E-mail (povinné):

Karol Anton Medvecký:
Detva

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Katarína Tínesová, Martin Hlinka.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 177 čitateľov

Výšivky

Detvanka nevypustí zo svojich snaživých rúk kúsok plátna bez toho, aby ho neozdobila, nevyšila. Toto výšivkárstvo je ľudu tomuto tak prirodzené, s jeho celou duševnou bytnosťou tak úzko spojené, dľa svojej formálnej stránky tak vyvinuté, že zkúmateľ mimovoľne k tomu presvedčeniu prichádza, že je výšivkárstvo toto v Detve prastaré. Vzdor tomu ľudové podanie udáva, že prvé výšivky zjavily sa tu len začiatkom XIX. stoletia a síce z blízkej V. Slatinej.

Vyšívanie s takzvanou „krivou“ ihlou je staršie; s „pravou“ začali vyšívať len nedávno. Výšivky pravou ihlou robené vyobrazujú geometrické podoby, medzi ktorými za novších čias zvlášť takzvaná stuha meandrová dominuje; krivou ihlou robené však podobajú sa kvetnatej lúke, na ktorej v pestrých, ale vkusne miešaných barvách rozoznávame napodobnenie tulipánov, ruží, prekrojených hrušiek, koliesok, sŕdc, konárikov, slimáčkov, retiazok, pletencov a mnohé iné formy. Každý druh vyšívania, každá forma (vzorka) má svoj vlastný názov. Tak vyšívajú „na mreže“ i „na mriežky“, „na ploštičky“, „na tulifány“, „na venec“, „na hrušky“, „na hustý kvet“, „na ťureckie dierky“, „na rezančeky“, „na ohrabielka“, „na listy“, „na pávovo piero“, „na kolesá“, „na venec“ a na iné nevypočitateľné a vždy sa meniace formy.

K vyšívaniu užívajú červený, žltý, zelený, „šafranový“, „atramentový“ pamok. Dominujúca barva je žltá (pomarančová), no často užívajú aj karminasto-červenú barvu.

Asi v tridsiatich rokoch XIX. stoletia tvrdil jeden chlapec, že videl akési videnie, ktoré mu zjavilo, že nosenie červených (márnych) šiat, teda aj červeno vyšitých, priblíži súdny deň a že všetci, ktorí nosia „hrdé šaty“, budú zatratení. Keď sa toto po lazoch rozchýrilo, ľud prestrašený povyparoval a spálil zo svojich šiat všetko čo bolo červené a vyšívané, tak že mnohí chodili otrhaní, poťažne nemali sa čím zaodieť. Panika táto trvala, kým sa kňazstvo o tom nedozvedelo, a horko-ťažko osvietilo ľud o podvode. No okolnosť táto zahatila na dlhé roky zdravý vývin detvanského výšivkárstva.

Výšivky detvanské boly už viackráť vystavené i obdivované na rozličných výstavkách, menovite na národopisnej v Prahe. Aj pôvodca vystavil niekoľko kusov na miniatúrnej výstavke, ktorou znázornil ľudové umenie v Detve r. 1901. z príležitosti valného shromaždenia Museálnej slov. spoločnosti.

V záujme sriadenia čulejšieho obchodu s týmto skutočne umeleckým ľudovým produktom dalo i malo by sa ešte mnoho vykonať.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.