Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Michal Belička, Mária Kunecová, Zuzana Babjaková, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Miloš Gočik, Radmila Pekárová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 218 | čitateľov |
[195]
Po nebi tmolí sa Mesiačik.
Bledý je, smutný je, chudáčik;
slzy mu stekajú na líčka
perlisto-predraho:
nechala milá ho,
Večerná neverná hviezdička.
Vyskočil veselo na obzor,
za rebrík pred sebou hrebeň hôr;
vychodil s úsmevom na líčku,
trošku sa uzardel:
cez šteble pozazrel
rozkošnú Večernú hviezdičku!
Blýskala, jasala naproti,
pôvabná, čarovnej miloty;
vlasy jej splývajú — zlatý kvet…
Zmihala, bezmála:
Mesiačka zbadala:
záletník! — keby chcel priletieť!…
Skýval jej pableskom v povoli:
„Čakaj ma, milenka! na holi,
pri limbe… Nemám bár vtáčích kriel,
jeleň jak, pobežím
mliečnym hen nábrežím…“
Švihol sa zo štebľa na štebeľ.
Ona sa usmiala. Cifruje,
dvorí mu… čajs’ ho tiež miluje;
či to len dráždivá príkrasa?
Ba hovor, čo znáš, kto;
ale je preťažko
v dievčinách, vo hviezdach vyznať sa!…
Z rebríka presadil[196] na poval,
sponáhľal po nebi, zaberal
maninou,[197] prtí tiež po slede…
Tak nedočkavým bol:
s milou si pod limbou
pohovieť v ľúbostnej besede —
Bude jej do očí pozerať,
med sať úst, s kadermi jej sa hrať…
Kŕdle hviezd potiahnu okolo
z ďalekých výhonov;
poctia ich poklonou…
Bude im, ako im nebolo!
Ale, ach! predsa len pretvárka:
Večerná hviezda, ej! figliarka…
Liepal sa; na štít, hup! prez bradlá,
turista výborný:
hlas vtom, čuj! strieborný: —
s tým chichtom za hoľu — zapadla…
— Po nebi tmolí sa Mesiačik.
Bledý je, smutný je, chudáčik;
slzy mu padajú na líčka
perlisto-predraho:
nechala milá ho,
neverná Večerná hviezdička.
Na hoľu zbočil vtom zákrutou;
oddruzgol limbovú haluz, tou
beličky-hviezdičky[198] zaháňa,
pastier dnes omrzlý:
dosť sa, vraj, napásli
od mrku do — už-už — svitania!
Popritom obzrel sa na východ: —
čo vidí? Žeravie horský schod,
z každého iskrí to šteblíčka
rubínom, smaragdom,
a hore rebríkom,
tuliti![199] vychodí Zornička.
„Kukuk!“ mu kýva až v svevoli.
„Čakaj ma, šuhajko! na holi,
pod limbou… Nemám síc vtáčích kriel,
lankou však pobežím
mliečnym tým nábrežím…“
Švihla sa zo štebľa na štebeľ.
Nevedel, čo jej má, figliarke,
vykázať po takej pretvárke?
Splatiť jak zo strečka vrtošky?
Vpokon sa vzchopil, zdmul,
opaskom posepnul,[200]
hrk! mu: var’ na krpcoch ostrôžky —
Sfľochal ta, širáčik nakrivo,
odsekol s nevôľou, hnevlivo:
„Tak sa ja nebavím pospolu!
Nie papľuch na palec,
ale som junák, vedz,
chlap!…“ a s tým zapadol za hoľu.
[195] (I. vyd. ZSBH.)
221, 21: vtačích — vtáčích; 222, 7: na povaľ — na poval; 221, 14: ssať — sať; 223, 16: laňkou — lankou; 223, 25: na krivo — nakrivo; 223, 26: s nevoľou — s nevôľou.
[196] presadil — preskočil
[197] manina — neschodná cesta
[198] beličky — belice, biele ovce, zosobnenie hviezd
[199] tuliti — a tu zrazu
[200] opaskom posepnul — pohodil opaskom
— básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam