ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Detvanka nevypustí zo svojich snaživých rúk kúsok plátna bez toho, aby ho neozdobila, nevyšila. Toto výšivkárstvo je ľudu tomuto tak prirodzené, s jeho celou duševnou bytnosťou tak úzko spojené, dľa svojej formálnej stránky tak vyvinuté, že zkúmateľ mimovoľne k tomu presvedčeniu prichádza, že je výšivkárstvo toto v Detve prastaré. Vzdor tomu ľudové podanie udáva, že prvé výšivky zjavily sa tu len začiatkom XIX. stoletia a síce z blízkej V. Slatinej.

Vyšívanie s takzvanou „krivou“ ihlou je staršie; s „pravou“ začali vyšívať len nedávno. Výšivky pravou ihlou robené vyobrazujú geometrické podoby, medzi ktorými za novších čias zvlášť takzvaná stuha meandrová dominuje; krivou ihlou robené však podobajú sa kvetnatej lúke, na ktorej v pestrých, ale vkusne miešaných barvách rozoznávame napodobnenie tulipánov, ruží, prekrojených hrušiek, koliesok, sŕdc, konárikov, slimáčkov, retiazok, pletencov a mnohé iné formy. Každý druh vyšívania, každá forma (vzorka) má svoj vlastný názov. Tak vyšívajú „na mreže“ i „na mriežky“, „na ploštičky“, „na tulifány“, „na venec“, „na hrušky“, „na hustý kvet“, „na ťureckie dierky“, „na rezančeky“, „na ohrabielka“, „na listy“, „na pávovo piero“, „na kolesá“, „na venec“ a na iné nevypočitateľné a vždy sa meniace formy.

K vyšívaniu užívajú červený, žltý, zelený, „šafranový“, „atramentový“ pamok. Dominujúca barva je žltá (pomarančová), no často užívajú aj karminasto-červenú barvu.

Asi v tridsiatich rokoch XIX. stoletia tvrdil jeden chlapec, že videl akési videnie, ktoré mu zjavilo, že nosenie červených (márnych) šiat, teda aj červeno vyšitých, priblíži súdny deň a že všetci, ktorí nosia „hrdé šaty“, budú zatratení. Keď sa toto po lazoch rozchýrilo, ľud prestrašený povyparoval a spálil zo svojich šiat všetko čo bolo červené a vyšívané, tak že mnohí chodili otrhaní, poťažne nemali sa čím zaodieť. Panika táto trvala, kým sa kňazstvo o tom nedozvedelo, a horko-ťažko osvietilo ľud o podvode. No okolnosť táto zahatila na dlhé roky zdravý vývin detvanského výšivkárstva.

Výšivky detvanské boly už viackráť vystavené i obdivované na rozličných výstavkách, menovite na národopisnej v Prahe. Aj pôvodca vystavil niekoľko kusov na miniatúrnej výstavke, ktorou znázornil ľudové umenie v Detve r. 1901. z príležitosti valného shromaždenia Museálnej slov. spoločnosti.

V záujme sriadenia čulejšieho obchodu s týmto skutočne umeleckým ľudovým produktom dalo i malo by sa ešte mnoho vykonať.