Zlatý fond > Diela > Kratšia epika historická a spoločenská


E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Kratšia epika historická a spoločenská

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Michal Belička, Mária Kunecová, Zuzana Babjaková, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Miloš Gočik, Radmila Pekárová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 181 čitateľov

Susedia

[176]


Do besiedky u Koreňov
všupol Svoreň, pán
s briadkou hladko vyholenou,
ručník za župan,
s kystkou čiapku šikmo k uchu —
„Dobré ráničko,
pán brat“, rečie k susedovi,
ktorý práve bzučnú muchu
plackom loví;
„po nej, Toníčko!“
zhuckal. „Máličko —
šuchta ak — ba kopŕcla, no,
ľaď je, Gustík! — Dobré ráno —

Vitaj, hačni…“ zdýmnul Koreň.
„Akos’ búval?“ „Ech,
zle-nedobre,“ šomral Svoreň;
„myš na vreci…“ „Mech,
myš — hriech! smiech… Ver’ durne, bratku.
Prečo? — Tŕňa ti
stle var’…? Žaluj“ — „Štekať psiny
nečuls’?“ „Nie ja.“ „Štabarc v sádku?
Iste kmíni…“
„Vetria dukáty,
pozor!…“ „Bohatý
inde. Sem ich pošlem —“ „Mreže!…
Dračica tiež: — sestra strežie —
I mám pokoj…“ „Nežiaľ ti s ňou,“
Svoreň tak. „Raj — hoc
pod dohliadkou som, pst! prísnou…
Nuž, zlú mal si noc?
Hja, čajs’ pocta dievke Mare: —
včera sobota;
záletník — psík, verím, máta…“
„Ah, iď! — Hebedo[177] preds’ staré,
pritom škrata;
kôl ak do plota —“
„Porekadlo ťa
zrazí z nôh v tom práve svetskom:
Stará koza soľ i — s vreckom…“

„Nepleť!…“ „No, šuk! do mechúra:
načri do fajky,
pukaj… kým ja — Terka! šura[178]
zjem si raňajky.
Tys’ čo dnes?“ „Hm — rascovôčku —“
„Chutná pôjesť[179] tiež;
chlebík so škvarkou sa pľačká…“
„Včude očko popri očku;
žabe — mláčka!…“
„Hí! si ako jež.
So mnou nedoješ?“
„Chlap som! — Len si dvor sám káve —“
Terka prikvitla s ňou práve.

„Dobré ráno!“ Svoreň z miesta
vzhupol zvesela,
„pani sestra… Za nevesta!…“
„Veď je nedeľa,“
usmiala sa. „Ani ruža,
bár nie vo venci:
v čepčeku len… ale — vdova —“
Koreň v reč: „Viac nechce muža!
Záder chová
sklamu v srdienci —“
„Starí mládenci,
rozum!…“ mykla zapýrená.
Svoreň mľaskol: „Rúča žena…“

„Ľaľaď!“ Koreň v div. „Lep, hádam?
Vrábiť bys’ sa chcel?
Z toho nič, môj milý Adam!
Eva má už cieľ:
doopatrovať mňa k smrti,
zač jej poručím
všetko, výdan je či príjem.
Sestra preds’ ma — nezaškrtí,
ak požijem…
Ty — čo medzitým?
Marke púšťaj dym
popod nos, keď frfrať ráči;
háj si ju však! — pred vohľači —“

„Ale hybaj!“ Svoreň čiapku
schytil. „Hô! — ni krok;
seď… Len vycedím tú kvapku,
dožvem poškrobok:
a si spolu pobafkáme;
reč tak — múdra vec.
Darmo: — kaliky sme oba;
lenže nás viac neobláme
lósu zloba…
Starý mládenec!
čože? — nakoniec
poetom tiež ospievaný
,Neokúsil bozku panny…‘“

Svoreň v checht. „Ej, figľoš! a si
dobrej vôle vstal.“
„Dobrej!“ Koreň mu. „Znak asi,
že som dobre spal:
ani kožuch — po nedeli.
V snách až na svite
som, jak principál vše, Juris,
v potu tvári prebral celý
,Corpus juris.‘[180]
Právo — spletité;
uzol rozviť!…“ „Tie
oštary mňa šetria jaksi
i v sne, čo som mimo praxi.“

„Mňa nie! Čuj: I v zákonníku
s kečkou sparenou
sliedim, v právnom ískam zvyku,
vážim z prameňov;
rady pýtam u auktorov…
Obdôb pre prípad
azda niekde ňucháč trafí;
ale mlčia zbierky sporov,
paragrafy…
A čo za substrát[181]
zbadám…?“ „Aspoň had
obrovský sa rozvil —“ „Chvostáľ
leda — som ti kauzu[182] dostal.

Koľko námah! osnov, utku:
a z maštaľky, bzik!
na vidok[183] — jak kedys’ vskutku —
teľa či už býk:
papľuh ho, nie senát skrotí —“
„Prehrals’!…“ „Naopak:
výhru — zisk-blysk, brachu!… A my
stáli sme si v pri zas proti
zástupcami —
Pamätáš ju, šak,
s chvostom ani drak?
Stránky: švagri — môj bol Dauda…“
„Aha!… a môj — gazdík Lauda.“

„O plavého šlo im býčka,“
Koreň dovráva.
„Tajím! — bola jalovička,
i to rysavá,“
Svoreň spurne. Koreň mu tak:
„Klient páričku
chcel sňať: býk že bol a plavý —“
„Môj zas, a ver’ žiaden kruták!
miesto kravy
žiadal k veníčku
aspoň — teličku,
tesť jak určil v testamente —“
„Argument i dokument je.

Faloš! — Vysvitlo…“ „Že si ty
škriepnik, zdávna viem!
Škoda bolo susediť ti,
prisadiť sa sem;
zajtra tiahnem, kde si ľudia
žijú v pokoji;
suseda si váži sused,
nenútia ho, len sa zbudia,
cnieť si musieť,
drsní nesvoji;
pravda ostojí
vždy!… K tým ujdem, nerohatým —
Fajku dohánu ti — vrátim…“

Svoreň vstal. „Žart, kamarát! nie —
čup… No, daj si riecť —“
„Uštípals’ ma jedovate;
ražeň chceš, ma piecť?
Pusť!…“ „Toť, pamäť má svoj koreň —
coky,[184] ním, že, hľa,
lož; grunt má ti ni hen kostol —“
„V mojej tkvie to, vedz, sťa svoreň!“
buchol o stôl.
Terka pribehla.
„Svet vás čuje, hľa!
Chichot, škrk: vraj, prú-trú sa tí
vyslúžili — advokáti…“

Zazvonili. Protivníci
rozstali sa priam.
Zišli sa však vo bránici,
a s tým vchodia v chrám:
„I ja, kde ty,“ „kde ty, i ja…“
I jak bratov pár,
keď sa stojac pomodlili,
sadli si; tak z Tranoscia
velebili…
Z kancľa pán farár
nietil pravdy žiar,
z pút čo voľní bez obtiaže;
oba šepky: „Dobre káže…“

Z kostola sa zviedli spolu.
Lúčiac sa, kde byt,
k hojnému si prajú stolu
dobrý appetít.
„Kollego, hop…!“ skríkli naraz,
ako na rozkaz.
Prispešia, rys kol úst perný:
„Či je Karas…?“ „Hej, či Maras?
Po večierni
pokonáme zas…“
„Gazdi musia nás
upamätať: kto mal pravdu?
Laudu pozvem —“ „A ja Daudu!“



[176] (Rukopis len od slov: ,„rozum!…“ mykla zapýrená‘ do konca básne — štyri strany rukopisu; pre ostatnú časť básne použili sme text z I. vyd. ZSBH.)

209, 1: súsedi — susedia; 209, 8: k súsedovi — k susedovi; 210, 20: sa plačká — sa pľačká; 211, 27: losu zloba — lósu zloba; 212, 11: mimo praksi — mimo praxi; 212, 13: s käčkou — s kečkou; 212, 26: z maštáľky — z maštalky; 212, 32: v pre — v pri; 213, 19: súsediť — susediť; 213, 23: súseda si váži súsed — suseda si váži sused; 214, 21: bez obťaže — bez obtiaže

[177] hebeda — naničhodník, zbytočná vec

[178] šura — husička (i žartovne)

[179] pôjesť — chutné jedlo (mieri na rascovôčku — rascovú polievku)

[180] Corpus juris — zbierka zákonov

[181] substrát — podklad, podstata, predmet

[182] kauza — právna vec

[183] na vidok — na oči

[184] coky! — späť! ticho! dosť!





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.