Zlatý fond > Diela > Kratšia epika historická a spoločenská


E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Kratšia epika historická a spoločenská

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Michal Belička, Mária Kunecová, Zuzana Babjaková, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Miloš Gočik, Radmila Pekárová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 181 čitateľov

Bratranci

[27]


Na sever, strážcami rodiska,
ohromné dve čnejú skaliská.
Vľavo tá široká — ,Tupá‘ je skala:
uľahlou zdá sa ti ľvicou byť;
zubato vpravo zas ,Ostrá‘[28] sa vzpiala,
akoby na čihu ostrovid.

Povedľa trčia tak od vekov
s nezvratnou trvania bezpekou,
svedci jak minula, metálmi[29] v hone;
úzka len delí ich priehrada:
údol, kam vrhajú i vlastné tône,
slnce jak vychodí, zapadá.

Čo som sa za mladi nalozil
po oboch! za jarných-letných chvíľ:
hja! hať tam cíperia, cingilierov jest;[30]
na valoch blúznieval vztýčený,
zakaždým na mysli pošmúrnu povesť,
počutú z úst vážnej stareny…

„Veru tak, deti!“ nám začla raz
rozprávať — „Za dávnych, iha! čias
dva zámky na totých skalách si stáli:
múriská — hrubizeň!… vežaté;
vysoké —“ mľaskla, „i nad obe skaly…
Výšky tej topoľa nemáte!

Stáli si, hovorím, naproti.
Na slnci blýskavé paloty;
za svitu mesiačka spiežove tleli:
pilier len tônistý vláčil chvost…
Brány kde? nevedieť; prez úval stmelý
oba však kožený spájal most.

Bezpečne mohol most spájať ich:
bratranci vládli si predsa v nich —
Ale čo tu zhyniem! neviem im meno;
hrdluješ, vytratíš pri práci…
Ba! Jób žil na Tupej, na Ostrej Beňo;
priezviskom? nebodaj — Skaláci!

Skaláci najskorej — dľa bydla.
Orly preds’ na kríkoch nesídlia;
no a tí boli, hí! mohutní páni,
rytieri bez bázne, bez hany…
Bez hany? — ech, ktože pána tu zhaní?
Po dolách čušali — poddaní…

Triasli sa — Zhíkli len, čujúc roh
zatúkať zo zámkov: ,Bože! och…
ktorouže idú nás pricviknúť skalou?
Veď z nás už suchý ak koštiaľ je…‘
Oddýchli: — Do hôr preds’ s družinou na lov
vychrkli tajné ich portále…

Napriek aj moci, cti z nádhery
zbojníci boli to rytieri,
tí, deti!… Odľahlo otrokom dolu,
na zboj keď trielila výprava
za noci… ,Ušetriac stajenku, roľu,
azda nám na ťarchách uľavia!…‘

Svorne v tom držali bratranci,
hraboši pre seba, ochranci —
Ale aj iná ich putnala páska
krom v krvi, v moste tej, v násilí:
detí ich rozmilých vždy tuhšia láska;
čomu sa akiste tešili.

Beňo mal dcéru a syna Jób;
mená ich?… Pamäť, ej! — v nej bár kop:
starý — hrob… Ani mlat z žabice hlúpej
nevzkriesi svetlého jadierka…
Ba! Danko zval sa štep, dedič raz Tupej,
na Ostrej kráska však: Hesterka.

Pekné to muselo, deti, byť!
Kraj keď tak mesačný zalial svit:
z Tupej, hup! mládenec — po moste chváta,
trasľavou bŕdnuc tam peresťou[31]
naproti z Ostrej, huš! holúbka zlatá…
,Hrk-hrkút…‘ ako brat so sestrou.

K sváru však všade dosť príčiny.
Napadli spoločne Tyniny,[32]
zámok hen za riekou Oravou, v chvíli
pravdaže polnočnej, znezrady;
dobyli útokom, mužskú stráž zbili,
odvliekli zásoby, poklady.

Svitlo… jak obrátiš v knižke list.
Vzali sa podeliť o korisť.[33]
Pre újesť[34] márnu, oj! nejdú sa poklať:
deľba šla hladko ni vody tok,
priali si bratsky… Hm, ale ten poklad!
to im sťa zvariak bol oriešok.

Naprostred mosta — toť, medza preds‘! —
vysypli bohatý obsah vriec:
brnené výstroje… náčinie stola,
nejednu okrasu žiarivú…
Deti, ťaj! to vám len liskačka bola!
slniečko žmúrilo od divu.

Ten i ten to i to mal by rád;
nijak sa neznali pokonať.
Lós nech hrá?… Zmraštiac tvár, plecma len mykli:
Šťastene neveriť, lišici —
,Berte!…‘ na zbrojnošov oba vtom skríkli.
Vzal, čo kto stihnul… Hja, zbojníci!

Spokojnosť s úchvatkom? Horkýtam!
Bratranec?… Lakomec! lotor, priam
od zrady krvi, vraj, do vierolomstva!…
(takto sa chválili v predpeklí).
Hach! kde mu odplata?… Krvavá pomstva!…
(Akoby boli sa uzriekli.)

Noc búrna zaľahla na hory.
Z hradov, poď! oba von, topory
v rukách, hoc v svedomí záhrozu: ,Nuž, vy!…‘
Blýska sa, hrmotí; oni však
sek! radom u hákov v remenné húžvy,
most až — pľask! ozrutný jakby drak…

Noci tej milenci — žiaden čud —
na chvíľku nemohli pousnúť.
Pre búrku v nej? čoby!… Roztržka otcov,
vypuklá v nešťastný predtým deň,
tá medzi nimi, ach prívalu mocou
vyhltla, jak tá noc, priehlbeň…

Chceli sa potešiť, musejú
obživiť srdiečok nádeju!
Pohroma odtiahla; mesiačik rúči,
akoby z kúpeľa, zasvitol
spoza tam Ostrej a dlhými lúči
striebristo predýlil mračnú dol —

Z Tupej, hup! Danko vtom, mladý pán
vo broni, skvelý sťa tulipán.
Pozerá — naslúcha od Ostrej šuchu,
kde tiež tak Hesterka vymkla pásť
sluch i zrak, ako tá ľalia, v rúchu…
Pohli a — bac! naraz vo priepasť…

Veliké na zámkoch nešťastie!
Ale hnev otcov ním porastie
ešte viac, na vyššie, na širšie ešte;
matere trpia len prez svár, priek,
sŕdc zaštiknutých až v bolesti kliešte…
… Čuli ste kviľ už tam pustoviek?

A, deti, pre svet keď a či schvál
za robôt zájdete v priesmyk skál,
obzrite úplaz[35] si z tej i z tej strany —
Stará som, vídam ich, ako prv:
červené škvrny tam, sťa čŕstve rany: —
nebodaj poteklá — mladých krv!…“

Umĺkla starena; deti, my,
zdýmli sme odfuky chvejnými.
Mne sa však povesť tá vrezala v pamäť
hlboko, odejúc podobu —
(Hútal som: staručká nemohla klamať,
blízka tak, blízka už ku hrobu.)

Od tých čias drela sa na povrch,
kvieťa jak listvový prez oprch;
list však len padal… Tak ju pozatisli
dnes ten mi, zajtra ten ducha smer;
nechže raz vyprýšti! väznená v mysli:
utkvie tu, črtnutá na papier.



[27] (r.)

39, 4: v ľavo — vľavo; 39, 6: v pravo — vpravo; 39, 10: metáľmi — metálmi; 39, 17: blúzneval — blúznieval; 39, 18: pošmurnú — pošmúrnu; 40, 7: môhol — mohol; 40, 9: zhynem — zhyniem; 40, 29: stajeňku — stajenku; 41, 21: v chvili — v chvíli; 41, 28: delba — deľba; 42, 1: naprostred moste — naprostred mosta; 42, 9: lôs — lós; 42, 24: drák — drak; 42, 26: na chviľku — na chvíľku; 42, 29: medzi nima — medzi nimi; 43, 20: zajdete — zájdete; 43, 22: prú — prv; 43, 24: krú — krv.

[28] Tupá a Ostrá — dve bralá nad Vyšným Kubínom, básnikovým rodiskom

[29] metál — odznak, medzník

[30] hať tam cíperia, cingilierov jest — je tam veľmi mnoho týchto kvietkov

[31] peresť — pestrosť

[32] Tyniny — pravdepodobne sa tu myslia Trniny, niekdajšie opevnenie v chotári Veľký Bysterec; meno asi pochádza od slova týnie (tyčky, paličky v plote)

[33] vzali sa podeliť o korisť — dali sa do delenia koristi, začali si deliť korisť

[34] újesť — újedza, vnadidlo

[35] úplaz — ťažko dostupná, strmá stráň





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.