ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pomery farností tak v duchovnom jako aj v hmotnom ohľade sriaďované bývajú cestou takzvaných kanonických vizitácii. Takieto odbývaly sa v Detve r. 1646, r. 1657, r. 1688, r. 1692, r. 1696, r. 1778, r. 1781 a konečne r. 1829. Posledná je najdôležitejšia, lebo jej ustanovenia cez dlhé letá riadily i riadiť budú pomery farnosti tejto. Zápisnica vizitácie tejto nám opisuje cirkevné budovy detvanské nasledovne:

Kostol stojí u prostried mestečka u potôčka Detvy. Ohrady už nemá, lež stoja ešte dve vežičky, z ktorých jedna slúži za obydlie nočným strážcom, druhá za komôrku organistovi. Kostol má vežu jednu, ktorá pozostala zo zrúcaného starého kostola, lenže bola vtedy na 4 siahy zvýšená. Výška veže je teraz 8 siah a 1 piaď. Kostol mal svoje lúky, svojich želiarov-poplatníkov, ktorí si zase držali podželiarov. S viacerých lúk a oráčin dostával kostol deviatu čiastku úrody, ako o tom svedčí listina na konci tohoto diela pod č. VIII. odtlačená.

Cintoríny, kedysi múrom obhradené sú dva: nový a starý, na konci mestečka.

Káplnka sv. Jozefa na cintoríne (starom) vystavená je pôvodne r. 1703. Neskorej pristavením zväčšená.

Sochy sv. Jána Nepomuckého — tohoto na Slovensku tak obľúbeného svätého — sú až dve. Jedna postavená r. 1768 pred chudobíncom, druhá neskoršieho pôvodu, pri doľnom mlyne.

Kríže zdobia viaceré miesta chotára. Jeden na ceste do Dúbrav vedúcej. Druhý poníže mestečka na poliach Lúky postavený r. 1817. Tretí na vrchu Horné Voljarky postavený r. 1790. Štvrtý tiež na ceste ku Kriváňu sa tiahnúcej. Piaty u cesty do Slanca vedúcej na Horných Táľoch, takzvaný „Kamenný Kríž“.

Šiesty v priehlbyne Veľký Slanec u cesty na Detvanskú Hutu vedúcej, od r. 1818. Siedmy u doľného mlyna. Ôsmy v Piešti u cesty k Trhanovej vedúcej z r. 1818. Deviaty postavený r. 1760.

Pred terajším obecným domom r. 1825. postavená je socha sv. Floriána.

Kostolníci bývalí zprvu dvaja, jeden z ních bol spolu kostolným desiatnikom. Starodávna obyčaj, za kostolníkov menovať vyslúžilých obecných rychtárov bola pod farárom Dlholúckym zrušená. Tento ustanovil len jedného kostolníka a dôchodky druhého pridelil organistovi.

Hrobár držal si tovariša a dostával od hrobu pre dospelého 1 zl. 30 k., od mládenca, lebo panny 30 kr., od malého dieťaťa 24 kr. Krem toho od každého hrobu ešte peceň chleba, a užítok jednej lúčky.

(Farský byt stavaný bol r. 1763, k čomu pristavené boly r. 1807 — 8 izby pre kaplánov a maštale. O kaplánskych bytoch spomína visitácia, že sa hodia skorej za trestnice zločincov. Fara bola vtedy len prízemná.

Farská kníhoveň, Jánom Dluholúckym zveľadená, počítala súhrnom 246 kníh. Zápisné knihy zachovávajú sa nasledovné:

1. Zlomok matriky pohrobených od r. 1658 až po r. 1684. Toto je najstarší dokument fary.

2. Zlomky matrík od r. 1682 — 1692. Taktiež 1697 — 1716.

3. Zlomky knihy sobášených od r. 1662 — 1716.

4. Matrika pokrstených r. 1718 — 1792 a r. 1792 — 1829.

5. Zápisnice sobášených r. 1750 — 1811 a r. 1811 — 1829.

6. Zápisnice zomrelých r. 1723 — 1794 — 1829.

7. Zápisnica birmovancov r. 1781 — 1823.

8. Zápisnica v jedinom sväzku, v ňomž jesto: soznam držaných katechéz od r. 1777 — 1806. Ďalej soznam prvospovedancov r. 1778 — 1805. Konečne soznam prestúpivších z protestantstva od r. 1777 — 1829.

9. Zápisnica spočítania duší od r. 1777 — 1829.

10. Kniha kostolných účtov od r. 1748 — 1829, účtov chudobinca od r. 1748 a niektoré úradné prípisy ostrihomského arcib. vikariátu.

11. Kniha bisk. ohlasov r. 1776 — 1782.

12. Kniha ohlasov biskupských a kráľovských r. 1789 — 1829.

13. Historia domus od počiatkov Detvy až po r. 1829.

14. Zápisnica ľudovej školy, započatá r. 1784.

Podobne — dľa tej istej kan. vizit. — má sa vo farskom archíve nachádzať aj podlhovastá kniha pergamenová, na obálku s akýmsi gotickým (?) nápisom, s názvom: „Liber Dei quartus“, v ktorej obsažený je inventár kostolných movitostí z r. 1647. Pod osobitným záhlavím je soznam kost. a farských lúk, ako aj účty stavby kostola.

Ďalej zachovávajú sa ešte listiny z r. 1696 a 1697, listina darovacia Františka Péchy, kanonické vizitácie z r. 1781 a 1805 a súpis dôchodkov farských z r. 1802.

Patrónom kostola a fary je majiteľ vígľašského panstva, ktorým vládne teraz Pavol Kiss de Nemeskér.^[192] Obec má patronát kostolíka na cintoríne, o ktorý sa však málo stará, takže je na teraz pre porúchanosť vrchnostenský zatvorený.

V Slanci od dávnejša stojáca káplnka bola r. 1903 značne zväčšená, kde niektorý z duchovných detvanských okolitým hriňovským lazníkom služby božie odbavovať chodí.