ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[6] Tu dolovali kedysi údajne živý oheň = sirku, ale následkom priveľkej dane prestali.

^[7] Kedysi Belkovcov baran nechcel — vraj — inde vodu piť, iba z tohoto prameňa.

^[8] Na tomto hrbáči vyviera Bielovodský potok a odtiaľto teče k Brátkovskému mostu.

^[9] Nad Bielovodským a Slatinou potokmi vystavený starodávny most. Tu sa — dľa ľud. povesti — kedysi dvaja bratia lúčili, odtiaľ: Bratkovský. Jeden mal sa usadiť v Detve, druhý mal byť zakladateľom a menodajcom mesta Lučenca.

^[10] Tu je aj súmerná studňa, ktorú akýsi Gažo mal dávno vykopať.

^[11] Panský majer na zvolensko-novohradskej hranici, popri hradskej ceste i železn. trati. Bol to kedysi hostinec, kde predtým niejeden hosť zahynul od zbojníkov. V bezprostrednej blízkosti je aj železničný jask.

^[12] Od množstva drobnučkých kamencov tak zvané.

^[13] Vystavená je na niekdajšej lúke gazdu Hríň, ktorý v zámenu tejto obdržal od panstva pole v Snohách. Úradne menujú túto obec: Herencsvölgy.

^[14] Lúky od súmenného potoka tak nazvané.

^[15] Název tento odvodzujú od chrapače, t. j. zakrpatenej hory. O údajnom zámku na Chrapkovej vidz: Starožitnosti, tiež: Povesti a báje.

^[16] Dolina dľa súmenného potoka. Tento príšti zo Stávaniska, preteká cez Detvu a na Krpeľách vteká do Slatiny.

^[17] Najvyšší obydlený bod Detvy (teraz už Hriňovej). Na vrcholi je hon: Na cintorín. Tu — údajne — v čas vojny množstvo vojakov bolo pochovano, preto túto časť dosaváď neorú.

^[18] Čákyčka bola — vraj — suchotinárka a dochovávala množstvo kozí, ktorých mlieko užívala proti svojmu neduhu. Tieto kozy znivočily — vraj — javorovú horu, lebo obžraly mladé výhonky. Skutočne vrch tento je dosaváď holý.

^[19] Vysočizná skala. Na nej vyteká zo skaly žriedlo znamenitej čerstvej vody. Triangulačný bod. Meno od množstva tam žijúcich ježov.

^[20] Údajne dľa Jánošíkovej milej tak nazvaná skala na Poľane. Tu sa rád zdržoval J. Na tejto skale je aj t. zv. Zbojnícky tanec, na ňom kamenné sedadlá a zbojnícka pivnica, do ktorej zlý duch nedopustí ľuďom pristúpiť. Tu sňah ešte i na Turíce neztopený. Odtiaľto mala byť Katruška (Vidz: Povesti a báje) zhodená pre nevernosť. Na brale vyťaté sú valaškou akési znaky. Tiež triangulačný bod.

^[21] Starodávna lipa — sem schádzavali sa voliari k hlučným tancom a hrám. Teraz stojí tam obraz blahosl. Panny.

^[22] Piesočnaté vŕšky, v ktorých dážď hneď vymyje koryto. Ináč celé Korytárky sú korytám podobné rokliny.

^[23] Bárs od Korytárok leží obďaleč, preto tak zvaný, lebo Korytárčania majú tam svoje role. Je to spolu priechodná cesta z Detvy do Hriňovej.

^[24] Vrch (Hochebene), kde dľa podania ľudu „kedysi Košút panoval“. Iste menšia šarvátka tam bola s víťazstvom Košutistov. Istého o tom nič nevedieť.

^[25] Od Krivej cesty, cez Mních kedysi vedúcej. Na ňom teraz je veľká železničná stanica: „Kriváň Detva“.

^[26] Priechodná cesta z Detvy na Stožok. Na vrcholci stály kedysi šibenice.

^[27] Dolina. Predtým stál tu včelín istého Čilik-Gráľoša.

^[28] Bola tam zemanská kúria rodiny Leuštáchovskej, neskorej v panskú krčmu premenená. Vtedy ešte viedla hradská popri Kúrii. Teraz bývajú tam zámožní gazdovia: Vyletelovci a Výbožtekovci. Administratívne patria pod V. Slatinu.

^[29] Dolina od kedysi tam rastúcej leštiny-jalšiny nazvaná. Cez ňu teče potok: Liešna. Prišti z Rakytného a pri Čiernom moste vpáda do Slatinej. (Liešna = dolina na Brehách, v Tekove.)

^[30] Pri súmennej a k st. Gemerskej patriacej obci, dva domy.

^[31] V tejto doline je t. zv. Jánošíkova skala, nad ňou ťahá sa múrostrmá Lukáčova skala, popod ktorú vedie cesta na Kaľamárku a Chrapkovú. Ňou tečie aj potok Detva. V Ľuptáckej vraj kedysi vo vojne mnoho Ľuptákov zabili.

^[32] Dolinou tou teče potok Slanec, príštiaci zo Stolianska a pri Šramkovom vteká do Slatinej.

^[33] Veľké mláky „sparniská“ — horúce žriedla

^[34] Meno obdržal tento vrch údajne od mnícha, ktorý za pradávna tam mal svoje bydlisko, a či zrovna kláštor. Starci ešte ukazujú to miesto, pri veľkom žriedle, kde mal kedysi stáť ten kláštor. Aj Jánošík mal tam svoju „jatku“. Cez Mních viedla kedysi cesta do Bzovskej Huty (v Novohrade). Kedysi bývaly tam vraj aj veľké jarmoky na statok.

^[35] Hrbáč. Na ňom tri sv. kríže. Pod ním mädokyš. Tento prameň mieša sa už so sladkou vodou, tak že je už veľmi slabý. Je to neďaleko horného konca mestečka.

^[36] Od tam rastúcej ostrice-byliny. (Carex — druh Cypreácií.)

^[37] Novohradčania („Vongrádčania“) dlho sa — vraj — pravotili s Detvanmi o majetok tohto vŕška. Preto od „perešovať sa“ = Pereš.

^[38] Predtým hora, teraz pastva.

^[39] Dolina. Tam je stará, asi 50 côľová jedľa, kde vraj ktorýsi kráľ, akiste Matej, obedoval.

^[40] Tu, neďaleko z Nemeckej tečúceho potoka jesto prameň.

^[41] Nemcovka; jedľová hora, na nej cintorín pre majetnejších Hriňovčanov. (Ostatný ľud pochováva sa riadne v samej Detve, kam mrtvoly dovezú, poťažne malé deti v truhličke zavreté, sám otec v tanistre zanesie na chrbte ku kostolu.) Pod Nemcovkov sídlia úrady Novej Obce (Hriňovej). Je tam aj káplnka najnovšie zväčšená. Tu sa križujú cesty, z ktorých jedna vedie z Detvy ku sklenej hute a ďalej, druhá ale na Detv. Hutu.

^[42] Dolinka so studienkou.

^[43] Úboč pozdĺž priekopy, ktorá sa tiahne od hornieho mlyna k horniemu až po Tunačku.

^[44] Detvanská Poľana je len jednou čiastkou velikánskeho sboru vrchov známych pod názvom Poľany. Ona, čo matka, rozprestiera svoje kriedla nad detv. lazmi. „Kto na Poľane nebol, nevidel sveta“ — hovorí si ľud. A skutočne, z Poľany za jasna vidno Gemerský i Ľubietovský Vepor, Sitno i ďaleký kraj. (Andrej Kmeť: Veleba Sitna.) Poľana je obľúbeným, lež aj obtižným bodom výletov ľudí prírodumilujúcich. K usnadneniu takýchto výletov upravilo panstvo na Poľanu cestu, ktorú si ľud Raištákom nazval.

^[45] Rovne — role. Tu boli vraj — kedysi Poliaci.

^[46] Prvej volal sa hon ten Do Krivca, od krivého jarku, čo tade teče. Škola tá je vlastne obecná, štátom len podporovaná nár. škola.

^[47] Z nemeckého Reitsteg.

^[48] Od niekdajšieho z Riečky (obec u Baň. Bystrice) pochádzajúceho majiteľa tak nazvaná dolina. Tento — vraj — neskorej predal celú Detvanom a tašiel. Pravdepodobnejšie od vodnatej riečky, ktorá dolinou touto preteká.

^[49] Lúka. Predtým bola tu huta na tablové sklo. Po vypálení blízkych lesov presťahovala sa na terajšie svoje miesto.

^[50] Je to vysoký, stromovým husto zarastený vrch nad Piešťom a Stožkom. Pod ním začína sa už chotár Turolúcky. Je husto obydlený. Na samom vrchu je ďah t. zv. Hliadzanka, nížej Rokytnuo. Administratívne patrí už ku Stožku.

^[51] Od štolňa.

^[52] Dlhočizná dolina od Lômu až po Hriňovú. Preteká ju „Jarok“.

^[53] Dolina. Snáď od suchého mlyna, t. zv. Sučanský mlyn.

^[54] Tu — vraj — kedysi farskú lúku zasadili trstinou na kostolný štukatúr.

^[55] Dolinka pozdĺž súmenného jarku. Kedysi majetok Trkotovcov.

^[56] Tu sa kedysi udal krutý boj medzi Turky a Uhry. Padlých Turčínov pochovali na Jasenovom, naších ale v cintoríne v mestečku. Historických dát o tom postrádame.

^[57] Nie vrch od Detvy, ale — vraj — Detva od vrchu, ktorý sa nad ňou vyčnieva, tak nazvaná. Tu majú „vládnejší“ gazdovia vydelené lúky. (Srv.: Starožitnosti.)

^[58] Tu sa začína súmenný potok. Tu sú aj Slatinky, piesočnaté to pozemky, kade sa rady holuby pásavajú na t. zv. slatinke-tráve, po močiaroch rastúcej. † Tomkuljak menuje ho: Vrch Zliatinou, lebo tu ponachodili údajne zlaté zrnká v potôčku.

^[59] Ináč Vrch Priechod — zvaný vrch. Kedysi priechodná cesta z Detvy do Vígľašského hradu.

^[60] Niekdy panský hostinec. Teraz bývajú tu Černicovci.

^[61] Z tade je priechod do hôr kr. komore patriacich: na Hrončok, kam mnohí chodia na zárobky.

^[62] Krátky rad domov v prostried mestečka. Tam je kostol, špitál a iné, zväčša verejné budovy. Snáď od : zavadzať. (Na Slovensku známe 15 obcí názvu stejnorodého. Dr. L. Niederle: Národopisná mapa uh. Slovákov. Praha, 1903. Fényes načítal ich až 16.)

^[63] Niektorí odvodzujú to od zubrov, na ktoré — vraj — chodieval kráľ Matej ta poľúvať. Údajne istý Petényi to kdesi aj opísal a uverejnil tlačou. Bár za Mateja nebolo už dávno na našich končinách zubrov. — Dľa iných na Mníchu sa zdržujúci zbojníci tu zoberali cestujúcich po hradskej. Najpravdepodobnejšie je však odvodzovanie tohoto názvu od súberby = komasácie.

^[64] Odtiaľto berú žabicu pre hriňovskú hutu.