E-mail (povinné):

Karol Anton Medvecký:
Detva

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Katarína Tínesová, Martin Hlinka.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 175 čitateľov

Názvy honov

Sosbieranie honových názvov, tejto prehistorickej akoby pozemkovej knihy národa, najvážnejším úkolom milovníkov a badateľov našej staryny uznávajúc, podávame tu čo najúplnejší soznam detv. honových názvov, miestami s potrebnými vysvetlivkami. Uvedieme tu nielen tie bežné, ale aj — nakoľko nám to z písemností, alebo z ústneho podania známo — už zaniklé názvy s tou poznámkou, že sosnam tento naskrze nechceme považovať za úplný. Veď ľud detv. každej skale, bralu, srazu, zápači, prti, údoliu zná jeho irečité meno; v názvoch tých práve tak, jako aj v tvorbách poesie je nevyčerpateľný.

Číslice v závorke jednotlivým názvom pridané označujú výšku patričného miesta nad hladinou morskou v metroch tak, jako to cis. a kr. vojensko-zemepisný ústav vo svojej r. 1889 uverejnenej mape (Zone 11, Col. XXI.) označil. — Miestami tiež v závorke udávame aj úradmi užívaný zmenený názov.

Adamov laz

Adamov vrch

Andalčovie vŕšky

Árenda pri Píle

Babicka

Banisko[6]

Bániská

Baranova studňa[7]

Baranovo (či: Barnianovo?)

Barjacka

Bartkova (876)

Báťková

Báťkovský vrch

Biele vody (1010)[8]

Biely vŕštek

Biely potok

Bystruo

Blato

Blýskavica

Blúdov vrch

Boďokovo

Bratkovica

Bratkovský most[9]

Breziny

Brezinky

Brnovka

Bučina

Budáčov vrch

Bukovina

Búlička

Cez cestu

Cez vŕštek

Čeljen

Čerencová

Čertová

Čierne zeme

Čierťaz

Človiečka

Črchľa

Čvikota

Dančov vrch (576)

Dežmová

Dežmový grúň

Dežmový vrch

Do Čvikoty

Do Chvostiny

Do Ježovej

Do Klínov

Do Klínov pri ceste

Do Kurjenca

Do Plesa

Dolinka v Slanci

Dolinky

Dolinky pod Čerencovou

Dolinky pri Ježovej

Dolinky vyše Lúky

Dolná Chrapková

Dolnie Tále

Dolnie Voliarky

Dolný Lažťok

Dolný Pereš

Do Skalky

Do Slanca

Do Studienca

Dúbravy

Dúbravská cesta

Dvojšeň

Fajčíkov laz

Fangová

Fangov vrch (647)

Fekiačov kút

Fridkov Čeljen

Gajalov vrch

Grappa

Gažova cesta[10]

Golov, či Holov tál

Háferník[11]

Háj

Hakľová

Halajov vrch

Hliadanka

Hlinisko

Hole

Holý vrch

Hore Jamou k Očovänovi

Hore Vrch

Hornie Brezinky

Hornie Tále

Hornie Zúbratiny

Horni Pereš

Hrachovisko[12]

Hriňová[13]

Hrobárska

Hroncová

Hukava[14]

Hukavy

Hukľove lúky

Hulinov vrch

Chabadová

Chrapková[15]

Chvostina

Jágerka

Jama

Jalšový i Jelšový potok[16]

Jasenovuo (704)[17]

Jarabová

Jasieňka

Jaseňský vrch

Jaseňovský grúň ináč i:

Jašov vrch [Na Bane

Javorinka[18]

Ježová (615)

Ježova skala[19]

Kamenja

Kaľamárka (814)

Kamenný kopec

Kapusnice

Kapusnice v lúkach

Katruška[20]

Kazateľnica

Kečky

Kešovka

K lipe[21]

Klíny

Klopotovuo

Kochľačka (621)

Komárno

Konopiská

Kopec

Korytárky[22]

Korytársky vrch[23]

Koryto

Kostolná

Kostolný kút

Košarisko

Košútka[24]

Košútka od chotára

Kozý chrbet i: Pod-

Králička

Kráľova hoľa

Kráľova hora

Kráľova jedľa

Kráľova paša

Kráľova studňa

Kramárka i: nad Sučím

Krapov vrch

Krekáňov vrch

Kriváň[25]

Krivec

Križnuo (936)

Krnuo

Krpele, i: Krpeľný vŕštek[26]

Kršľa

Kubová

Kucejka, i Kucejova dolina

Ku Čeljenu[27]

Kúkoľka

Kúria[28]

Kúty

Lazy

Lažťok

Libjacka

Liešna, dolňá i horná[29]

Lipiny, i: Lipinský vŕšťok

Ľuľovka (835)

Ľuľovský vrch

Lukáčova skala

Lukáčov laz

Lúky

Luom[30]

Ľuptácka dolina[31]

Mačnová

Malá Kopa

Malá Snoha

Malý Slanec[32]

Malý Slanec pod Horou

Magura (912)

Mangútovo

Matiška (či: Maticka?)

Mädokyš

Medzikopec

Mláka[33]

Mlyn

Mních (539)[34]

Močidlá

Močilný vrch (488)

Murínka

Murínsky grúň

Majerovo

Málinskovo uhlisko

Medzi Luomy

Medzi Skalenec

Melichov vrch

Michnovuo

Medziperinsko

Na Jamu

Nemcovka

Nemecká

Na Árendu

Nad Búličku

Nad Búličku pri Bukovine

Nad dolným mlynom

Nad horným mlynom

Nad Čelínom

Nad Krekáňom

Nad Mitrovcov

Nad mädokyšov[35]

Nad priekopu

Na jágerku

Na Mláky

Na Petrovej

Na Spadoch

Očovanov laz

Očovanov vrch

Ostrá lúka[36]

Ostrý hrebeň

Ostrožky

Packov vrch

Pálenica

Pálenisko

Pálisko

Paseky

Perina (609)

Pepkovo

Pereš, horný i dolný[37]

Petrova

Piešť

Pichľavý vrštek

Piljarka

Pytvorno

Pod Barjacku

Pod Brezinky

Pod Bratkovicu

Pod Čierny vrch

Pod Jatku[38]

Pod Jakubovo Košarisko

Pod Jasenovuo pri Píle

Pod Jasenovuo pri Paučovej píle

Pod Jazvecovou skalou

Pod Ježovou

Pod Kačky

Pod Kladu pri Kochľačke

Pod Klopotovou do malého Slanca

Pod Kláďa

Pod Kráľovou jedlou[39]

Pod Kochľačku

Pod Korytársky vrch[40]

Pod Nemcovka[41]

Pod Petrovej

Pod Perinov

Pod Puojdy

Pod Rychtársko

Pod Krpeľný vrštek[42]

Pod Siroňom

Pod Starý mlyn

Pod Ťureckou

Pod Vartu

Pod Zraz

Pod Žabicu (i: Lipový vŕšek)

Pod Spady

Podskalenec

Pohoreľcov vrch

Poza Puojdy

Popod Siroň

Ponad Priekopu[43]

Poľana(1459)[44]

Poljanky[45]

Prednia Poľana (1364)

Prednia Kochľačka

Priekopy

Priehybina (1269)

Priehonisko

Priechody

Prielohy

Prieseky

Prieseky niže cesty

Pri Husovej

Pri Kríži

Pri Kríži Skalenček

Pri Slatinskom chotáre

Pri Štátnej škole[46]

Prostredný vrch

Ptáči vrch

Ptáčnik

Puojdy (769)

Rajšťák[47]

Rakyty

Rakytnuo

Raticou vrch

Rechtorova mädokýš

Repiská

Revútnovo

Riečka [48]

Riečkovo

Rohy (657)

Roveň vyše Skalenca

Roveň niže Skalenca

Rúbaň

Rúbaň pod Hukavkami

Rúbiská

Salašiská

Samporov vrch

Sečkárová

Sedlo (1027)

Siroň (690)

Syhľa

Skalenec (503)

Skalisko[49]

Skalky

Skaliny

Skliarovo (Szilánk)

Škuľhava

Slanec (Szaláncz)

Sliacka i: Sliacková Poľana [50]

Snohy (Szánk)

Sovčička

Solisko

Spaniel-dolina

Spodniačka

Spúšťanka

Šramkovuo

Šruopka

Stávanisko

Štolianske vrchy[51]

Štolniansko

Stožok

Strunga (1340)

Stracený vrch

Studená jama[52]

Sučvo[53]

Tále do Málinskeho chotára

Tále nad Kurčikovú

Tri kopce

Trstená i: Trstený vŕštek[54]

Trkocký jarok[55]

Tunáčka

Turná

Turocov laz

Tušinka

Ťurecký vŕštek[56]

Ťurecko

Úbočie

Uhlisko

Ulickie zeme nad Korytárskym vrchom

Ulickie zeme nad Starým mlynom

Ulickie zeme pod Vŕštekom

Ulickie zeme do Lažťoka

Ulickie zeme na Barjackej

Ulickie zeme pri Stávaniskách

Urpín

Úplaz

Úslň

Úslnie

Úzke Tále konča Zahumnia

Varta

Veľká Kopa

Veľká Snoha

Veľký Slanec

Výbohove

Vyhorenisko

Vyše hostinca

Vyše hrobov, pod Lažťokom

Vysoké medze

Vlčího vrch (962)

Vlčí jarok

Voliarky

Viľhanova jama

Vrch Detva, i: Vyše Vrch Detvy[57]

Vrch Dobroč

Vrch Priechod

Vrch Puojdov

Vrch Slatiná (955)[58]

Vrťovka

Vtáčnik[59]

Zábava[60]

Zadnia Kochľačka

Zadnia Poľana

Zadnie Jamky

Zadnie Úzke tále

Záhorská[61]

Záhroby

Záhumnia

Záhumnia do Hliniska

Zakalov kút

Za Klopotovuo

Za Nemeckú

Záložnica

Zaoplata

Za Predňou Poľanou

Za Puojdy

Za Priechody

Za Priechody pri Zadnej Kochlačke

Za Skalencom

Za Stožkom

Závadka[62]

Zbojnícky tanec

Zdola Nemcovky

Z konca Záhumnia

Zhony

Zimovka

Zlatý vŕštek

Zlatnuo

Zrazy

Zúbratiny dolnie[63]

Žabica[64]

Zvlášte označené názvy honov, značia súborné mená lazov. — Údaje ľud. podania čerpali sme z prevažnej čiastky z doposlaných nám poznámok býv. hl. rychtára a umného zkúmateľa staryny: p. Emila Prokopa.



[6] Tu dolovali kedysi údajne živý oheň = sirku, ale následkom priveľkej dane prestali.

[7] Kedysi Belkovcov baran nechcel — vraj — inde vodu piť, iba z tohoto prameňa.

[8] Na tomto hrbáči vyviera Bielovodský potok a odtiaľto teče k Brátkovskému mostu.

[9] Nad Bielovodským a Slatinou potokmi vystavený starodávny most. Tu sa — dľa ľud. povesti — kedysi dvaja bratia lúčili, odtiaľ: Bratkovský. Jeden mal sa usadiť v Detve, druhý mal byť zakladateľom a menodajcom mesta Lučenca.

[10] Tu je aj súmerná studňa, ktorú akýsi Gažo mal dávno vykopať.

[11] Panský majer na zvolensko-novohradskej hranici, popri hradskej ceste i železn. trati. Bol to kedysi hostinec, kde predtým niejeden hosť zahynul od zbojníkov. V bezprostrednej blízkosti je aj železničný jask.

[12] Od množstva drobnučkých kamencov tak zvané.

[13] Vystavená je na niekdajšej lúke gazdu Hríň, ktorý v zámenu tejto obdržal od panstva pole v Snohách. Úradne menujú túto obec: Herencsvölgy.

[14] Lúky od súmenného potoka tak nazvané.

[15] Název tento odvodzujú od chrapače, t. j. zakrpatenej hory. O údajnom zámku na Chrapkovej vidz: Starožitnosti, tiež: Povesti a báje.

[16] Dolina dľa súmenného potoka. Tento príšti zo Stávaniska, preteká cez Detvu a na Krpeľách vteká do Slatiny.

[17] Najvyšší obydlený bod Detvy (teraz už Hriňovej). Na vrcholi je hon: Na cintorín. Tu — údajne — v čas vojny množstvo vojakov bolo pochovano, preto túto časť dosaváď neorú.

[18] Čákyčka bola — vraj — suchotinárka a dochovávala množstvo kozí, ktorých mlieko užívala proti svojmu neduhu. Tieto kozy znivočily — vraj — javorovú horu, lebo obžraly mladé výhonky. Skutočne vrch tento je dosaváď holý.

[19] Vysočizná skala. Na nej vyteká zo skaly žriedlo znamenitej čerstvej vody. Triangulačný bod. Meno od množstva tam žijúcich ježov.

[20] Údajne dľa Jánošíkovej milej tak nazvaná skala na Poľane. Tu sa rád zdržoval J. Na tejto skale je aj t. zv. Zbojnícky tanec, na ňom kamenné sedadlá a zbojnícka pivnica, do ktorej zlý duch nedopustí ľuďom pristúpiť. Tu sňah ešte i na Turíce neztopený. Odtiaľto mala byť Katruška (Vidz: Povesti a báje) zhodená pre nevernosť. Na brale vyťaté sú valaškou akési znaky. Tiež triangulačný bod.

[21] Starodávna lipa — sem schádzavali sa voliari k hlučným tancom a hrám. Teraz stojí tam obraz blahosl. Panny.

[22] Piesočnaté vŕšky, v ktorých dážď hneď vymyje koryto. Ináč celé Korytárky sú korytám podobné rokliny.

[23] Bárs od Korytárok leží obďaleč, preto tak zvaný, lebo Korytárčania majú tam svoje role. Je to spolu priechodná cesta z Detvy do Hriňovej.

[24] Vrch (Hochebene), kde dľa podania ľudu „kedysi Košút panoval“. Iste menšia šarvátka tam bola s víťazstvom Košutistov. Istého o tom nič nevedieť.

[25] Od Krivej cesty, cez Mních kedysi vedúcej. Na ňom teraz je veľká železničná stanica: „Kriváň Detva“.

[26] Priechodná cesta z Detvy na Stožok. Na vrcholci stály kedysi šibenice.

[27] Dolina. Predtým stál tu včelín istého Čilik-Gráľoša.

[28] Bola tam zemanská kúria rodiny Leuštáchovskej, neskorej v panskú krčmu premenená. Vtedy ešte viedla hradská popri Kúrii. Teraz bývajú tam zámožní gazdovia: Vyletelovci a Výbožtekovci. Administratívne patria pod V. Slatinu.

[29] Dolina od kedysi tam rastúcej leštiny-jalšiny nazvaná. Cez ňu teče potok: Liešna. Prišti z Rakytného a pri Čiernom moste vpáda do Slatinej. (Liešna = dolina na Brehách, v Tekove.)

[30] Pri súmennej a k st. Gemerskej patriacej obci, dva domy.

[31] V tejto doline je t. zv. Jánošíkova skala, nad ňou ťahá sa múrostrmá Lukáčova skala, popod ktorú vedie cesta na Kaľamárku a Chrapkovú. Ňou tečie aj potok Detva. V Ľuptáckej vraj kedysi vo vojne mnoho Ľuptákov zabili.

[32] Dolinou tou teče potok Slanec, príštiaci zo Stolianska a pri Šramkovom vteká do Slatinej.

[33] Veľké mláky „sparniská“ — horúce žriedla

[34] Meno obdržal tento vrch údajne od mnícha, ktorý za pradávna tam mal svoje bydlisko, a či zrovna kláštor. Starci ešte ukazujú to miesto, pri veľkom žriedle, kde mal kedysi stáť ten kláštor. Aj Jánošík mal tam svoju „jatku“. Cez Mních viedla kedysi cesta do Bzovskej Huty (v Novohrade). Kedysi bývaly tam vraj aj veľké jarmoky na statok.

[35] Hrbáč. Na ňom tri sv. kríže. Pod ním mädokyš. Tento prameň mieša sa už so sladkou vodou, tak že je už veľmi slabý. Je to neďaleko horného konca mestečka.

[36] Od tam rastúcej ostrice-byliny. (Carex — druh Cypreácií.)

[37] Novohradčania („Vongrádčania“) dlho sa — vraj — pravotili s Detvanmi o majetok tohto vŕška. Preto od „perešovať sa“ = Pereš.

[38] Predtým hora, teraz pastva.

[39] Dolina. Tam je stará, asi 50 côľová jedľa, kde vraj ktorýsi kráľ, akiste Matej, obedoval.

[40] Tu, neďaleko z Nemeckej tečúceho potoka jesto prameň.

[41] Nemcovka; jedľová hora, na nej cintorín pre majetnejších Hriňovčanov. (Ostatný ľud pochováva sa riadne v samej Detve, kam mrtvoly dovezú, poťažne malé deti v truhličke zavreté, sám otec v tanistre zanesie na chrbte ku kostolu.) Pod Nemcovkov sídlia úrady Novej Obce (Hriňovej). Je tam aj káplnka najnovšie zväčšená. Tu sa križujú cesty, z ktorých jedna vedie z Detvy ku sklenej hute a ďalej, druhá ale na Detv. Hutu.

[42] Dolinka so studienkou.

[43] Úboč pozdĺž priekopy, ktorá sa tiahne od hornieho mlyna k horniemu až po Tunačku.

[44] Detvanská Poľana je len jednou čiastkou velikánskeho sboru vrchov známych pod názvom Poľany. Ona, čo matka, rozprestiera svoje kriedla nad detv. lazmi. „Kto na Poľane nebol, nevidel sveta“ — hovorí si ľud. A skutočne, z Poľany za jasna vidno Gemerský i Ľubietovský Vepor, Sitno i ďaleký kraj. (Andrej Kmeť: Veleba Sitna.) Poľana je obľúbeným, lež aj obtižným bodom výletov ľudí prírodumilujúcich. K usnadneniu takýchto výletov upravilo panstvo na Poľanu cestu, ktorú si ľud Raištákom nazval.

[45] Rovne — role. Tu boli vraj — kedysi Poliaci.

[46] Prvej volal sa hon ten Do Krivca, od krivého jarku, čo tade teče. Škola tá je vlastne obecná, štátom len podporovaná nár. škola.

[47] Z nemeckého Reitsteg.

[48] Od niekdajšieho z Riečky (obec u Baň. Bystrice) pochádzajúceho majiteľa tak nazvaná dolina. Tento — vraj — neskorej predal celú Detvanom a tašiel. Pravdepodobnejšie od vodnatej riečky, ktorá dolinou touto preteká.

[49] Lúka. Predtým bola tu huta na tablové sklo. Po vypálení blízkych lesov presťahovala sa na terajšie svoje miesto.

[50] Je to vysoký, stromovým husto zarastený vrch nad Piešťom a Stožkom. Pod ním začína sa už chotár Turolúcky. Je husto obydlený. Na samom vrchu je ďah t. zv. Hliadzanka, nížej Rokytnuo. Administratívne patrí už ku Stožku.

[51] Od štolňa.

[52] Dlhočizná dolina od Lômu až po Hriňovú. Preteká ju „Jarok“.

[53] Dolina. Snáď od suchého mlyna, t. zv. Sučanský mlyn.

[54] Tu — vraj — kedysi farskú lúku zasadili trstinou na kostolný štukatúr.

[55] Dolinka pozdĺž súmenného jarku. Kedysi majetok Trkotovcov.

[56] Tu sa kedysi udal krutý boj medzi Turky a Uhry. Padlých Turčínov pochovali na Jasenovom, naších ale v cintoríne v mestečku. Historických dát o tom postrádame.

[57] Nie vrch od Detvy, ale — vraj — Detva od vrchu, ktorý sa nad ňou vyčnieva, tak nazvaná. Tu majú „vládnejší“ gazdovia vydelené lúky. (Srv.: Starožitnosti.)

[58] Tu sa začína súmenný potok. Tu sú aj Slatinky, piesočnaté to pozemky, kade sa rady holuby pásavajú na t. zv. slatinke-tráve, po močiaroch rastúcej. † Tomkuljak menuje ho: Vrch Zliatinou, lebo tu ponachodili údajne zlaté zrnká v potôčku.

[59] Ináč Vrch Priechod — zvaný vrch. Kedysi priechodná cesta z Detvy do Vígľašského hradu.

[60] Niekdy panský hostinec. Teraz bývajú tu Černicovci.

[61] Z tade je priechod do hôr kr. komore patriacich: na Hrončok, kam mnohí chodia na zárobky.

[62] Krátky rad domov v prostried mestečka. Tam je kostol, špitál a iné, zväčša verejné budovy. Snáď od : zavadzať. (Na Slovensku známe 15 obcí názvu stejnorodého. Dr. L. Niederle: Národopisná mapa uh. Slovákov. Praha, 1903. Fényes načítal ich až 16.)

[63] Niektorí odvodzujú to od zubrov, na ktoré — vraj — chodieval kráľ Matej ta poľúvať. Údajne istý Petényi to kdesi aj opísal a uverejnil tlačou. Bár za Mateja nebolo už dávno na našich končinách zubrov. — Dľa iných na Mníchu sa zdržujúci zbojníci tu zoberali cestujúcich po hradskej. Najpravdepodobnejšie je však odvodzovanie tohoto názvu od súberby = komasácie.

[64] Odtiaľto berú žabicu pre hriňovskú hutu.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.