E-mail (povinné):

Karol Anton Medvecký:
Detva

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Katarína Tínesová, Martin Hlinka.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 175 čitateľov

Hospodárske a majetnostné pomery

Obec Detva rozprestiera sa prítomne na 14,960 štvorcových katastrálnych jutrách a 565 štvorcových siahách, Hriňova ale na 21,987 štvorcových katastrálnych jutrách a 166 štvorcových siahach.

Vňútornosť (intravillán) obnáša v Detve 96 štvorcových jutier a 53 štvorcových siah; v Hriňovej 14 štvorcových jutr. 481 štvorcových siah.

Zovňútorne pozemky v Detve siahajú na 14,864 štvorcových jutr. a 512 štvorcových siah; v Hriňovej na 21,972 štvorcových jutr. 1,283 štvorcových siah.

Dľa pozemoknižného počítania a z čiastky dľa poľnohospodárskej úradnej štatistiky územie toto bolo a je nasledovne rozdelené:[242]

Vidíme teda, že odtiahnuc majetok panstva, padá v Detve k výžive jednej duše v priemere asi 1665,56 štvorcových siah, v Hriňovej ale 507,28 štvorcových siah oráčiny. Hriňovci nasledovne utisnutý sú viac na ovčiarstvo, zvlášť ale na pobočné zárobky než Detvania, z ktorých na jedinú padá dušu celé katastrálne jutro. Tu by sa pravda ešte odrátať malo pole veľkostatkárov!

V dávnejších časoch bol v Detve (zahrňujúc do toho i Hriňovú)

1 majetok 160 štvorcový jutrový,

1 majetok 70 štvorcový jutrový,

8 majetkov 60 štvorcových jutrových,

25 majetkov 50 štvorcových jutrových,

28 majetkov 40 štvorcových jutrových,

23 majetkov 30 štvorcových jutrových,

24 majetkov 20 štvorcových jutrových,

22 majetkov 40 štvorcových jutrových, To jest:

u veľkostatkárov bolo 50 — 100 jutár

u prosredních gazdov bolo 20 — 50 jutár

u malých gazdov bolo 5 — 20 jutár

V novších časoch pomery tieto podstúpily na úkor chudoby patrné zmeny, čo pripočítať načím zas len židovskej úžere a pálenečnému moru. Tak prítomne počítame:

1 majetok 330 jutrový,

1 majetok 230 jutrový,

1 majetok 130 jutrový,

1 majetok 90 jutrový,

1 majetok 80 jutrový,

2 majetky 70 jutrové,

3 majetky 60 jutrové,

4 majetky 50 jutrové,

10 majetkov 40 jutrových,

18 majetkov 30 jutrových,

48 majetkov 20 jutrových,

145 majetkov 10 jutrových,

71 majetkov 5 jutrových, To jest:

veľkostatkári po 60 — 30 jutár,

prostrední gazdovia po 20 — 60 jutár,

malí gazdovia po 5 — 20 jutár

Údaje tieto vzťahujú sa len na takzvané urbariálske pozemky.

Oráčiny podelené sú úradne dľa jejich výnosnosti do II., III., IV., V., a VII. triedy.

Druhotriedne role sú v Detve v 99-tom hone,[243] t. j. na takzvané Záhumní. Treťotriedne sú v honoch 32, 47, 49, 63, 64, 187. Štvrtotriedne v 10, 32, 35, 36, 39, 42, 91, 99, 104, 110 — 112, 125. Piatotriedne sú v 10, 14, 21, 28 — 30, 43, 46, 87, 93, 98, 124, 151, 152, 155, 157, 158, 189, 190-tom hone. Siedmotriedne v 64, 76, 77, 82, 84, 88, 98, 102, 116, 138 — 140-tom hone.

Lúky treťotriedne v 32, 37 a 38-tom hone; štvrtotriedne v 10, 13, 29, 32, 80, 150, 152, 184, 186-tom hone; piatotriedne v 10, 13, 14, 21, 28, 35, 43, 46, 150, 186 a 191-om hone! Šiestotriedne v 186, 373 a 374-tom hone. Siedmotriedne v 144 a 374-tom hone.

Fluktnácia (priepisný obrat) majetkov v Detve a v Hriňovej javí sa v 1000 prípisoch k pozemoknižnému úradu ročite doposlaných, z ktorých väčšia polovica vzťahuje sa na kúpno-predajné smluvy.

Jednotliví gazdovia mali za starodávna mimo urbariálskych pozemkov[244] ešte aj iné nemovitosti, ktoré bolo panstvo povinné dľa zákona do r. 1849 premeniť a rozdeliť na osobitné sedenia, čo sa však nestalo. Pozemky tieto ponechané boly u dosavádnych majiteľov, lež títo povinní boli si ich od panstva vymeniť. Štát vyplatil panstvu túto podlžnosť, a teraz si ju v časticách vyberá od patričných majiteľov. Tieto poplatky sú takzvané remanencie (ľud: „remarancie“) a ustálené boly r. 1879 tak, aby boly behom 22 rokov splatené; teda do roku 1901. Lepší a starostlivejší gazdovia ich riadne splácali od svojích takýchto pozemkov, mnohí však v nádeji vymyknutia sa z pod tejto nepríjemnej ťarchy, neplatili. Medzitým sa majetky tieto rozdrobily, tak že už ani úrady samy nevedia, ktorá teraz už rozdelená parcella nakoľko je ešte ťarchou touto obťažená a nakoľko je už vyplatená. Roku 1901 stol. úrady, aby súreniu z hora aspoň na oko zadosťučinily, vyslaly do Detvy ináč veľmi ľudomilného a svedomitého pozemoknižného úradníka, aby určil, koľko ešte kto má remanencií týchto splácať. Neriadne kníhvedenie znemožňuje túto prácu a uvalí zaiste nespravodlivé ťarchy na mnohých majiteľov.

S výšudaného territoriumu bolo r. 1895[245]

v Detve

vlastným majetkom 14,461 katastr. jutár, užívaným pozemkom 235 katastr. jutár, prenajatým pozemkom 160 katastr. jutár

v Hriňovej

vlastným majetkom 20,465 katastr. jutár, užívaným pozemkom 1,217 katastr. jutár, prenajatým pozemkom —

Zpomedzi výšudaných hospodárství v tomže roku poistené bolo proti ohňu

v Detve

stavísk 18, obylie a krmivo 9, v celku (takzvaný „paušál“) —

v Hriňovej

stavísk 26, obylie a krmivo —, v celku (takzvaný „paušál“) 1

Z tohoto patrno, že ustanovizeň poisťovania je tu ešte len veľmi málo známa a za prospešnú uznaná. Čo tým viac nápadné je, keď že je

v Detve

zpomedzi stavísk škrydlicou alebo bľachou kryté len 5,5 %, s kamenia, poťažne s tehly stavané 50,1 %

v Hriňovej

zpomedzi stavísk škrydlicou alebo bľachou kryté len 1 %, s kamenia, poťažne s tehly stavané 4,9 %

Poistenia proti škodám ľadovcovým štatistika nespomína ani jedneho. S čoho patrno, že živelné pohromy zasadia zavše citeľnú ranu majetnostným pomerom tohoto ľudu. Jak veľmi by tu bolo na mieste sriadenie vzájomného poisťujúceho a pomocného družstva!

Detvanský chotár vykolčovali si obyvatelia zpomedzi velikých lesov a bol rozdelený na istý počet sedliackych sedení. Vizitácia kan. z r. 1829. spomína takýchto sedení 150. Za jedno celé sedl. sedenie povinný bol poddaný zrábať panštinu 50 dní,

od pol sedenia 25 dní

od štvrtky 17 dní ročite.

Krem vymeraných pozemkov prenajali si Detvania už v prvých rokoch sriadenia Detvy od Veľkoslatincov a Očovänov isté polia, a to bez dovolenia vígľ. panstva.[246]

Dľa popisu zo dňa 24. okt. 1713. v detvanskom chotáre možno vysiať 4,814 prešp. saputí (1 sapúť = 2 merice). Tamže pomenovaní sú aj, ktorí panštinu v hotovosti splácajú: remeseľníci, pivovár, sklená huta. Detva vtedy uznaná Rákócovcí za veľmi výnosnú obec.[247]

Mariatereziánske urbárium (z r. 1770.) takto opisuje hosp. položenie Detvy. Sedliakov jesto 145, remeselníkov, ktorí nemajú len domky 30; ani domu, ani pozemku nemá 19. Pole je vo dvoch tretinách menej úrodné, podobná časť celého chotára je skalnatá a vrchnatá, k pohnojeniu neprístupná. Hôr nemajú ani vlastných, ani vydelených, ale drevo dostávajú zdarma. — 145 sedliakov má spolu 18 5/8. Celý intravilán je pod 149 prešp. meríc; oráčina pod 2,235 prešp. meríc. Krem toho sú kosienky. Želiarov je 29. Títo majú vnútorného pozemku po 2/8, spolu teda 7 2/8. Oráčiny majú každý pod 1 prešp. mer., lúky po 1/8. Komorníkov, ktorí poľa nemajú bolo 30. Súhrnom teda 147 sedliakov malo oráčiny pod 303 prešp. meríc, 63 želiarov malo 66 1/2 prešp. meríc. Spolu pod 369 1/2 prešp. meríc. (Týmto výhodám zodpovedajúce ťarchy vidz v stati: Pomery poddanstva nášho ľudu.)

Spomínaná už vizitácia z r. 1829. počítala lazov 367, mestečkárskych urbarialistov-gazdov 69, a 354 urbarialistov-lazníkov. Ďalej 130 podurbarialistov, akoby želiarov (subinquilini) v mestečku i v lazoch, takých, ktorí v stave sú oddať farárovi patričnú 1/3 mericu zbožia.

Urbarialistské domy — dľa udania E. Prokopa — boly v mestečku tie, ktoré sú aj prítomné pod číslami 1 — 46, 51 — 99. Želiarske ale pod č. 47 — 49. Dom č. 50. patril panstvu. Domy čč. 100 — 120 boly cenzuálne (poplatnícke). Podobne medzi želiarske patrily čč. 122 — 180, z ktorých zas č. 124 bolo cenzuálne, čč. 145 a 146 bolo panské, 158 — 160, 169, 170 — 172, 174 a 175 boly cenzuálne.

Pred kommasáciou bol Detvan o mnoho voľnejší na svojom pozemku. Čo oko jeho videlo, to všetko považoval za svoje. Vtedy prevádzali takzvané tripoľné hospodárstvo; t. j. celé pole bolo na troje rozdelené. Do jedného siali jarinu, do druhého oziminu a tretia časť ležala úhorom.

Obilia pred kommasáciou žali a až potom počali aj kosiť. Do kopy kládli 9 snopkov, klasom do prostriedka na zem. Deviaty snop prišiel hore koncom na vrch. Teraz kladú už do takzvaných „žandárov“, či „profilov“, čomu sa od panstva priučili. Obylie sa viaže teraz už hneď „za srpom“. Predtým, keď obilie sviazali do veľkých snopov, zakrútili povrieslo kolkom (riadne vyrezávaným), ktorý si potom zastrčili krížom cez chrbát za pás.

Oddelenie panských pozemkov od sedliackych opätovné a nespravodlivé kommasácie (ľud náš našiel si na to výraz: „súberba“, odkommasovaná zem: „súbratina“) boly veľkým úderom pre majetnostné pomery nášho ľudu.

Segregácia previedla sa asi r. 1886. Mnohý, svoje kommasáciou mu sem-tam pridelené, porozhadzované švíčky ani v úžitok nevzal, ale za maličkosť odpeľal a prepil Židom a iným krčmárom. Vtedy povstaly veľké latifundia Kóhnovské, Švarcovské, a zčiastky aj Lašovskovské a Pinhákovské. Od vtedy ľud upadá rýchlym krokom hmotne i mravne.

Detvania boli drevotármi, šindliarmi a furmanmi. Keď sa hory z väčšej čiastky pomíňaly, dali sa do ovčiarstva. Z oviec žili, z tých sa zaodievali, daň splácali. O iné odvetvia hospodárstva málo sa starali. Takto sa zvlášť u obyvateľov mestečka zahniezdila a vždy viac vzmáha lenivosť, alkoholizmus, nemrav a schudobnenie.

Predtým mal každý druhý gazda za košiar oviec. V celom chotáre bolo ích do 60,000. Ešte v rokoch 1862 — 1866 načítaly úrady v Detve 10,000 oviec, teraz ale — ako neskorej uvidíme — neni ích už viac v oboch obcách ako 9,548 kusov.

V každom dvore bolo do nedávna po 2 — 4 krásnych, po celom šírom kraji chýrnych a hľadaných „strunistých“ koňov. Asi pred 60 — 70 rokmi vozili sa Detvania na štvorke, a to jakej! Niejeden stoličný sedmoslivkár im ich zazávidel.

Hory bolo tiež nadostač, tak že staväli len zo samého dubového dreva, s ktorého potom vyrezávali aj svoje hosp. a domáce náčinia, drevo to hladké, nevláknovité, súce k zdravému vývinu ľud. ornamentiky, ktorá zdražením dubiny zaniká. Každý gazda pálil si doma čistú-zdravú rožňovicu, napil sa sladkej, lebo kyslej žinčice do chuti. (Až mu vraj za uchom prasklo od nej!) Aspoň každú nedeľu zarezal si barana, lebo jahňa. Istý Kýpeť — vraj — bol takým gazdom, že miesto obilia poslal vrece maku do mlyna, čo nezbadal, iba keď mlyn zastal od makového tuku. Teraz dobrý život majú detvanskí Židia, ľud — psotu.

Detvan — jak len môže, tisne sa bývať na lazy, bárs mu v tomto panskí úradníci od jakživa prekážali. Prečo že ste vyšli na lazy bývať? — spýtal sa raz pôvodca istého dobre známeho, lazníka. „Stajniatko maluo, — odvetil — oráčiny by švičky; čeľaď sa javí — musev som sa na širšuo odstrániť.“

Robotný statok pásol sa pred segregáciou po Jáne na Poľane.

Súberby jedných podvihly, tisícich však ožobráčily. Po segregácii povstaly dlhotrvajúce pravoty medzi panstvom a lazníkmi, týto pravda prehrali.

Detvan žije z hory a z veľkej čiastky aj v hore. Cez leto bývajú mnohí zo svojimi ovcami po salašoch; v zime rúbu a vozia drevo. Na salašoch dorábali predtým výborný syr a bryndzu, lebo ovce pásavajú po vysokých pásmach Poľany, vo voňavej horskej tráve. Od kommasácie miešajú však na úkor dobroty syra aj kravské mlieko.

Zpomedzi obilných druhov dochovávajú: žito, jačmeň, ovos. Zemiaky pestujú asi sedmoraké, a síce takzvané jánovky, poliaky, beláne, ružiaky, snehovky, parízky a šváby. Kapustu sadia v nie celkom dostatočnom kvantume, tak že musia každoročne prikupovať. Ďatelinu, bôľhoj a iné krmivá len teraz začínajú poznávať. Krem obilia a plátna, ktorého sa tu vo výbornej jakosti veľké množstvo (ľanové, konopné a najnovšie i pamokovica) dorába, spotrebujú skoro všetku úrodu sami obyvatelia, a len tieto prijdu čiastočne do odpredaju.

Ovocie pestujú len pre najužšiu domácu potrebu; stromov málo, a jestvujúce nezošľachťujú.[248] Tu podávame úradný výkaz ovocných stromov z r. 1895.[249]

Rožný statok, ošípané, kurence a husy dochovávajú v značnom počte, ale k pestovaniu výnosnejších rass ešte nedospeli. Kone zvlášť v poslednom čase veľmi biedne vyzerajú. V tomto ohľade by mnoho pomohlo dôkladnejšie oprávanie horských ciest a častejšie vydržavanie hospodárskych a dobytčích výstaviek. Ohľadom lepšieho dochovávania rožného statku dobrú službu konajú mliekárne, v najnovších časoch s chvályhodnou horlivosťou pozakladané. (Vidz o tomto stať: Priemysel.)

Štatistické údaje hospodárskeho dobytku tu podávame.[250]

O zárobkových pomeroch poľných robotníkov nemáme zprávy.

Od jednej hŕbky skáľa (k poprávaniu „hradských“ ciest) potlčeného a do „kubika“ uloženého platí sa 2 kor. 60 hal. Do jednej hŕbky v mestia sa 3riadne nakladené vozy; dôvozné spolu 3 kor.

Dlhé rovné brvná z hory dovezené a z Hriňovej na Kriváňsku železn. stanicu složené — platia od fúry po 4 kor. 80 hal. Práca táto zamestnáva pohoniča i záprah za 1 1/2 dňa.

Odvezenie ku kúreniu porúbaného dreva, 2 kubičné metre, od píly na železn. stanicu platené je 2 kor. 80 hal. Tento náklad odvezie len raz cez deň.

10 metrov dreveného uhlia z pod Poľany na Kriváň odvezených platené je len za povoz 5 korunami.

Za 180 kusový povoz dosák z Hriňovej na Kriváň platia 3 kor. Je toto horko zaslúžený groš a nie veľmi skvelé zárobkové pomery. Zárobku tohoto chytajú sa temer výlučne Hriňovci.

Býv. hlavný župan Michal Žilinský, navštívil r. 1892., dňa 2. júna asi 10 domov v Detve a konštatoval smutné majetnostné pomery tohoto ľudu. Pauperizmus sa zvlášť v mestečku úžasne šíri. Ináčej dôkladní znatelia pomerov v Detve súdia, že z celého obyvateľstva jesto asi 10 % zámožných gazdov, 60 % stredných gazdov a 30 % chudobných.

Obecná príražka, ktorá bola ešte v šesťdesiatich rokoch len 1 %, teraz vzdor rozdelenia obce s roka na rok závodí s ustavične rostúcou krajinskou daňou, čo nesmierne ubíja ľud, i tak už zúbožený neúrodou posledných rokov, nesmiernym alkoholismom,[251] nespoľahlivosťou administrácie a inými pohromami.

Nebude od veci dodať tu k objasneniu hospodárskych a majetnostných pomerov nasledujúce poručenstvá: (Cele doslovne.)

Poručenstvo Ďura Lupták.

„Ja Ďuro Lupták poručam ponagprwej Panu Bohu Dussu a potom telo do Matky Zeme, uminil sem si Poradek zmogími Milimi Ditkami ij zmogu Manželku ij zmogim Maličkim Hospodarstwom kterwo mam od Pana Boha.

1. Dlžen som Michnowi Matussowi geden a dwacat Toljarou grossí desat.

2. Durowi Trstencowj Toljarou desat.

3. Martinowi Nosalowi Mladimu zlati osem.

4. Martinowi Strelcowi zlatge Štiri pres Marjasska.

5. Walachowi Stephanowi zlatge dwa, kratke, pres zotroch grossi.

6. Paholku zlatich pat kratkich a za klobuk grossi sedem.

7. Nahawam za službu kteri umna čeladniček sluziu gestli nepride Marjasskou devat na Spital Dettvgansky.

8. Woly predat na dlžobu.

9. Zanachawam Mogeg žene s chlapcom Ouce ag kobilu.

10. Moj Pluch Branu retas, svorcz Toljarou Dwanac, kdo bude kceť držat.

11. Laz w Slanci kteri ge w zalohu u Nemtusski (?) Sopka za Meru zlati, zanechawam zatom nak ty wimenga ket bude chlapcu treba slobodne wimenit.

13. Gesli by Pan Boch Chlapca zau zanechavam po geho smrrti tu čgasku ktera zostawa Nanho zanechavam dgoučatom štirom a Materi do smrti užiwat.

14. Laz na Wrch Dettwe zanechavam Dgowkam trom Marjene, Hanči, Marte, ktere budu dlžobu platit zwolmi, zwozom a pluhom.

15. Wos Pluch Brana Retas Sworec tose zanechawa na pohrab.

Stalo se za Pana Richtara Ondrega Nosála a ginich prísažnich Matussa Suji, Jána Gondi a ginich statečnich ludi totissto Jana Luptaka a Marca Luptaka, Jana Luptaka a Jane Budača a Pala Moyzissa. Roku 1770.

Čís: 3095 / civ.

Zezdajný List.

Od cis. kr.: Služnowstwa v Zwolene sa pozostalost, dňa 28. oktobra 1854 bez poručenstva zomretého rolníka Detvanského Ďurda Murín z pou Domu Č. 16 jako tež polovici 3/4 Urb. sedenia na strane 23. gruntovnej knihy obce Dettva O. Z. 1 — 38 naznačeného a kopaničných rolí L. C. 1455, 13932, 16428 a 16497 konečne na 21 zl. r. č. cenenieho hospodárskeho riadu zalezjaca v hodnote 855 zl. r. č. a patrične poztiahnutí dluhov 201 zl. r. č. v čistom 654 zl. r. č. obnašajúca, na základe usporiadaneho Zápisu de pros. 31. oktbr. 1859 Č. 3094. a v tomže obsaženeho pokonania, — Nebohého dospělím dňa 25. októbra r. t. bez výmjenne zo zákona, dedictvo prijavšim synom, Durdovi a Janovi Murín na rovne poly do spolecného trímania, jako vlastnost, s tou povinosťou zezdáva, žeby tíže mimo vyplácania horejších dluhou sestre svojej Fašanga Marii pod časom jednoho roka výplatok osemdesjatštyri zlatje rak. čis. činjaci, v hotovosti zložit, povinovatí boly.

Uspořadovaní a pozustalosti tejto, se spolu prítomne s tím doložením za ukonečnuo vyhlašuje, že menuvaní Durd a Jan Murín nepohnutelnie grunty na svoje mena, i gruntoknihovne poprepisovat dat — sú oprávnení.

Dano v Zvolene dňa 31. oktobra 859.

L. S.

Durovi Murín

Konrád v. r.

v Dettvě CM* 16.

Prjatelska Naprauka!

ktera sa zniss psaneho dne a roku medzj Matussom Marczinek a tohoto sestrou Marjenou Trsso, rodenou Marczinek obivateli lazou Detvanskim Krivany, ako nasleduje uzavrela.

Ja Matuss Marczinek slubil som mogeg sestre Marjene za Palom Trsso vidatej za vyplatok z Otcouskeho a Materinskeho hnu a nehnutedlneho Gmenj, slovom ze vsseho čo po nassiech Rodičoch Matussa Marczinek a Anni Matki zostalo 200 f. r. č. pravim Dva Sto Zlatich R. Čisla v hotove zaplatiť, abi ona s timto spokogna bola, a na buduce mna v gruntoch a vginich vecach po Rodicoch nassich nepokogit nesmela, tak dluho ale, dokjal geg tichto Dve Sto Zlatich nezložím, Interes zakonibí sa geg každoročne splacat zavazujem, — stim pomerkovaním, že druhu sestru Katrenu za Gyurom Murin vidatu Thomas Marczinek mog Brat viplatit povini bude, ktereg predci ag Ga na sukenku čo polovička ohčahovat ma doplatím, tak abi sa rozumelo okrem Thomasa Brata geg na Sukenku dam polovičku ag geden klat Cgel.

— — — — — — — — — — — — — — — — — — — — (Porúchané.) dostučini, od vssetkej dalsseg Pretensii a vihladuvanja z Otcouskeho a Materinskeho Majetku hnu a nehnutedlneho odstupuoem, ani geho vgac ga ani Moge Deti pohladuvat a od neho zjadat ngečo nesnigem ani nebudem.

Pre stalost tochto Prjatelskeho Zvazku a pokonanja sme toho prjatelsku Naprauku Pisma neumeli nastimi rukami vpritomnosti suedkov križiki podpísali.

Danuo v Detve dne ll-ho Apríla 1867.

Matuss Marczinek +

Marjena Trsso +

Kata Murin +

rodenje Marczinek.

Mena pisal Jan Lepiess m. p.

Jano Dianisska Richtár v. r.

Jano Matusska Svedok v. r.

Ján Tekjacs Svedok v. r.

Pisar Jan Liepiess m. p. Námestní Notár Detvanski.

Poručenstvo.

We, meno naj, Svatejssej a nerozdilnej Trojici — — — —

Po 2-ho Cjastku moju Ja mam zdedičenu po mojom Otcovi, Jako Luki. tak aj oracu. zem, nahavam, na. moje. Stiri Djovčata, narovnje, tale. si, podelit. tojest. Hanča. Marjena, Katrena a Ilena, izbu ale nahavam aj. splacom, napred Hanči, a. pekne, odpitam, Konic, aj. zhumnom, setkim. stirom. Dovedna.

Po 3-tje, nahavam, Mojej, uprimnej. Manželki, naviživnost. Dojej smrti. 6 Kill, obilja, tojest Len samiho žita. Jej, budu, povinni. ročite. moji. zatja davat a Ktomu. 25. funtov. solí. a. 12. Žajdli. Masla, a. zeme, podkrumple, 4-ri Kili. a. pod. Jednu štvrtačku, Konopniho. semäna. a. podkapustu, tješ, zeme. pov. osredka. jej. Dat.

Po 4-te, Konopnicu, nahavam, vovedno sjat. Dotích. cjas. počim. sa. naj mladšia, nevida, abisa, stoho, zaodjevali. apotom, si. narovnje. tali. podelit.

Po 5-to nahavam naj. Lepssu. pekne, odpitam, Kravu, timto. naj. Mladčím, dvom, tojes Katrene, a lene, Kravu, predat. azamna, a. za moju. ženu, 40. f. r. č. na Omše. Dat. pritom, Jeste, Dva, bički. to. predat. nám, na. pohrab, tak. aj stej. Kravi. čo. zostane, više menovanej, summi.

Po 6-te rjad, nahavam, čoje, vdome, Hanči dve škriňe, a. Jeden stari. prječin, Krosna, nahavam. Marjene,

Po 7-me, Dlžoba zostava pomne, Durovi Karlik. 40 f. r. č., Jozefovi Palkovi 40 f. r. č., Jano Debnár Lajciak 40 f. r. č., Macovi Durica 52 f. 40 X, Janovi Durica, 20 f. r. č.

Toto. sa, stalo, vpribitku. mojom, Ondro Debnár (†) pri pritomnosti. Gazdov a Svedkov.

Duro Babic Klabik +

Martin Marcinek +

1-ví Krivec Dne 6,10-ho 973

Pisav Ondro Weisz m. p. Hanuska Ondro prísažný m. p.



[242] Údaje z r. 1895 čerpali sme so štatističných dát, obdržaných od uh. kr. štatističného ústavu, dd. Pešťbudín 9/V 1903. Ostatnie zo zvolenských pozemkových kníh.

[243] Srovnaj pripojený zemevid Detvy, Hriňovej a Detvanskej Huty, kde naznačené čislice značia pozemokničné číslo patričných honov.

[244] Jedno urb. sedenie malo byť dľa zákona 22 jutár a 12,00 štvorcových siah oráčiny, 8 jutár a 1,200 štvorcových siah lúki a 1 jutro a 1,300 štvorcových siah vňútorného pozemku (kolo domu). Čo bolo viac, je zvyšok = remanencia. Za to sa stala odmena od jutra po 13 zl. 55 kr. a desaťročné úroky k tomu. Ťarchu prevzal štát a patričný odmieňa štátu za 22 roky po 71% úrok a amortizáciu, na trovy ale 1%; súhrnom 8%.

Kopaničný majetok odmieňa sa tiež; a síce lúky a oráčiny po 13 zl. 50 kr. Lazníci odmieňajú kopaničný majetok: len oráčiny po 29 zl. 60 kr., lúky tie nevymeďujú. Kopaničná odmena učiní asi 900,000; po 8 % 72,000 ročite mali by splácať. Poznámka p. Emila Prokopa b. rychtára Detvy.

[245] A magy. kor. országainak mezögazdasági statisztikája. (II. časť: Mezögazdasági termelés 1895. és 1896-ban.)

[246] Vidz. listinu č. 1.

[247] Nedeczky L.: Nedeczky család.

[248] Nasledovaniahodnú výnimku činí v tomto ohľade tunajší veľkostatkár, Ján Lašovský, ktorý usilovným a nákladným pestovaním šľachetnejších rass dobytka i ovocia, jako aj vzorným racionellným hospodárstvom aj medzi ľuďom šíri smysel a záujem k hosp. pokroku.

[249] Správa uh. kr. štatističného úradu, in litteris, Bp. dd. 9. mája. 1903.

[250] Správa uh. kr. štatističného úradu, in litteris, Pešťbudín, dd. 9. mája 1903.

[251] Boli majetní gazdovia, ktorí oddali krčmárovi odrazu 50 — 100 zl., aby im dotiaľ nalieval, kým tie peniaze postačujú.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.