Trusiovu hexametrickú báseň Statua in perennem mnemosynem virorum ex Hungaria per diversas mundi plagas exulantium… ab ano 1673 usque ad annum 1686… Lipsko 1687. Remenius zomrel v Brzgu 22. októbra 1678. — Klein II, 423 n.

[1051] Graff pôsobil v Žiline v r. 1640 (Gymn. III, hl. 33, § 20). Vyčerpávajúci súpis jeho diel podáva Klein II, 424, pozn. 304, bod 19. V Trenčíne pôsobili v r. 1644 (Synopsa, u. m., § 22), berlínsky exempl. 210 udáva nepresne rok 1646.

[1052] Polaniho uvádza jedine Hornyánszky 270.

[1053] Felicides bol r. 1647 v Trenčíne podľa synopsy II, hl. 21 v § 23 a podľa berlínskeho exempl. 210, kým Hornyánszky 270 píše rok 1649. Neskôr bol kazateľom v Dobrej na Trenčiansku.

[1054] Pozri Gymn. II, hl. 17, § 20. Podľa dišputácie Triplex Dei cognitio respondente Georgio Czabano Teuto Lipschensi (Trojaké poznanie Boha, respondentom bol Juraj Caban z Nemeckej Ľupče), ktorú vytlačili r. 1647 v Trenčíne, možno predpokladať, že Gratza v tom čase pôsobil v Trenčíne. Stade ho v tom istom roku pozvali do Banskej Bystrice (Gymn. II, hl. 17, § 20 s letopočtom 1647), kde zakrátko zomrel. — Pozri aj Hornyánszky, 151.

[1055] Keď sa Tarnóczy vrátil z Wittenbergu (Bartholomaeides, 137), bol v rokoch 1648 — 49 rektorom v Senici iba jeden rok (Gymn. I, hl. 16, § 7), v r. 1649 pôsobil v Trenčíne ako dosvedčuje jeho dielo Speculum Ortodoxiae — (Zrkadlo ortodoxie) z toho istého roku (Gymn. II, hl. 21, § 24). V r. 1651 ho povolali za prepošta do Nového Mesta nad Váhom (Gymn. I, hl. 16, § 7). Jeho životopis a literárne dielo podáva obšírne Klein II, 495 n., Pauliny I, 100.

[1056] O Horváthovi pozri stať o košickej škole, s. 268 a pozn. I, 307, 308. Horváth bol r. 1651 rektorom v Košiciach (Gymn. II, hl. 5, § 30); v r. 1652 prešiel do Trenčína (synopsa II, hl. 21, § 25, berlínsky exempl. 210) a napokon r. 1656 do Prešova (Gymn. II, hl. 10, § 20). — Pozri Bartholomaeides, 154, Horányi II, 156, Klein I, 8, pozn. 12 a II, 425, Ribini I, 500.

[1057] Ján Institoris Mošovský prešiel z Bánoviec r. 1654 do Banskej Štiavnice (Gymn. II, hl. 20, § 29; Hornyánszky, 246, kým Fabó III, 311 udáva r. 1655), kde pôsobil aj v r. 1655. V Trenčíne bol v r. 1657 (Gymn. II, hl. 21, § 27 a berlín. exemplár 58), po poldruha roku sa vrátil do Bánoviec za kazateľa po Jakubovi Haukoniovi.

[1058] Pozri stať De Schola Posoniensi, Gymn. II, hl. 18, § 16 a Bartholomaeides 154. Vo Wittenbergu sa Belobradenus zapísal 3. júla 1654. V Trenčíne pôsobil v rokoch 1658 — 1663, pretože v tom istom roku absolvoval tam ako rektor dišputáciu s titulom Disputationes Philosophicae de subiecto Physicae (Filozofická dišputa o fyzickom subjekte). Bartholomaeides, 148 n.

[1059] Holveid prešiel r. 1665 z gymnázia v Prievidzi (Gymn. III, hl. 17, § 31) do Trenčína, kde zotrval do r. 1672, až do obdobia náboženského prenasledovania. — Hornyánszky 270, Gymn. II, hl. 21, § 29 s označením Georgius Holvait junior.

[1060] Pozri Mikleš, 12.

[1061] Materini bol v r. 1670 farárom na hrade Sklabiná (Fabó III, 271). Na s. 120 I. dielu píše Fabó: Mikuláša Materniho po šopronskom sneme v r. 1682 uviedli na školu v Trenčíne. Bol to rektor veľmi učený a pracovitý.

Ďalších rektorov vedie len Hornyánszky 270 n.: v r. 1690 Michal Mišovic, 1695 Samuel Antonius (pozri Haan 36).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.