Zlatý fond > Diela > Kratšia epika historická a spoločenská


E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Kratšia epika historická a spoločenská

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Michal Belička, Mária Kunecová, Zuzana Babjaková, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Miloš Gočik, Radmila Pekárová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 181 čitateľov

Krivoprísažník

[162]


V kostole — divná vec! —
kruchty[163] kde zákutie,
stojí si kostlivec,
tri prsty zdvihnuté
nad črepom pospolu —
Čo raz boli pochovali
kedysi mŕtvolu:
falošnú, vraj, pre prísahu
vyvrhla ju zem;
voľky-nevoľky ju dali
naposledy sem…
Stojí — vari — na výstrahu —

„Čože sa tak meceš na posteli,
pán a manžel môj? I dnes som sama
vystlala ti… ,Hajušky‘ var’, ,beli‘
mám ti spievať, ,môj anjelik biely…‘?
V hniezdku tom — preds’ páper! a nie slama —
verabože!
kráľ spať môže…“
„Kráľ, môž’… no, mne nedajbože! zaspať —
Dva ma duchy skubú: ,napred!‘ ,naspäť!‘…“

„Duchy! blúzniš?… A ak ony predsa:
chlap si, ktormu spriečiť sa, sa zaprieť —“
„Čím, och! čím?…“ „Nač ramená ti, plecia,
päty… nač? A hračka, oželieť sa: —
povoľ tomu, čo ťa poďká — napred —“
„Tomu? Divieš,
žena!… či vieš?
On mi zajtra odprisahať káže
fafrnok ten kliaty! — U čierťaže…“

„Fafrnok že? Čuj ho — velikáša!
S kventínkom ti vhupne na prístupky;[164]
nech nie ja: mu chôvou — múčna kaša…
Ľubelská som! nevie milosť vaša?
Z môjho vzrástols’ do výšky i hrúbky,
nezabudni!“
„Po deň súdny —“
„Naše siaha — do hatí až mlynských!…“
„Ejch! hoc s krivdou biede Malatinských…?“

„Nuž! — a vari neprisahal by si?
Návoj spustíš…? Zračkuješ, kdes’ kráčal
strmo?“ „Tys ma popchla, kočiš kýsi —
Pre teba mám uchytiť, uf!… z misy
beztak prázdnej —“ skašľal. „Ty si začal! —“
„Ba — z úst sirôt!…“
„,Sused — psí rod!‘
s tým si prihnal z poľa jedno ráno,
obrechli ma!… hoc som — richtár, Hanno…

Nie tak…?“ „Veď tak; ale — ale —“ „Trsti
podobne čo šušleš smiešne ,ale‘,
bez vetríčka?“ „Už mi tŕpnu prsty —“
„Salatín ni lejak neprekrstí!…“
„Veď ty jemu rovná: tvrdej skale —
Na svedomie
hľaď —“ „Myš v dome;
pascu jej!…“ „Dbaj na úbohú dušu —“
„Bodaj! — štence tie ťa priam i kúšu!…
Zdurím dcéru preds’, nech zas ti povie,
jak ju potom — v chráme znevážili.
Evka! vstaň!…“ „Cit! — Dosť som v pomykove;
ešte tej mňauk?… Pasca pohotove
na mýša: ty!…“ „Chceš nás — do mohyly
zniesť, há? Áno —
Joj! ty, Hanno
svätý — martalúz,[165] lhár… svätokupče!…
ale, pravda! hlava — slávnej Ľupče —“

„Milosť, Fružko!?…“ „Dobre, od prísahy
uskoč… Však i — krpce obuj, orať —;
neprekroč viac ,pánov bratov‘ prahy,
Likava v mrak… Ten ti posmech! drahý…“
„Pahreb pôda tam… Och! vlahy poraď
na to — sucho —“
„Jednoducho:
zo záhrady máš už prsti — v čižmách…
Búvaj…“ Schrápal. „Spíš — hľa, sňatý kríž —“ „Hm-ach…“

— Deň nato zem odprisahal smele,
pod nebesy… (Za krom striehla Fruža.)
Priciepkal. „… Bŕŕ z prstov drgľot v tele…“
„Slabosť srdca… Ľaž si do postele:
vypotíš — strach… Najskôr zase ruža;
zvýšil olej —“
„Temä polej!
opieklo ho slnce… Tliem — fi! dym je…?“
„Pre lopúch bež, Evka! Zahasíme…“

„… Po doktora — poslať, fyzikusa —“[166]
„Hej!… Staš, priahaj vrance; hneď a hnedky
bude tu —“ „On azda — kmotor, drusa…
Malatinské kliať ma — plakať musia,
verím“ — „Čo ťa po ňom? Rôsol riedky…“
Lekár, Kyseľ,
kutá zmysel…
Mnie: „Plást z žaburín ak…“ „Mlák čo! a — niet —“
zbledla Fruža. Šept: „Kŕč…? Mozgu zánet —“

„Chceš čo, holúbku, riecť?“ „Po farára —“
„Neviem, načo! Balzam hádam z fary…?“
„Čo sa — s mojou dušou — pozhovára —
s dušou hriešnou — veď znáš —“ „Nedohára!
nepracuješ, jak ti čítam z tvári,
oj, nie! k smrti…“
„Už ma — škrtí;
prsty suché —“ „Pletky!…“ „Zlá si — saňa —
Varuješ ma, ach! i — od pokánia —

Ale — v pasci myš! — Ja, podlý, núdzny…“
Zreval, zvil sa, oči na výskoky:
„Aha, kliešte — žeravia už v kuzni[167]
tovariši…“ „Beda! zúri, blúzni…“
Fruža zdúpla. Zhon — hluk pod obloky —
Von sa vyhla:
„Čvarga!…“ šprihla.
„Diváky tu?… Okná zavrieť! dvere…“
Malatinské: „Hľa, že čert ho berie…“

Tri dni sa tak zvieral na postlaní,
trápil, treštil chýrny richtár — Hanno.
Naraz skrotnul — na zásvit dnu ranný:
„Lúče tri, ľaď! prsty… vidíš, pani?
horia — tebe kvôli… Však som pán? — no!?“
„Zmier sa s hrobom!…“
„Zíva — obom —
Bodaj! z pekla psi i — teba kúšu!…“
spreklínal ju a — vypustil dušu.

— Pochovali Hanna, pochovali
za búrky, čo skrsla z čista jasna.
Vdova v smiech: „… že pohreb okázalý?
Svadba skôr!… V skok, svati! hudci zhrali…
Ženích kde? — Leť, nevesto ty krásna!
čaká doma;
doma?… Hroma!
muž a pán môj súdi — na ratúži…“
Vbehla. Ratúž, hrk! vtom — hrobom Fruži…

Zjara, len že zišli snehy-ľady,
na hrob otcov Evka, smutná dcéra,
usilovne kvety seje, sadí,
vybraté i milej zo záhrady —
Ale čud! ker, kvieťa chradne, zmiera,
plač bár, dažde
skropia každé;
v jeden deň však — úžasom až stuhla —
na povrchu, tuliti! i — truhla…

Pochovali Hanna, uložili
do posvätnej znova zeme; priam i
na rov pozdĺž kameň zavalili,
pomník uhláv[168] veľkej váhy-sily —
Prísahy však deň sa okľukami
vracia ročne…
Div sa počne:
schvie sa hrob… prásk! balvan v mrvín sprchu,
s mŕtvolou zas rakev — na povrchu!

A tak sa to opakuje roky:
pohreb, výhost — pokým telo zhníva,
rozkladá sa na pokrmu broky;
o červač, jak vôbec o živoky,[169]
pečuje zem, matka starostlivá…
Tú že kojí,
stíchla v broji;
kostlivca len — vyprie navždy! z prsti,
na nocľah bár nechce pre tie — prsty…

Čo s ním? rady neznali si ľudia.
Až im vnuklo: — zem je príkrov boží,
ako hviezdy — len tým prítulku dá,
ktorí z pravej cesty nezablúdia…
Iba, kde čo človek zlepí-zloží,
tam ak jesto
zadné miesto
suchým hnátom — krivoprísažníka —
Tak sa dostal pod chór — do kútika…



[162] (r.)

197, 24: vzpriečiť sa — spriečiť sa; 198, 10: z mojho — z môjho; 198, 21: súsed — sused; 198, 25: smiešné — smiešne; 198, 27: leják — lejak; 199, 3: staň! — vstaň!; 199, 4 mňavk — mňauk; 199, 18: buvaj — búvaj; 200, 21: čvärga — čvarga; 200, 28: tebe k vôli — tebe kvôli; 201, 2: z čista-jasna — z čista jasna; 201, 4: svatba — svadba; 201, 17: v jedon — v jeden; 201, 31: červäč — červač; 202, 2: vypre — vyprie; 202, 5: vnúklo — vnuklo; 202, 12: pod chôr — pod chór

[163] kruchta — chór, v kostole vyvýšené miesto pre kostolnú hudbu

[164] s kventínkom ti vhupne na prístupky — kventlík je štvrť lótu (lót bola miera váhy, ktorá sa používala do zavedenia metrickej sústavy); lót — 1/32 funta — asi 12 gramov; tu hrdá zemianka robí svojmu mužovi výčitky, že voľakedy ako chudobný prišiel k nej na prístupky

[165] martalúz — nesvedomitý človek

[166] fyzikus — mestský alebo okresný lekár, úradný lekár, zdravotný dozorca

[167] v kuzni — vo vyhni

[168] pomník uhláv — náhrobný pomník

[169] živok — živá bytosť, živý tvor





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.