ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Detvan, ako je dľa výpovedí básnikov, maliarov i sochárov sám nevyčerpateľným predmetom umeleckého štúdiumu, tak aj on sám má zvláštne umelecké nadanie. On okrašľuje všetko, čokoľvek má z rúk vypustiť, svoje šatstvo, svoje domáce i hospodárske nástroje. Chlapci vyrezávajú si a ozdobujú svoje píšťale, mládenci fujare a valašky, vylievajú a vykladajú končiare, vybíjajú prstene limbačkami, pletú päť-sedem pasmové retiazky kolo klobúkov. Dorastajúci zas vyrezávajú črpáky, lyžičníky; starci ozdobujú náhrobné kríže a hospodárske náčinie: kosiská, hrabliská, dvorové brány; pre nevesty piesty, pre „školiarov“ rafiky, pre ovčiarov sberačky, geletky a črpáky. O výšivkách sme už prehovorili.

Ornamentika u mužských javí sa zvlášť na náhrobných krížov, na piestoch, praslicách, valaškách, lež najsveráznejšie a najvyvinutejšie na črpákoch.

Motívy náhrobných krížov berú zväčša z prírody: lístky stromov a bilín, kvietky, ruže. Podávajú ich len zriedka cele naturalisticky, lež zväčša idealizované, štylizované. Srdce, nežný tento symbol ľudovej poezie, prichádza veľmi často a tiež nie zriedka objavuje sa aj mušľa (conchamarina) a či grécka palmetta. Na postamentoch krížov napodobňujú stĺpy riadne párne a skoro výlučne jonické, na nadhlaví s volútou, alebo s jednoduchým, akoby prstenovitým nadhavým, dľa spôsobu románskeho. Len po riedku vidno aj geometrické ozdoby, aké sú ku pr. osemramenná rosetta s kruhom; k obrámovaniu väčších-menších plôch: štvorhrany (samé i kombinované), k obrubovaniu plochy visiace, akoby kvapkám podobné malé trojhrany, slimačie čiary, vlnovky a p. Prirodzené je, že pri týchto pomníkoch lásky a úcty ku zvečnelým milým dominujú motívy kresťanskej symboliky: kríže, jejich konce zakončené sú riadne trojma polkruhami, alebo v podobe trojčlánkového kvetu; tak aj: kalich, hostia s lúčami a s monogramom; avšak do nekonečna opakujú podobu takzvanej monštancie, (v ktorej sa Božie Telo vystavovať zvyklo). Ozdoby tieto umiestňujú nielen z prúčelia, lež so všetkých štyroch, alebo aspoň troch bokov. Často pokúsi sa taký rezbár aj s relifmi, ku pr. 1 — 3 výjavy z krížovej cesty Pána Krista s troma osobami, čo je často dosť podarene prevedené. Kríže tieto, poťažne jejich postamenty rozdelené sú na viac polí okrúchlastými, alebo hranatými gsymsami, úžiacimi sa, lebo šíriacimi v podobe schodov a v jednotlivých poliach menia svoju podobu. V jednom poli je ku pr. stĺp štvorhranný, v nasledujúcom poli, čiže článku je už cylindrovitý, alebo na prostriedku vydutý. Riadne v predposledňom (od zeme) článku je ohradená štvorhranná, alebo z vrchu polkruhom zaokrúhlená plocha s nápisom vždy čo najkratším. (Ku pr. „Tu leží Jano Suja roku 1818.“) Novšie maľujú tieto kríže na čierno, alebo na tmavobelaso; pravda jednotlivým ozdobám usilujú sa dať prírode zodpovedajúcu barvu. Najnovšie kryjú takéto kríže bľachou, s ktorého potom umne porobia krajkové círády, áno i malé vežičky a p. (Náhrobné kríže shotovovali pred tým z dubiny vo výške predospelých asi 1 1/2 — 2 m nad mohylou.) Ornamentika týchto je z prevážnej časti polovypuklá.

Črpák detvanský je medzi podobného druhu nádobami všetkých s ovčiarstvom sa zaoberajúcich národov — jeden z najzaujímavejších. Uško, rukoväť črpáka je skoro výlučne architektonické, kdežto inostranné črpáky sú prevažne figurálne ornamentované. Sloh vystrojenia týchto ušiek je prevažne románsky, no kde tu možno poznať prielom ku gotike, áno objavujú sa aj živly barokové, bárs gotika tu nebola dostatočne pochopená.

Uško utvorené je vždy s jedneho kusa tvrdšieho dreva a k samej nádobe pripravené je obrúčkou, pri ozdobnejších (ľud. „hrdších“) kusoch z pravidla z červenej mede shotovenou a tiež vyzdobenou; pri skrovnejších kusoch je obrúčka z dreva, hladká. Na ušku sú dve okrúhle diery pre palce, s ktorými sa nádoba dá držať. Otvory tieto bývajú tiež vôkol — okolo ozdobené kruhami, poťažne papršlekami. Pri niektorých je svobodné pole medzi dierkami a popri dierkach vyplnené rastlinnými, niekde geometrickými, a často len lupinovými (trojhrannými) zárezami. Na kraji je nezbytný stĺpik, skoro vždy krútkovitý. Výbežky predošle opísanej plochy tvoria podstavec, poťažne nadhlavie stĺpika, bez akejkoľvek zvláštnej ozdoby. Stĺpik tento je so troch bokov slobodný, vypracovaný, štvrtým ale je vždy neoddelený od ostatného uška, a jeho presnému spracovaniu venuje rezbár tú najväčšiu péč. Plochu zatvára s hora rad (3 — 6) románskych okienok s obrubením, alebo bez neho. Nad týmto riadkom nasleduje najväčšia ozdoba črpáka: koruna. Túto kombinujú zväčša z dvoch o seba opretých a v protivných smeroch sa krútiacich S, jejich vrchné chvostiky sa alebo splietajú v jedno koliesko, z vonku riadne zúbkovato ozdobené, a z vnútra napodobňujúce kruhovú rozettu, alebo sa zatáčajú v protivných smeroch, a vtedy na jejich šiji spočíva nejaké rastlinové, lebo polkruhové zakončenie. Niekedy tvorí takúto korunu polkruhový obluk, alebo kombinácia viacerých oblukov. Niekde nájdeme aj kombináciu prvopísanej formy s posledňou. Celá korunka vrcholí pri niektorých uškách s väžičkou, poťažne s inými končiarmi.

Na niektorých uškách miesto korunky sú podoby: valach pri dojelnici, ovca, ovčiarsky pes, ciprus a pod. pastierskemu živlu prístupné predmety. No takýchto črpákov je málo, a pochádzajú — ako sme zbadali — z Novohradu. Figuriny tieto sú zväčša dosť podarené, skoro vždy plasticky prevedené práce.

Ornamentika črpákových ušiek obmedzuje sa riadne vždy na vyzdobenie plochy; snahy zvláštne plasticky previesť jednotlivé motívy — krome výšspomenutých figurín, stĺpikov — tu nezbadať. Niektoré kusy prevedené sú tak dômyseľne a presne, že je na počudovanie: jako detvanský pastier, od století vzdialený od niejakých veľkolepejších umeleckých diel, na také motívy mohol dospeť, a jako môže svojím primitívnym nožíčkom — „zahybáčkom“ takú previesť.

Ornamentika piestov a praslíc je už viacej štylisovaná a prezradzuje na prvý pohľad cudzé vplyvy. Tie mohly vzniknúť v Leopoldovských a Balážďarmotských káznicách, v ktorých — bohužiaľ — mnohí nezbední Detvania kájajú sa každoročne za svoje zbojstvá a bitkárstvo. Pri väzeňských prácach spravidelnily sa jejich predtým primitívne, ale viac naturalistické motívy k zvláštnej dokonálosti foriem. Vzdor tomuto vplyvu, podarilo sa nám pre naše muzeum zachrániť jednu praslicu, vyzdobenú motívmi čisto ľudovými: rastlinnými i fugurálnymi, na ktorej vyobrazená je družina Jánošíkova s vojakmi ju prenasledujúcimi, vtáčky, zvery, kvety atď. Kresba je síce trochu primitívna, lež umiestnenie scén svedčí o zvláštnom dômysle majstra.

So zvláštnou bedlivosťou ozdobujú aj fujary a poriská na valaškách. No aj na týchto predmetoch nachádzame rýdzo ľudových motívov už len po riedku, ale upamätúvajú ony nás skorej na ten takzvaný káznícky štýl. Obrisy motívu vyrežú nehlboko do dreva a vnútorné pole zabarvia lučbovou vodou (ľud.: „šaľvaister = Scheidewasser). Motívy týchto ozdôb sú menovite vôkol sa tiahnúce, štylizované, indy s častými ratolesťami — odbočkami, končiacimi sa zákrutkou, trojlístkom, poťažne mušľou.

Ostatne o ľudovom dekoratívnom umení v Detve výmluvnejší a jasnejší obraz podať povolané sú pripojené illustracie.