ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Detvan hovorí nárečím stredozvolenským, alebo dľa šemberu pohronským — odhliadnuc teda od niektorých špecifičných zvláštností, tým istým nárečím, ktorým hovorí ľud zvolenský, tekovský a čiastočne aj hontiansky. Nárečie toto dľa roztriedenia tohože — patrí k stredniemu podrečiu slovenskému, a od tohoto líši sa len tým, že užíva e po h, ch, k, miesto y. Tak tiež v nerovných pádoch mien prídavných užíva y. (Iné odchýlky vidz v slovničnej a mluvničnej časti.)

Vzdor tomu v mluve ľudu detvanského nachádzame pomerne značný počet slov cudzého pôvodu. Súdnictvo a administrácia cudzojazyčná (latinská: škálesovať, nemecká richtovať, šťurc a najnovšie maďarská: perešovať, jaráš, pongár), tak podobne aj vojančina (fasirovať, maród = chorý) maly a majú veľký vplyv na reč ľudu. Kupectvo (šalvajster, kartún), hriňovská huta a jej cudzí delníci, železničiari (pľuciar, ringalke, ročka, kubike), chodenie po robotách na Dolniaky (odomáš, rudaš), ba ešte aj náboženská správa (vendeliček, oferovať) doniesly do obehu množstvo cudzích slov, tak že ľud pozabudol na mnohé svojske, starootcovské. (Tak ku pr. bolo predtým v Detve bežné: lesa = plot, hrádza, pahoľa = páža, teraz už neužívané, ba snáď už ani význam neznámy.) No všetky tieto názvy a slová prevzaté sú len v novšej dobe, v ktorej neni v stave sa úplne osihotiť podobným vplyvom medzinárodných stykov žiadna reč, žiadna krajomluva.^[231]

Fraseologia krajomluvy tejto je prebohatá. Zvláštnosť tvarov. Jej priepovede, porekadlá, porovnania, čiastočne i názvoslovie je na najvýš pôvodná, krásna. Početné idioteismy činia reč Detvana zvlášť zaujímavou. Ľud tento hovorí mäkko a zvučne a nespieva, ako ku pr. v Turci, v Chlebnicách (Orava), alebo v hornom Tekove.

Našli sa, ktorí k podopretiu tej v dejinách obce už spomenutej mienky, žeby detvania pochádzali z Hercegoviny — hľadali akési juhoslovanské elementy v reči ľudu detvanského. No ostalo to pri nezdarených pokusoch, a takých živlov v jazyku Detvy ešte nikto nenašiel, jestli len nebude spoločné známky slovanských rečí za juhoslovanské elementy považovať. Áno, my môžeme zbroj dôvodov obrátiť, súdiac so J. Škultétym: „Tak keď v slovenskom jazyku Detvy niet nijakých elementov jazyka srbského, nemôže byť ani reči o tom, že by bola hercegovinská osada… keďže… v jazyku slovenskej dediny, ak nebolo mimoriadnych okolností (a tu ich ver’ nebolo! Pôv.) nepovstalo zmeny ani za 400-500 rokov, a jeden dialekt vedľa druhého môže mať dlhý život.“^[232]

Tu podávame zkúmateľom reči ľudovej skromné príspevky ku študiumu detvanskej krajomluvy. Zaoberáme sa s týmto predmetom v širšom rámci preto, lebo sme tej mienky, že rečový poklad patrí tiež ku charakteristikonom ľudu niektorého kraja; lebo ačpráve reč v podstate Stvoriteľom vštepená je do srdca národov, predsa jej akcidentálne formy a zvraty prispôsobuje si ľud svojmu subjektívnemu vkusu.

A) Slovničná (leksikálna) časť

a) Názvoslovie

Babušky = zúbkaté čipky („cakne“)

balušina, balušiť = hučanie v hlave, i: pomätenosť rozumu. (Cf. baláchať, sbalúchať. Dp. Fr. Šujánsky)

blúzňavina = pohoršlivé slová (blasfémia)

bobrový stroj = liečivá zelina proti lámke

bydlo, bydielko, bidielce = imanie (vôbec, šatstvo i domáce náradie)^[233]

bursa, bursovník = ľudová tanečná zábava (vôbec, zvlášť: na fašiangy; — ktorý má na burse účasť)

boslan i bosvan (okolo B. Bystrice bosman. A. Kmeť) = koláč, zvlášť svadobný

biela tojka (a či: trojka? p. A. P. Záturecký) = bylina na rany liečivá

ciacha, = ciaška blachová známka k rozličným obchodným a označujúcim účelom; ku pr. od plátna v mangli, na krku domácich psov a podobné (Z nemeckého: Zeichen A. Km.)

čík = kovová, zlatu podobná látka, vlákna ku vyšívaniu živôtkov

číčence (hra na —) = ľudová hra, v ktorej sa dievky spievajúc starodávne spevy (zväčša ballady) v kole krútily, medzi čím jedna na prostriedku tancovala. Hry tieto môžu byť asi pozostatky z niekdajších tu už zaniknuvších svätojánskych hier (preskakovanie ohňa, slávenie Vajana)

čačinka = chvojka, lenže vždy len z listnatých stromov. Srovnaj: vieška. (Cf. čačina, čečina z ihličnatých stromov. Fr. Šuj.)

črievko = klobása

črchľa = hrčka v dreve (v Orave, krkoška)

decký (plur. deckovia) = mládenec, šuhaj

deckoš (deckošia, deckošiť) = odroň, neokrúchanec, zurvalec

driek = istina. (Synon. Kmen, peň Fr. Šuj.)

ďah = hon, stráň, okolie. (Toto je zpotvorené slovensky neznajúcimi merníkmi počas kommassácie zo slova ťah = tractus terrae. A. Km.)

devätoraké drevo = t. j. tri tŕňové, tri šípové a tri hlohové konárky odvarené, užívajú sa proti ranám z nečistoty krve pochádzajúcim. (Cf. devatoro sélie (Trenč.), čcs. devětsíl = Petasites officinalis. A. Km.)

ďug = choroba v knihách rožného statku

dutina = metelica, víchor

dúlovec = prudký dážď

duluvať = ňuchať, nurať za niečim, nepovolane niečo stopovať. (Srv. maď. dúlni: polovný pes „duluje“; dulovnica = druh myší. Fr. Šuj.)

Ďarmotčan = názov toho, kto pre niejaký zločin v Balážďarmotách sedel vo väzení. (Takto menujú aj jeho pravnukov. Srov. Lepordjak, Terjak.)

fajt (ten) = pokolenie, rod, rassa, (k. pr. ohrešný fajt.)

fafurka = inde: habarka, trepárka

grúbe i: hribe = súhrnný názov všetkých húb na jedenia (inde takto menujú výlučne istý druh)

grčkavie cipky = istý druh krajiek, čipiek

hajdúchy = (tie —) = valašský spôsob tancu, hajduchovať

haľbička = ploskatá hlinená nádoba. (Cf. holba. F. Šuj.)

havran (ten —); havranka, havranovať = užina inde: olovrantovať. (Cf. Vrana. „Či letela už vrana?“ — hovorí sa žartovne tomu, kto je už lačný. A. Km.)

hrada = trám na dome, hrubší — (Vidz: Stavba.)

hniezdo (pl. — a) = do strechových brvien vyrezané dlaby na umiestnenie rohov. (Vidz: Stavba.) (Tiež paňvou to volajú A. Km.)

hlavár = poprední gazda; významnejší majetkom, alebo silou, dômysľom, abo šibalstvom. Cf. vrchár i predník.

chrebedný = útly, slabučky

hrudiarka = štýrkoncová plachietka na odciedzanie syra. (Syn: hrudienka. A. Km.)

chovať, nachovať (— niekoho) = kŕmiť, opatrovať (nie ako inde: starať sa o chôvu, lež z pádu na pád dať starému, chorému pokrm.)

haras = ovčia vlna, vlnenie látky k vyšívaniu, odevy a obuvy

horbát, halas (i: poľské Fr. Šuj.), huriavk = Zvučný nepokoj (maď. zaj, moraj) Srovn: šťurc, lomot, a nedopad a nečin.

chriati (sa) = driape sa k niečomu nemožnému, nad svoje sily podniká

horlivý = prchký, k sváre, vaďbe, bitke hotový (nie: zelosus.)

kápka = čepiec

kaliacka = chorľavie, hynie, chradne. (Cf. kalika mrzák. Fr. Šuj.)

kaliť = má dvojaký jeden druhému protivný význam: 1. špiniť, zanečistiť, 2. vápnom bieliť, líčiť. (Inde povedia „mazať“, lebo najprv blatom pozamazúvajú, povypĺňajú odpadnuté, orúcané, ba i oduté miesta, až potom bieľa. A. Km.)

káčerový (— tanec) = t. v ktorom sa mládenci pochytajú sa za opasky v jednej akoby reťazi krúťa. Prvý bije za ním stojácich metlou, a títo zas tomu vyhybujú. Krúťa sa, kým jeden-druhý nepopustí opasok, a tomu potom beda. (Srov. pieseň pri tej hre spievanú: Ide káčer po…)

kilavý = kto má „bruch“ kilo = bruch A. Km.

končitie reči = štipľavé (sarkastické) i: utrhačné.

krnačky = sánočky, vlačúžky.

kontúry = ? (Nie: obrysy; čosi iného.)

kozík = štvornohý podstavec (riadne z jedneho rozvetveného koreňa) na motovidlo.

klinovník = uterák (Srov. idioteismy: črievko, metlička a p.)

koncovka = plachta na koncoch z trakami.

konic = (tá —) i: konica = koňská maštaľ.

kotúčka = na hlave skrútené vlasy, konť.

kone = dve drievca u konca rozštiepené a spolu sbité na strechách, aby vietor nedvíhal a nekazil slamenné viazanice = „župy“ na streche.

kinteš = sukňa z bieleho, domáceho plátna (poľsky: kynteš.)

kraiž = kráž, kriedov nakreslené koleso, v medzách, ktorého utratí zlý duch všetku moc škodiť.

krbáľať sa = kotúľať sa dolu brehom (deti).

kurdel = koňská nemoc, následkom ktorej koňovi odhnije jazyk.

kunier = kanec.

kuneka = morské prasiatko.

lakošný = lakôtkár (gurmán).

liatovec, liatovček = zvonec na ovce z liatiny.

lobuodka = loboda (špinát), — i liečivá zelina. (Na Senohradzi lobôdka, Originum Majorana L. Die Mulde. A. Km.)

lopuštik = liečivá zelina, proti opuchlinám ku kädeniu dobrá (Libštík, Levestík, Levisticum officinale Koch. A. Km.)

Lepordjak = niekedy v Leopoldove (Nitra) bol zavretý, tak aj jeho potomci. (Srv. Ďarmotčan.)

lanštiak = lanskoročná ovca (Srov. mrliak); lež aj: vlaní narodené dieťa.

lomot = vidz: halas, huriavk a p.

ličny = súmerne tlstý, buclatý, i: pekný (Cf. líčiť a líce Fr. Šuj.)

lub = železné polkruhové držadlo na vedre. (Že je z luba; lub vlastne kôra stromová. Fr. Šuj. Lub okolo kameňa vo mlyne. A. Km.)

ľaková zelina = liečivá bylina proti následkom preľaknutia; kvitne bielym i belasým.

Marmuriena^[234] = Morena, stslv. bohyňa smrti. (Srv. Časop. M. SS. Roč. IV., str. 104 — 105.)

marcha = ? Keď k. pr. nedostačuje hospodárovi sena, žaluje sa: „aj som už prikúpil, ale je všetko ešte malá marcha! Srovnaj: premarhať, márniť. (Cf. maď. marha, ajándék.)

mádrisko i: mádre = žalúdkový krč. (Cf. mádra, maternica = uterus mater. A. Km.)

meňúšky = inde: bahniatka (Orava), koťátka (Skalica); vrbové rozkvitnuté konáriky, svätené na Kvetnú nedeľu. (= maňúšky, maňa = cica, mačka. Fr. Šuj.) (Srv. „prvšie Jaropúčky.“ Ján Botto: Smrť Jánošíkova.)

mier (tá) i: miera = temián.

mraznica = poľné humience, kam gazda seno z obďalečných lúk schováva. Vidz: Stavby.

metlička = štetka (srovnaj prostomlúvu: črievko, klinovník.)

mrliak = jahňa, jarka. (Tak aj v Lipt. „mrľač“. P. Zt.) (Mrliak, mrdliak, že chvostom mrdá. Fr. Šuj.)

mlaďúch aj: jarčiak, jarča, jarčiatko = mladá ovca; — zajaček. (Mládka, jarka 1. ovca, 2. sliepka Fr. Šuj.)

mládnik (pl. mládnike = výhonok, svieža ratoliestka, skorý prútik zvlášť z brezy.

mrváň = pletený syr, snáď totožný z dolňooravským „obrtáň“-om (?) (Mrváň = okolo B. Bystr. veľký pletený koláč, jako bosman Fr. Šuj.)

metka koňská = liečiva zelina (Menta, mentka, Mentha arvensis. L. A. Km.)

meksavý = zoženštený (v dobrom i zlom smysle); mäkkého srdca

mura = mátoha tlačiaca prsá ľudí, vyssávajúca krv zo spiacich

múl = (ten) — riedky, zväčša, kvetastý, čipkovitý fátel. Inde blato, čo voda nechá, zamúli. A. Km.)

neveštík = bylina k liečeniu (od veštenia, alebo od nevesty?) Snáď len zle vyslovený leveštík? A. Km.)

nadulenec = nadutý, nafúkaný, napaprčený. (Prezývkov.) (dúliť sa. Fr. Šuj.)

nedopad, nečin (= neriad Fr. Šuj. j = vidz huriavk, šťurc a p.

nevdan = nevďačník Srb.? Fr. Šuj.)

nemajočnik = bezočivec

napuckať — vreteno = napriasť, aby bolo buclaté, plné, ťažké. (Srovnaj ľud. obyčaje na Luciu: „Lucka — napucká.“) (Inde: všeličo tiež napuckať. Fr. Šuj.)

núdiť = nie to literárne užívané: núdiť sa, lež skorej: nahovárať, nútiť. Tak aj na zvol. Handľoch

ohrešný = ktorý rád kľaje, zlorečí

ohráčený = koho okríkajú, ohráčajú (popeľúška)

odolien = odolen. Valeriana Officinalis L. A. Km.

opekať (— niekoho) = súriť, do pomykova priviesť, nútiť k niečomu. (Srv. páliť, opaľovať. Fr. Šuj.)

oštara = trápenie, nepriemna starosť (od posledného. Fr. Šuj.)

odľudný = od ľudí bočiaci, samotár (mizantrop)

ovodluvať = žalovať, obžalovať pred súdom, — rodičmi

ovrážobený = ? srv. vražba

obísť (— niekoho) = opatrovať. K. pr. nemá ma kto obísť, iba ak tá hriešna ženička (Obchodiť. Fr. Šuj.)

oštrnky = odpadky, okrajky z dosák

obnietka = zvláštny spôsob výšiviek (obnietenie —)

obalok = obšivka sukne kolo drieku

obšivka = červená, či belasá jednobarevná látka na kosičky („kródle“)

olejová (— šatka) = jednoduchá kartúnová riadne, žltej barvy šatka na hlavu

odiecka = cez väzy prehodená, poskladaná plachta. Patrí k sviatočnému úboru a býva často veľmi ozdobná. (Odedza, idiedzka. Fr. Šuj.)

ohrabky = jačmenné plevy. (Ohrabky pred viatim, pluvy po viati akéhokoľvek obilia. A. Km.)

predník = prímáš medzi hudci

panaška = stĺpik držiaci železné „piero“ na motovidle.

piero = spruha, pero na motovidle

praslička = Equisetum arvense L. Schachtelhalm. A. Km.

Paňi Marie kúpeľ = liečivá zelina

pravá ihla = rovná, k výšivkám podoby geometrickej potrebná ihla. (Srv. krivá ihla.)

prednička = žlté viazanie, spájajúce dva konce, kraje „furmičiek“ na kápke

podhradnica (i múrbenger) = dlhý trám na povale

podstienok = odkvap

puosk = sklenená ľahvica zväčša tľapkastej podoby. (Srv. Ťapoša) (Plosk, plosek [Trenč.] = krbka F. Šuj.)

pšocha = betlehemec, odetý do kožucha na ruby obráteného; i: strašidlo

príjesť = chrasta, výsyp na koži. (Srv. čary proti prijesti.) (Priesť, čes. přísť. Fr. Šuj.) (Z priesti kapať, ako na suchoty. Priesna zelina, od priesti: Clematis Vitalba L. A. Km.)

pomostina = dlažba v maštali, ako celok; jejž jednotlivé čiastky menujú sa palánky. (Cf. mostina, moštenica; mostina leží na slezajách. Fr. Šuj.)

pekeľník = nadávka (ku pr. zlostnému chlapcovi)

palánky = vidz pomostina. (Srv. maď. Palánk.)

postav (ten —) = 1. rod, ku pr. pochádza z nábožného postavu; 2. súkna isté kvantum. (Postav súkna = ein Ball Tuch; lebo to hore koncom stavali. Maďarské: posztó je od toho. Fr. Šuj) (Veď tuším tkáči aj svoje krosná volajú postavom. A. Km.)

planý, splanieť, oplanieť = nielen: zlý, lež častej: slabý, chorľavý, dengľavý. (Ako české: špatný. A. Km.)

prevrážať = ? srv. ovrážobený

poďišiar = vodorovne umiestnená doska (polica), na ktorú ukladajú po salašoch sýr v „hrudkách“, podobných pecňu chleba. (Deska pod šiarom; šindlie šarovať = radom pobíjať. Fr. Šuj.)

pohraneť, zhraneť = ztleť, zbútlavieť (ku pr. Strom)

peskať (— sa) = tajiť sa z niečoho. (Cf. pes, Fr. Šuj.)

puckať = vidz napuckať

panuje = jestvuje, trvá; nie: kráľovať, vládnuť

poharušiť (— sa) = povadiť (od tohoto o niečo miernejší výraz) (Pes haruší = pobrecháva. Fr. Šuj.)

preštiť; = ? Srv. priešťa = nepodarené dieťa zmok (Prôšťa, prasa, A. K.)

počastiť = niekomu „úctu spraviť“ — počastovať ho, pohostiť, (Srv. častiť, čestiť = ctiť, srb. Fr. Šuj.)

pstreň = voňavá ktorási huba na dreve

pstreňavý = pehavý (Variegatus Cf. pstruh Fr. Šuj.)

rečnica = mnohomlúvna; zvlášť o rozumnejších deťoch

rozavený, rozavustý, rozavusta = bezuzdného jazyka človek (Rozíviť = rozjaviť, rozškeriť, otvoriť Fr. Šuj.) (M. M. Hodža ale má: zaviť, rozzaviť: „shubu doma zavi.“ Šlabikár P. Zt.)

rís rísnik (ku pr. z rísu pracovať) = zčiastky (z polovice, z tretiny pracovať, kosiť atď.) Srv. maď. Rész

riapkanuo = rancované, zahybované, riasované

rohy = väzba na streche (V Trenč. Krokve(y) Fr. Šuj.)

reber = rebrík (tak aj v záp. Nitriansku.)

rymuvať (— sa s niekým) = ruvať, pasovať

ratolest = nie tá na strome, lež užíva sa tu v smysle: radosť, potešenie. (Ku pr. „takú mám s tým dieťaťom ratolesť; s tým prsteňom — a p.)

strela — takto menuje lud istú čarovnú látku, o ktorej sa nazdáva, že je pozostatok hromu, do zeme udretého. (Je to zväčša úlomok meteora, alebo stará — predhistorická — kamenná sekera, dláto A. Km.)

sŕkovica = hnoj vytekajúci z rán ľudského tela, z vredu (Srov. súkrvica Fr. Šuj.)

slúžik = pasáčik, mladý (7 — 15-ročný) sluha

starosť = rodinné slávnosti vôbec: krštenie, vádzky, oddávky, pohrab. (Ku pr. „bol som na starosti.“)

svorník = vidz: kolovrátok. (To isté, čo na voze svoreň. A. Km.)

samorastný = samorostný

spodňa = od pazúch až po členky siahajúca košeľa v celku. (Dakde: odolok i pendel. F. Šuj.) K nej prišité patria ešte:

stanky = z červeno-bielo, alebo (v čas smútku a pokánia) čiernobielo pásmovej pamukovej látky (tkaniny) ušitá, k telu priliehajúca, a od drieku až pod pazuchy siahajúca súčiastka spodne (košele), pripevnená cez pleca dvoma trakami. (Inde: stan.)

spvolnica, spvolnik = spoluobyvateľka. Ku pr. „spvolnikom mi je“; „spvolnikmi sme“. (V horň. Or: spolník.)

stavänia = dom spolu s gazdovskými stavbami. („Dom“ skoro nikdy nepovedia.) „Zanes to do stavänia“ povedia, miesto: domov.

strábiť; vy-; — sa, = liečiť niekoho, vyliečiť — ozdravieť. (Cf. stráviť sa; ostraby = lieky Fr. Šuj.)

slováčka (dobrá —) = výrečná, mnohomlúvna (to vám je slováčka!) Srov: rečnica

socha = zriedka ako štátua, lež zväčša:

1. na soľ = v košiary, aby ovce snadnejšie môhly soľ lízať, z jedneho koreňami (3 — 4) horepostaveného pníčka shotovené držadlo

2. na studni = dvojramenná vidlica, na ktorej sa dľa potreby hore-dolu prevažuje „vrhlina“. Vidz: studňa na svod. (V Trenčansku aj 3. noša na drotársky tovar. Tovaryšstvo III, 200) (Cf. socha a rázsocha. Fr. Šuj.)

sebný (abo liacový kôň) = ľavý kôň v záprahu. (Sedlový A. Km. — ten druhý je: brázdny. Fr. Šuj.) (Srv. rudaš.)

štence = kľúč na otváranie priečinov

šiare = vidz: podišiar

škrtle = súčiastka studne (na svod), spojujúca a uvoľňujúca pohyb „vrhliny“ so „želiarom“. (To isté čo aj na pluhu. A. Km.) (Synon. krpadlá, n. Köppel)

šata = vrchná sukňa, a či širšia zástera

šatkový tanec = všade známy pod menom „ručníčkový“

trízniť = hovoriť (aj v horn. Or.); lež užívajú aj v smysle: trápiť. (Trízna stslv.: obeta. Fr. Šuj.)

trútor (s trútorom) = druh hrubšieho fátelu („organtínu“)

tulifán = tulipán kvet; aj: časta forma výšiviek

tulajka = korunka v lampáši, do ktorej sa zapraví sviečka; i na svietniku

trasenina = slama pomiešaná zo senom, (natriasajú ju vidlami)

treslo, tresielko, tresielce = ohrada, spletená z doštičiek na piaď širokých a na tenko poštiepaných — okolo košiarov a záhrad. (Cez zimu sa poskladajú, a aby chránily stavania pred zimou a vetrom, popostavujú popod odkvap.) (Cf. trieska; syn. páranica lieska. Fr. Šuj.)

ťapoša = sklenná nádoba, tľapkavej formy. (Srv. pľuciar, pvosk.)

úfa = húfa, množstvo

utiernička = „pastierska“ sv. omša; akoby: malá „utiereň“ (Utiereň ex uterný, utorný; cf. utro, jutro, utorok = druhý deň. Fr. Šuj.)

úrazka = v podobe rovnomerného kríža, v prostriedku dreveným klincom pripravené drievco, ktoré ovčiary kladú na kotál, aby sa handra, na preciedzanie žinčice potrebovaná, nenamočila do nej

vydobrieť (vydobrela) = ozdravieť, srv. strábiť

verestuvať (— niekoho) = pozor dať na niečo, — na niekoho. (Zverestovať koho = pomôcť mu s pár zlatými; koho zverestovať = sveriť mu, požičať. Fr. Šuj. V tejto poznámke udané významy som nepočul v Detve užívať, pôv.)

vrhlina = tenšie brvno na studni. (Vrla, vrlina = nehrubé brvno. Fr. Šuj.)

vieška = vidz: čačinka (z: veje; srv. viecha)

viazania = medzi dva kusy plátna všívané čipky, shotovujú ich zväčša na Starých Horách, lež robia ich poriedku aj v Detve.

vír = ušatá sova, Strix bubo A. Km. (Bárs som názov tento počul na akýsi zvláštny, iný druh sôv upotrebúvať; druh, ktorý údajne len pred 6 rokmi zjavil sa v detvanských horách a zastúpený je tam len niekoľkými [2 — 3] kusmi. Tak jeden polesný; pôv.)

vražba, -vý = rana, -vý pre porobeninu, čary

vrchár = vidz: hlavár

zaopač, a či: zaupač = stráň, kde slnce nesvieti (zápač)

zapozdený = zahubený, zapustený, zahrdzavený

zaverať (— sa) = tvrdenie vierou potvrdiť. (Verať i veriť sa. Fr. Šuj.)

závadka = predmet zavádzajúci výhľadu na nejaký širší priestor. (Srv. ulica: Závadka v Detve)

zamaškatovie (— sukne) = istý druh látky na vrchné ženské háby. (Damaškat. Fr. Šuj.)

zaziapať = mrzko na niekoho zazrieť (zaškúliť, zagániť) (zapyšťať, kurča ziape. Fr. Šuj.)

zajačkový tanec = pri ňomž skacká tanečník medzi dvoma na kríž preloženýma slamkami, pozorujúc aby sa ich nohou nedotknul. (Vidz spev: Na detvanskom moste beží zajac.)

zemnituo = pôda bez skáľa a štrku

zábitok = bitúnok, miestnosť, kde zabíjajú rožný statok

zmárniť má dvojaký smysel:

1. — sa = samovraždu spáchať,

2. — niečo (ku pr. majetok, dedictvo) znivočiť, ztroviť

zbŕzga (— sa) = ku pr. žinčica, mlieko = skyslie („zbrzgavie“)

zrádca (tá —), zrádnik = epylepsia (i výkrik: „ba zrádnika!“ — ťa vzal!) (I: zrá(d)ca, zráca. Fr. Šuj.)

zrub 1. na studni = zábradlie na —

2. na stavaní = štyry vonkajšie steny zvlášť; vôbec: polodostavený, strechou nepokrytý drevený dom, stavba. (Srub = bútly peň, to čo žbal. F. Šuj.)

zhúra = krik, lomot, hurt — zvlášte neočakávaný rozruch, (v menšom katastrófa)

zízať (— do niekoho) = niekomu stále priečiť, prenasledovať niekoho. Ku pr. „naveky zízate jeden do druhého“. (Očima zízať, jako had. Fr. Šuj.)

žbal = v prostriedku vydlabaný driek hrubšieho stromu, ktorý sa miesto umelého zruba na studňu pripraví, aby sa do vody prachu a smetí nenatrúsilo

želiar = súčastina studne. (Zpotvorené zo žerav, žeravel, čes. žerav, jerab. rus. xypábd; maď. kútgém. Fr. Šuj.)

ženáč = muž ženatý

žvendavý = zlý jedák. (Od žuť, žuvať?) Žvendoš.

b) Iné zvláštne slová

Adaj, = azda, možno že —

nuž, nuža, nuž akože! = stupňované potvrďovanie pravdivosti niečoho, čo by sa malo samo od seba rozumeť, čo je zrejmé.

čudím (— niekoho) = karhám, hreším niekoho. (Nie od čud? Pôv. — cúdiť, vycúdiť niekoho. Fr. Šuj.)

čuje (— sa) cíti sa, má sebapovedomie

dobída (ku pr. niekoho — dôjde) = súra, núdza, pomykov, mrzutosť. (Srv. „Krpec ma objedá.“) (Inde: obida, a tak je i stsl. i rusky. Fr. Šuj.)

chodák = k chodeniu peší súci, schopný. Ku pr. „som teraz nebárs chodák“

paratiť (na niekoho niečo) = vinu skladať na niekoho, upodozrievať ho, ba i chystať niečo zlého, pomstu proti nemu. (Cf. parato = ožeh, týka Fr. Šuj.)

nakriatnuť (— sa, alebo: niekoho —) = napraviť, primať k uznaniu vlastnej chyby, napraviť, pokarhať aj nahovoriť. (Cf. nakrútiť, nakloniť. Fr. Šuj.)

paskudiť = neporiadok, nepríjemnosti robiť. (Srv. v Orave: „Ty paskuda, aj s paskudov! (Niektorý myslia na pa — Skyta. Fr. Šuj.)

poštekať (— na niekoho) = príkre naskočiť na-; napadnuť —

pouháňať (— sa) zvadiť s niekym. (Po súdoch sa uháňať, doháňať. Fr. Šuj.)

strončieť (strončel) = ustrnúť od úžasu, strachu, i: od čudovania

šakovak = všelijako

taktoká = riadne je to spojivo reči, pokým hovoriaci rozmýšľa čo by mal ešte povedať. Užíva sa bez dôslednosti a potreby. (Srv. maď. izé — hát.)

tepiť (— na niekoho) = rozhodne obviňovať niekoho s niečím. (Cf. ťapiť, dobiť = trafiť. Fr. Šuj.)

ukoristiť (— niečo) = násilne pochytiť, zúžitkovať

ulahodí sa = pridá sa. (S týmto Detvan ako keby chcel k svojmu ospravedlneniu dokazovať, že nemá slobodnej vôle, lež koná z nutnosti. „Ulahodilo sa mi zahrešiť, — opiť sa“

volentier = furták, neporiadnik, šarvanec (maď. gézengúz) srv. volenciu robiť = krik, nepokoj

vrážiť (— na niekoho) = ? (Cf. vraziť, nevražiť, skyvražný Fr. Šuj.)

vyparatiť = vyviesť („vyvŕbiť“ v Orave) niejaký šibalský kúsok.

c) Zjavne cudzoznejúce slová

Ánzec = vkladok (všívka) rôznobarevnej látky do rovnobarevnej

beťah = zlý, prešibaný. (Srv. maď. beteg, mrus. betcha: Fr. Šuj. — mrcha choroba, zrádnik. A. Km.)

brusliak = živôtok. (Cf. prsliak. Fr. Šuj.)

barchan = tkanivo

Betlianske salaše — maštale = Betlehemské. (Snáď po Betlenovcoch, ktorí v XVII. Století vo zvolenskej panovali. Fr. Šuj.)

bantovať; po- = niečo pohýbať, včely (v klátoch)

cimerituo — dôkladné, dokonále, ozdobné, skvostné. (Címer, cámer = znak, ozdoba: cimeristé voly. Fr. Šuj.)

cakne = zúbkované čipky

frajer, frajerka, frajeruočka, frajerečka, frajerčička; (chodiť po fraji, frajerčiť, frajerkár) = milá

fruštik = raňajky. (Nepopulárne; Slováci si ráno len zajedia, potom obedujú atď. Fr. Šuj.)

fizolňa = fazuľa

furman

furmička, furma = vzorka

fiertuška = zásterka

fajta, fájt (ten —) = druh, rassa i pokolenie

fajfa = železná súčiastka motovidla (Pfeife, recte: cieva [Trenč.] A. Km.)

fasirovať — k duhu —, k dobrému slúžiť, slušať. Ku pr. „pálenka mi nefasiruje“. (Nemecké [kasárňanské] es passiert. Fr. Šuj.)

gauza = neporiadok, pohoršenie, krik. (To kedysi užívali z latinského: causa. Fr. Šuj. — Gauza = nečisté zrno. A. Km.)

gorieľ = golier

gažmier = látka Kaschemir

gondáš = sviňský pastier (zo stsl. gady. Fr. Šuj.)

hamišný = falošný; zvlášť hovorí sa to o očách mužských. (Česi užívajú hamižný v podob. smysle. Fr. Šuj.)

haverovať = postávať, povaľovať sa, leňošiť

homrať = šomrať

jaráš = kraj, obvod (či aj okres?)

jazer = tisíc? (Na pr. „predtým sa šindlia na jazere rátalo“.) Maď. ezer

kaláber (na —) = spôsob hamovania. (Druhý spôsob: na hánt.)

kamarát = priateľ

kitta = sukňa, či širšia zástera

kontúry = ? (To isté čo franc. Contour, Umris ?) Slovo toto počul som v Detve v cele inom smysle užívať.

kumhart = na ňom visí kotál zo žinčicou nad vatrou. (Kumhár, kumholec, ex Krumholz. Fr. Šuj.)

krepindľa = ozdobná partička na obrubovanie sukieň. Srv. štairant

kanafas = látka na háby

klot = atlasová látka na šaty

kartún = látka na šaty

kródel = kosička, (Ex krádel = činovať. Fr. Šuj.)

kupa = krhla

kvit = lieh, špiritus (okovitka — aqua vitae)

láda = truhla, škryňa

minúť (tá —) = okamžik. Na pr. „preklínala som i tú minúť, v ktorú som sa z matera narodila“

maštrancia = špecia, ingrediencia, liek, zvlášť liečivá masť (Salbe)

medián = medenná nádoba, hrnec (i: zvon; cf. medenica. Fr. Šuj.)

materia = jednobarevná, čierna, lebo červená látka na prusliaky a kosičky

odomáš = áldomáš

oferovať, ofera, oferník = obetovať, venovať, hromadné obetovanie; = usporiadateľ, dohliadač

pucovať = čistiť; i: ozdobovať šatstvo

perešovať (— sa s niekým o niečo, i za —) srv. vrch Pereš = pravotiť sa o niečo. Je ovšem od maď. „per“, lež toto pochádza zas od slovenského pra, rozopra. P. Zt.

pľuciar = sklenená nádoba. Nem. Plutzer, Srv. pôsk, ťapoša

proš, prošík = malý stĺpik, cilindrík, krutka

peračín = petržlen, petružlen, perašín

rajs = riž

rudaš = kôň na pravej strane záprahu

rychtovať = chystať, sporiadať vopred

ročka = nádoba podobná studňovému vedru, na vrchu opatrená tiež polkruhovým držadlom, lubom. (Nem. Rocke)

ringalke = okrúhle pliašky, v prostriedku, alebo na kraji opatrené dierkou. Visievajú na prsteňoch (Vidz takýto zo štyrma ringalkami v slov. muzeume.), alebo sú úzko jeden pri druhom v riadkoch poprišívané k ozdobe kápky a p. (Nem. Ringeln.)

šajty = porúbané drev. polená ku kúreniu. (V B. Bystr kľufty. Nem. Schleit. Fr. Šuj.)

sodona = nadávka na planú ženskú. (Sotona. fr Šuj. Tak aj v zvol. Handloch pôv.)

sapúň = mydlo (takto v celom Zvolensku)

štairant = ozdobná úzka partička na spodku sukieň

šnúrka = úzka partica

švajkéz = nadjetý prasací žalúdok. (Matejko. A. Km.)

štál (plur. -e) = humno, stodola

šúflatník = tulák, povaľač

šianať (— sa, druhého —) = šetriť, i: ľutovať.

škálesovať = karhať, trestať

šťurc = lomot

šalvaister = lučbová voda, Scheidewasser

trung i: trúnok = nápoj, menovite pálenka

tulifán = tulipán

tilang, tilangňa = riedky fátel, túl.

vendelíček = malý medailón na hrdlo. (Ágnuštek: anjelíček: vendelíček)

vinš; —ovať = želať, prajeť.

žup = viazanica slamy na zaokrytie strechy. („Strecha pod župom“)

B) Mluvničná časť

a) Skloňovanie mien podstatných

1. Jednotný počet

(Nominativ) chleba. (I v gemerskej tak. To od častého užívania genitíva „daj mi chleba (totiž časť chleba); nemáme chleba“; netriafajú niekde na pravý nominativ chlieb. Podobné netrafenie na nominativ je aj Pavlovejsa, Novejsa, miesto Pavlova Ves atď. a to z častého užívania genitiva z Pavlov Vsi a locala v Pavlovej Vsi. P. Zt)

(Genitiv) matera („— sa dozviem“, i: „strela ti do matera!“).

Pravidlo: Miesto é, ie v príponách jednotného počtu prídavných mien, poťažne zámien, užíva Detvan ý, i. Pr. zarmúcenýho, zarmúcenýmu, druhýho, druhýmu, krajniho, krajnímu, novýho, novýmu. P. Zt. Ostatne počuť ač po riedku užívať aj ie: Tak ku pr. Aj zamieňave: „novieho šeckýho“ (do — — rúcha oblečená).

2. Množný počet

Pravidlo: Neosobné mužské na g, h, ch, k, a ženské na a, vychodia v Detve v nominative a accusative plur. na e. Pr. vieške, oreche, ručníčke, klinovnike.

Pravidlo: V podstatných menách ženského rodu miesto spisovnej prípony iek, užíva sa v Detve uok (ôk, vok.)

Jednotlivé podst mená mužského a ženského rodu majú v genitíve plur. odchodne od spisovnej reči í; pr. šindlí. (Tak aj v Nitre a Trenčíne. Fr. Šuj), tak ako aj inde: peňazí, koní, hostí; miesto peniazov, koňov, hosťov; ruží, koží miesto rúž kôž. Treba by bolo ešte vyzkúsiť, kde sa tak stáva. P. Zt.

(Genitiv) štýr („do — i piatich vrchov“). (Do štýr i do štyroch; od štýr zlatých nedám. Fr. Šuj.)

Vších sviat (na — i do —). (Pekná starina. Cf. tých čias = časov; do korán [korien] = koreňov. Fr. Šuj.)

(Accusativ) starie materia (Dľa skloňovania: mater, matera, materia, za materie; ako: ralia, ralie; rodičia, rodičie — čes. rodiče. Fr. Suj. — Slovo toto čo výnimka požičalo si príponu z mužských, ako: rodičia, učitelia, ačpráve sú toto nominativy. Jestli je ale materia; v Detve i accusativ, tedy je i nominativ, a to skorej. P. Zt.)

(Local) domiech (v —), lež aj riadne: v domoch. (I v Liptove tak. P.Zat. — Na roliech, v nebesiech. Fr. Šuj.)

(Instrumentál) deckoma (s —) = s deckými t. j. s mládenci. (Je to síce duálová prípona, tak ako rozdiel je medzi rukama, nohama, očima a rukami, nohami, očami, čo sa ale teraz myslím už mieša. Vzdor tomu je deckoma skutočne zvláštnosť instrumentála v Detve. P. Zt. — Za duál to považuje, jako ku pr. za tyma horama, Fr. Šuj.) Také sú v Detve aj: kraji (krajmi), fašangy (pred —), s tymýto veksly, vršky (hore —).

b) Časovanie

1. Oznamovací spôsob

(Prítomný čas.) Občakúvam, dováľam, odkášam (verbum iterativum, niekedy i durativum. P. Zt.); misí, čará,^[235] preharčí (— ma).

(Minulý čas.) Pravidlo. Prvé príčastie činné času minulého vychodí v Detve na u, práve tak ako v Orave, v Liptove i v celom Zvolene. Pr. bou, bojovau, prišieu, hrešiu (— mi Boha a p.) No za to aj koncouka na l neni neznáma a mieša sa — tak sa zdá — bezdôlsledne s tamtou.

2. Neurčitý spôsob (infinitiv)

Príklady: prajeť, jesti (i: jesť) = jiesť, búcť = byť, zakĺnať, podkušiť (— niekoho) = do pokušenia uviesť, dierkať = dierkovať (pri vyšívaní). Spovedovať (— sa i: druhého) = zpovedať.

3. Tŕpny spôsob

(Príčastie minulého času.) Príklady: zanahatuo (— niečo na niekoho) = zverené, zanechané; naliatie (— sú mi deti doma) = doma som nechala deti.

Dvoja v Detve nielen Pánu Bohu a svätým, lež aj rodičom a starším ľuďom vôbec. Tak ku pr. aj mladšá manželka svojmu o 5 — 10 liet staršiemu manželovi vyká. Ku pr. „Tetka sa mi chorý.“ „Otec mi ležia.“ „Privideli nás Pánbožko.“ Vykanie je tu ešte vo všeobecnom užitku aj voči cirkevnej i svetskej vrchnosti, ako snáď dosiaľ už nikde na Slovensku.

c) Tvorenie slov a slovies

Adaj = azda

cistý = čistý

cipka, cipuočka = čipka

Ďúra (na —) i na Ďúrsky jarmok = na deň sv. Jura

darúnok, pl. —y; podarúnok = dar

Ďarmotčan i: Ďarmotský = v Balážďarmotách kedysi uväznený, i: jeho potomci

domášny = domáci

divostvornuo = divotvorne (— zviera = abnommé)

gäjdy, gäjdičky (e je silnejšie vo vyslove než a)

hadavie (— výšivky) = napodobnením, hada ozdobené

kceť i: kseť = chcieť

koleda = koľada, kolenda, kolinda stslv.

klbása (častej: črievko)

krľha (i: krhla) = krhla, drevená nádoba

kláskavie (— výšivky) = klasu podobná ozdoba

Lepordjak = v Leopoldove väznený a jeho potomci

kťerý, kťerá, ktoruo = ktorý

ledvoj, ledvým činom = ledva, sotva

dražďejú (ku pr. — tie súkna) = dražejú

mäsnituo = mäsité. (Dľa príkazu katolíckej cirkve postia, zdržujú sa v isté určené dni nielen od mäsa, lež aj od mäsnitého, t. j. z bravčou, husacou, lojovou masťou zapraženého; a to často o mnoho prísnejšie, než to cirkev predpisuje.)

manka = mamka, matka

minúť (tá — i: tú —) = minúta, okamih^[236]

ňanka (ten) = otec

naovlaky = návlaky v krpcách

naodkončia = istá časť krpcov

naostáť (— na niečo) = dôsledne, neodbitne žiadať, cieliť na niečo

nedbavlivosť = nedbanlivosť

neštestia = nešťastie

jesto = je, (est)

najdrieľ, drieľ (v hornej Orave najdrelej, drelej. Srv. tamže: trielil (nie z drielil?) = utekal, náhlil.) = najsamprvej

načtíviť, náčteva = návšteva

načtívenia = úder od Boha, trest Boží

nak = nech

nevedomne = nevedome, nevedomky

obocia = ovocie

obšívkanie (— brusliaky) = vyšívané

osve = osobitne, oddeleno

ovčička = ovečka

oštípanuo = ošípané, prasa

paňenka = pannenka

piero = pero, pierce (Cf. maď. forgó) i spruha (Cf. nem. Feder.)

pov (v — viere) = v prostried času sverenia, zasnúbenia, very

peškom = peší, peším spôsobom. (Je to adverbium požičané z inštrumentála (od neužívaného nominatíva to peško) P. Zt.)

pozdávam (— sa) = nazdávam, domnievam sa

pŕhľavička = pŕhľava, žíhlava

pomeť (tá —) = pamäť

pometlivý = pamätlivý; v istom smysle i = opatrný, majúci na niekoho ohľad, pozorný, (galantný)

ploštička = zvláštny a veľmi častý motív (vzorka) pri vyšívaní. (Diminutiv plocha)

prez = skrz, brez, brezo

poukäzovať = poukazovať

skáľa (to-i: toho) = štrk

sladuľkavuo = sladunké

slučka = sľučka

spvolnica = spoločnica v bývaní, spolubyvateľka

skäza (ku pr. „zahrešiu mi do skazy“) = záhuba, zkaza

stokať, —núť = zastrčiť za niečo

strieblo = striebro

strieda = bazová

Škäredná streda = Škaredá (Popoločná) streda. (Cf. hluž. škerjeda = špata; čes. šeredný. Fr. Šuj.)

šochtár = žochtár, šechtár

šetko, i: šecko, šecek = všetko, všetok

tekúca (— voda) = tečúca, riečna

Teriak = syn, potomok Tery, Terézii. Srv. Lepordjak

tochto = tohoto (K poľahčeniu výslovi tak. P. Zt.)

Ťurecký vŕštek = Turecký —

Ťuríce, i: Ťuriepole = Turíce (sviatok), Turépole (Detve blízka obec v Novohrade)

ulic (tá — i: tú) = ulica; (vidz minúť s poznámkou pod čiarov)

v spvolku = v spolku. (Vo výmluve v zneje skoro skoro ako f.)

veľa, veľarázi = mnohokráť

vopkať = vopchať

zaverať (— sa) = zaveriť („na muoj veru“)

zábidľavý = zábudlivý. (Tak sa nám zdá, ako keby v tom i vyslovený bol akýsi súcit nad úbožiakom; ako keby sa mluviaci hneď s tým aj ospravedlniť chcel, že to nespomína čo žalobu, lež čo chybu prírody, za ktorú zábudlivý nemôže.)

zátvrdľavý = zátvrdilý. (P. Zt.) (Tak v predošlom, ako aj v tomto prípade to koncové a vyslovuje akoby stálosť patričnej vlastnosti, dlhé trvanie tejže u tohože.)

zaoduch^[237] = záduch, asthma

zaoprah = záprah

zaokon = zákon, pravidlo

zaopač i: zaupač = strana v hore, ktorá najskorej sňahom zapadá (nie od západu slnca) Fr. Šuj.

zbednený = zbiednený, vychudnutý, oslabnutý

zelezo = železo

C) Fraseologia

Ako som na moje nohy zrástla = od mojej maličkosti.

Ani po chrenáči, ani po kupáči nechodi k nám živý duch — nechodia mládenci „po chrene“, ani po kúpaní.

Badám ťa = poznávam.

Buoj bije proti nemu = prenasleduje ho.

Čo mu na jazyk slina donesie.

Deň na nohách rozvláčiť = bez úžitku, osohu stráviť.

Dievka pri macochy = biedna, utlačená.

Dobida duoje človeka = núdza tieseň.

Dobre je dokladať sa Pánu Bohu = utiekať sa.

Dobre stoji (— počasie) teraz furt.

Dobre sa šikuje (— statok) = darí sa.

Do čista = celkom, úplne (ku pr.-chudobný).

Do (— čertou, — zkazy) odať niekoho = zakliať ho: „bodaj ťa zlý… vzal!“, „aby si zkazu vzal!“

Dohodli, dohodnúli sa (v-i: na niečom) = usrozumeli.

Dohriať (— niekoho) = prinútiť, tiesniť — (ku pr. v pravote)

Do kríža upadnúť = do choroby, — menovite do porodných bôľov

Do soboty, do desiatej (— sme tam boli, — mám to dohotoviť) Tu pozoruhodná je tá neobvyklá reduplikácia.

Do štýr i piatich vrchou, = — rázov.

Do vrchu vychovať (— syna, — dcéru) = k dospelosti.

Dupľovaný človek, i: — robota = dokonalý, dôkladný.

Ďakovať niekomu = pozdraviť niekoho, ukloniť sa v ústrety idúcemu ; nie (ako inde) za pozdravenie zaďakovať. Tak aj v celom stredňom Zvolene. (Cf. ďaku preukazovať. Fr. Šuj.)

Fajurka neumytá = nadávka proti ženskej, ktorá sa neslušne mieša do toho, čo jej nepatrí.

Haňbil ma pred celým svetom (ku pr.) z tých sluov, že… = tupil, (maď. pirongatni)

Hrdé = skvostne; len zriedka: pyšné. (Vždy skorej v závidiacom, než v zazlievajúcom smysle.)

Hrdá dievka = vyfintená, pekná, bohatá.

Hrdé šaty = skvostne, drahé.

Hrdiť sa = vychvaľovať, pýšiť sa.

Hrdoba = prepych.

Hrdý laz = bohaté hospodárstvo.

Hrešiv toho, čo na oblohe svieti. (Boha — Stvoriteľa.)

Hriešna žena, — telo a p. = tá úbohá, nebožiatko. (Nie v smysle odsudzujúcom, lež v poľutujúcom. Vôbec užíva sa to k vôli lepšej emphase. Pr: „Nemá ťa kto obísť (t. j. opatriť), iba ak tá hriešna žena.“ — „Nemá nič (rozumej: s čím by sa živila) len tú hriešnu praslicu.“

Chodiť za niečim, ku pr. — za vajci (sberať, skupovať) — za živnosťou (žobrať, i hľadať prácu, zárobok; áno vôbec: zarábať.)

Chybný = krivý, slepý; — na rozume a p.

Chytám sa ťa = poznávam ťa (dávno nevídaného). Srv. Badám ťa.

Iďte s Bohom! — A vy s jeho Synom! = Takto sa pozdravujú jeden druhému.

Iba čo sa človek navodácka^[238] po Zvolenoch! (— po Bystricách) = natúla po súdoch. (Do Z. sa totiž chodia súdiť — bohužiaľ pri často. Inu — slovanská krv!)

Jedno (— od choroby), druhuo (— pre štestia) = akoby s jednej strany pre to …, s druhej…

Každý pichne do takýho, — takýhoto. Toto „takýho“ uživajú v tomto smysle veľmi často. Zdá sa nám to byť jakoby zatajené označenie istého zástoju, istej kvality, úradu, hodnosti. Ku pr. „takýmuto to už neprislúcha“ (takému starému človeku, — ženáčovi, — predstavenému, — kabátošovi a p.)

Každý (syn, — a dcéra) mi je už na svojom smetisku = na svojom osobitnom chlebe, — domácnosti.

Keď sa ja raz na to zaveznem = odhodlám, keď si to pred seba vezmem.

Konám si (— ženenie, osvobodenie od voj. služby) = vyprostredkujem, obstarávam.

Ktorému ako päta dochodí = majetok stačí.

Len Pán Boh mi je pomocník.

Len to nás rozráža = len v tom sa delíme (že on ku pr. nepije ani za celý svet a ja si zas rád uchlypnem).

Lieky nachádzať niekomu = haniť, tupiť niekoho. (I: lieky dávať niekomu.)

Má úmysel k Pánu Bohu = má smysel k vecám duchovným, — náboženský cit.

Mierim, nemierim (— sa s niekym) = dĺžej i stále s niekym v pokoji, v svornosti zotrvávať. (V miere —, nemiere i nemiernosti, v sklade žiť. Všetko výrazy z Detvy.)

Mitrovať = účty, poriadky robiť medzi bačom a valachmi a medzi gazdom na deň sv. Demetra (Mitra), a spolu aj „odomáš“ z tej príležitosti; teda aj: veseliť sa, popíjať v ten čas.

My tam ešte v sklade (— v skladnosti) nažívame = v pokoji, v miere.

Na celom roku (ku pr. — nič nerobí) = cez celý rok.

Na noci býva veľký mráz.

Naostať na niečom = niečo dôsledne žiadať, — sledovať, — prevádzať.

Na fraj chodiť = na zálety. (Srv. frajerka.)

Naprávaná (— pálenka) = rozličnými špéciami preprávaná, miešaná —.

Našťurcovať na niekoho = naskočiť, nakričať —.

Narobila mi gauzy, a ja hu musím teraz vymývať.

Nato (alebo i: v tom —) som nezvyčajný = nezbehlý.

Natrafil som mu žilu (i: — na žilu.) (Cf. do živého. Fr. Šuj.)

Naveky sa mi posmieva = stále, vždy posmešky si tropí zo mňa.

Naveky do hriechu s ním ideme (Srv. nemierime sa s ním; nie sme s ním skladní) = v nesvornosti žijeme stálej.

Na vrche zvoniť = vyzváňať na pohrab zvlášť, zriedka i: na služby Božie. (Vrh = puls; 2 — 3 vrhy, hrany. Fr. Šuj.) — Bezprostredne pred samým započatím obradu zvonia „Zigmund“ = signum.

Nebárs si ty chodák = slabý si ty do chôdze.

Nebude si sponosno (— dal som mu almužnu; — bola som v chráme Božom;) = nechcem sa síce s tým chváliť, ale tak je.

Nedav by som statok priahať keď on zomre! hovorí sa to dvojsmyseľne, čoho význam je: nech sa ešte aj ten statok raduje nad jeho smrťou!

Neh ti Pán Boh odpustí; všetkým dušičkám na poľahčení! (lokál. Fr. Šuj.)

Neni si ty ani hodný človek = čestný, sporiadaný —.

Nemuožem mu na liek padnúť = — unádnuť, natrafiť.

Neumelý = (maď. félkegyelmü); trochu miernejšie než: blbý.

Niekoho s niečim ukryť = zatajiť, zakryť chybu, krádež, dopustiť v svojom príbytku niečo zlého robiť.

Oberať sa (— s niečim) = zaoberať; vždy v zlom smysle: krádežov.

Obríkol sa na mňa = obkríkol ma drze.

Odiecku mala obohnatú kolo seba = zahodenú —

O Ďúry = na sv. Jura, okolo —

Odprávať (— niekoho) = odprovadiť. (Považujú to za prísnu povinnosť hostiteľa voči svojim hosťom; odprávajú i v najhoršom počasí, ďaleko.)

Od prvu národu = od nepamäti.

Odpytuje sa od niekoho = prosí za odpuštenie —.

Oželiem ťa! = vyhrázka t. j: zabijem ťa, alebo dokaličím, a potom už nedbám, keď za to aj žalár strpím. V tom istom smysle aj: „radšej ťa odsedím“.

Paňensky vek = vo veku 15 — 25 rokov.

Paratiť (— na niekoho) = skladať vinu, upodozrievať, i chystať zlé na niekoho, (lat. moliri) (Srv. parato — týčka. Fr. Šuj.)

Planou ma ráta = za planú, zlostnú, neprajnú ma považuje.

Poctivou dievkou som sa vydala. (Tiež: vdovicou som sa vydala. Fr. Šuj.)

Pod túto palicu (— rychtársku) patrí = do tejto obce —.

Poharkáme sa = vidz: pouháňať sa.

Pohoršiť sa s niekym = pohnevať (nie lat: scandalum pati.)

Po chrene chodiť = vidz: Ľudové obyčaje.

Polepšiť sa s niekym = pomeriť —.

Pochybiť (— ho) musím = obviňovať s chyby; musím mu ju pripísať na rováš.

Po kolibkách chodiť = prôvodom — po oltárikoch na slávnosť Božieho Tela. (Theoforia.)

Porobila mi, že ma bude na kozly lámať = počarila mi —.

Pouháňať sa (— s niekym) = zvadiť sa —.

Povec niečo na tej fujery = zapískaj —. (Cf. maď. muzsika — szóval. Fr. Šuj.)

Pozorno (— mi je stadeľto) = (mám odtiaľto) dobrý výhľad; ku pr. z okna. I v Lipt. tak. P. Zt.

Požuhriť i: požúriť = miernejší spôsob vadenia sa, (maď. zsörtöldni) (žuhriť, žuhrať cf. žehry = dopaľovať sa. Fr. Šuj.)

Pred páni (— som bol) = na odvode, (vojenská assentáčna kommissia = „páni“. Tiež aj: „pri ľuozoch“.^[239]

Prehárčať (— sa s niekým, i: niekoho) = dráždiť. (Maď. faggatni, i: enyelegni valakivel.)

Prešťurcovanie deti = nezbedné —.

Priemena = miesto: výmena; vymeniť sa z pod niejakej ťarchy, — platenia „odplácky“.

Pripadať, pripadnúť (ku pr. do hriechu) = častejšie a nevdojak, nenazdane upadnúť do niečoho zlého.

Pritrnúť (— niekoho v niečom) = upodozrievať zo spoluvinníctva.

Priviedli nás Pánbožko = nešťastie zoslal na nás Pán Boh.

Pusti sa (ku pr. — zvon, — dážď) = ako by: pustí sa do zvonenia, začne zvoniť, — pršať. (Povedia i: pustilo sa k dážďu.)

Padla na planie oči = vystavená bola pohľadu planých očí.

Poklona = dar. zvlášte svadobný.

Pokloniť sa proti niekomu = niekomu poklonením sa, pozdravením vzdať úctu. „Ani sa len proti mne nepokloní.“ Pokloniv sa proti obrázkom^[240]) (— svätých na stene v izbe.) (Jako Rusi. Fr. Šuj.)

Preprávajú sa = nesvorní bratia delia si izbu, preprávajúc ju doštenou stenou na dve osobitné izby.

Prípovie sa = niekoho slávnostnou rečou osloví. (Ku pr. starejší pripovie sa hosťom a p.)

Privďačiť sa (— niekomu v niečom i: — s niečim) = prihovoriť, zalichotiť, ale i: malim darkom zavďačiť.

Podľa seba si dievča vyber = t. j. — seberovné (— majetkove, dľa stavu, veku, telesnej krásy, mravnej zachovalosti atď.) I: „čuo ti bude roveň“.

Prepomuocť svet = prevládať všetky prekážky.

Píli mi na veky na hrtane = dohovára mi pre ožranstvo (ku pr. kňaz, — žena.)

Pri chudobe sme = chudobní, biedni.

Pokušená je medzi nami = ustavične nás pokúša; s nej vychádza všetek nepokoj.

Podávať sa niekam — niekam sa vybrať, niekam cestovať. „Kde sa podávate?“

Proti niekemu sa zasmiať = usmiať sa niekomu do tváre.

Radujeme si = premieňave niečo konáme. (Ku pr. do kostola premieňave chodia nevesty, k vôli opatere malých detí; — kupujú olej do lampy. V ktorom dome vidno dve lampy nad stolom — tam je už po svornosti!)

Reči sa držme = zotrvávajme v tej istej výpovedi; čo jeden sozná pred súdom, to má — dľa jejich mýľneho náhľadu — aj druhý (svedok, alebo obžalovaný) svedčiť.

Rozkäzuje si pesničky od podivu, i: — od výmysľu sveta = tie najrozličnejšie, najneznámejšie, na aké mu len chuť prinde. (Hudcom pri burse.)

Ryčí, kričí od podivu sveta = čo mu len na pamäť zinde, — zlého.

Sama som toho svedomá = som svedok, videla som to na vlastné oči.

Slúžiť niekoho = obslúžiť niekoho, v niečijej službe byť. „Sluzív som ho po tri letá.“

S nábožnýho postavu pochádza = z — rodu.

Skrz majetkov sa poharušili = povadili sme sa pre majetky.

Spoďakúvať sa = vďaky vzdávať slávnostne.

Spomínať sa niečim = chváliť sa —.

Spravodlivým chlebom som živý = je statočný, poctivým spôsobom vyhľadáva si živnosť.

S rožky ísť = dar niesť (akékoľvek lakôtky, nielen rožky) šestonedieľke.

S teľka; (dištingvujúce slovce, maď. annyiból hogy…)

Svaďba = celá družina a svadobný sprievod. („šetka svaďba“)

Suchým vrchom (— som mu položil, — dal) = nabil som ho náležite, bez pokrvavenia.

Šikuje si, i: vedie si (— pekne, — mrzko, — hodne.) Slušné držanie má; slušne žije.

Škodná som = oškodená —, ukrivdená. („Šesť zlatvok som bola škodná.“)

Šlo mi to na srdce = dotklo sa ma.

Šľaky tratiť = keď ku pr. manžel často vystáva z domu, a keď nechce, aby sa domáci dozvedeli kde je, porobí poriadky („tratí“) aby mu nenašli stopy („šľaky“).

Špíriť (— niekoho do prsí, — do boku.) = štuchnúť, udrieť, šturiť. V Lipt. štopnúť.

Šprihal mi do očú = vyhadzoval mi niejakú vinu na oči, ostrejšie. (Srv. miernejšie: Vyvrával —.)

Takuo svedomie ma duošlo = taká myšlienka ma zaujala, to mi prišlo na myseľ.

Tepiť (— na niekoho) = rozhodne obviňovať niekoho. (Srv. naťapiť. Fr. Šuj.)

Tešnieť si (pre niečo, i: za niečim = bôľne cítiť nedostatok niečoho, neprítomnosť niečoho; i: „aprehendovať“ si pre niečo.

To je hriech od Boha = — proti Bohu. (K vôli väčšej, emfasy.)

Ty strach čertov! = nadávka. (Srv. strachoprd.)

Úctu mi spravil; uctil ma = počastoval —.

Ukoristiť (— niečo) = nespravodlive užívať niečo.

Ulahodí sa (— mi to) = nevdojak sa pridá.

Umrel odo mňa (ku pr. muž —) = odumrel ma.

Urážať sa (— na niekoho s niečim) = upodozrievať.

Uviesť sa na cudzuo = ulakomiť sa i: ukradnúť niečo.

Užiť = nie: spotrebovať, lež: do úst vziať, stroviť (jiedlo). „Veď si len užite, veď je dobruo!“

Už sa viažu (— krumple) = začínajú sa vyviňovať zemiaky. Ku pr. „Na Jakuba keď prší dobre sa krumple viažu.“

Už sme z jabĺk = už sa nám — minuly.

Uhodí sa = udá sa nenazdajky.

Vedno sme rástli = sme rovesníci.

Vetrík oblizuje sneh = keď sa — pomali z jary topí.

Volenciu s nami robia na veky = nepokoj; vadia sa i bijú nás. I: — „na nás robia“. (Cf. violentia Fr. Šuj.)

Vyhádzat sa (— s niečoho) = vyhovoriť; očistiť sa; dokázať svoje alibi, alebo i: — nevinnosť, (toto riadne fígľom pri súde.)

Vyparatiť (— niečo) = niejaký zvláštny furtácky alebo i zlý kúsok vyviesť. (Vyparatiť = vykutiť, vykutrať. Fr. Šuj. V Orave: vyvŕbiť, pôv.)

Vyvrával mi, že… = na oči vyhadzovať po otcovsky, mierne niečo.

Zástelná plachta = inde: kútnica. (Zastlať; srv. zapostelná. Fr. Šuj.)

Za mojej pometi = od kedy sa viem rozpamätať.

Za muž dať = vydať si dcéru. (V celom Zvolene tak.)

Za tochto Boha to neurobím = ťažká kliatba.

Zastrája sa mi („zastrojiv sa mi“) = vyhráža že ma…

Z drieku zohnať = amortizovať čiastku istiny.

Zíndu sa ti tie groše na niejakú tú starosť, ku pr. — na svaďbu, — na okar.

Zlie časy nám padly = — nastaly.

Zlým pomyšlením = zlou myšlienkou.

Zrukuvai nás — zasnúbili. (Ruky nám sviazali; srv. maď. kézfogó. Fr. Šuj.)

Zo svedomím vážiť = zasadiť svoje svedomie za niečo.

Z rodiny = s pomedzi príbuzenstva. „Z rodiny nám je.“

Z viery ma berie = žiada odo mňa očisťujúcu prísahu.

Z vlády spadla = oslabla náhle.

Zvráť že sa —, zanahaj sa s toho = opusť od toho hriechu, od — zlozvyku, od — úmysľu.

D) Porekadlá, priepovede, porovnania i pronostiky

Aby som očernel, ako čierna hora. (Aj v piesni: „Aby som … a to len pre teba, oj, frajerka moja!“)

Čary — vary — nepodary. (Je to časté heslo ihrajúcich sa detí.)

Človiečik, ako dobrý deň.

Čo hlúpýmu po rozume, keď do písma nerozumie!

Daj mi vody. (Odp.:) — Prežehnaj sa, ked ťa vodí.

Dáždik, ako keď dobrá gazdiná jedielko omastí.

Hora je vojna = plná nebezpečia. I v knihe P. A. Zátureckého.

Jakubský dážď užitočný. (Srv. Na Jakuba…)

Jeden druhýmu kašu mastia = t. j. všemožne sa šetria, „idú si po vôli“ (manželia).

Kde chlieb načínajú? — Tam kde ho majú (Hádka.)

Kde sa diely, tam tam (sú) aj diery.

Keby vedev že spadne, račej by si bou sadou. (Ironický.)

Keď je to aj tvrdo poň, a keď misi, nuž len misi.

Keď na Veľký piatok prší, bude žižnivý rok.

Keď pustíš do seba za grajciar hladu, nevyženieš ho ani za šesták.

Keď žebrák zajde na Kotmanovo^[241] muože sa vrátiť. Hovoria to posmešne na skupinu domov v detvanských lazoch, poťažne na jednotlivé domácnosti nepohostinné, skúpe, ba aj na neúrodnú dolinku.

Klbko sa po nitky snuje — pomali vynde všetko skryté na javo.

Kto na Poľane nebol, nevidel sveta. (A. Kmeť: Veleba Sitna.)

Kúpenuo — skúpenuo = kúpeného málo býva a drahé. (Riadny dôvod proti kúpnej múke, plátnu a súknu.)

Kto chce furmaniť, nesmie cestu haniť. I u P. Zát.

Len sí si je ím na vrchu, čo po ňom! = len keď oni. t. j. úradskí páni prevládu silou, čo tam po pravde! (Smutná to ironia osúdov nášho ľudu — lež bohužiaľ až veľmi pravdivá!)

Marec — aj ovce v tanec.

Mladším koncom chytím palicu do rúk = t. j. príslušnou horlivosťou sa záujmem istej veci.

Muž zo ženou, ako deti pod stenou. Ustavične sa vadia, lež hneď sa zas aj pomeria. I u P. Zát.

Na Gregora puojde sneh do mora.

Na Jakuba keď prší, dobre sa krumple viažu.

Nebudem ja z tvojej ruky chleba jesť, čo by ti kvitnul ako ruža. Alebo aj: — čo by so mňa telo spadlo, ako z tej hory list. (Toto je zlozvyk v Detve bežný, že sa muž, lebo žena v hneve zakľajú pred svätým obrázkom, že neprijmú z rúk spolumanžela kus chleba. Mnohá tvrdohlavá bude hlady mrieť, alebo po domoch (súsedních) sa potĺkať a neprijme od čoho sa raz zakliala aj za týždeň.)

Nemačkaj sa s tým koňom, veď ti doma nič nenaleží.

Nemusí s každým vetrom duť = kam vetor, tam plášť.

Neviem o ničom, ako to dnes narodenuo dieťa — ubezpečuje z bobonstva upodozrievaná žena.

Neviem tak nič, ako tá svätá zemička. Srv. s predošlým.

Nieto domu bez dymu = bez svady, bez chyby. I u P. Zt.

Od zábudku — sladkú hrudku — hovorievajú deti a domáci tomu, ktorý prišiel z jarmoku, alebo z púte a vyhovára sa, že zabudnul ím doniesť jarmočné.

O Matúši — ľahko duši (= rozkoš) — iba Ďúr je najslabší — Jano je už silnejší (v úrode).

Pri jednej kravičky sedem ľudí by vyžilo, keby mrzký svet nebobonil. (Srv. zlaté časi Saturnove.)

Prísaha — koňská bysaha (— nenie.) (Bisaha ex bissnus = vrece na koni zavesene z obúch strán. Fr. Šuj.)

Proti veku nieto lieku. Aj inde tak.

(Pre potechu — nieto hriechu — je to kresťanskej mravonke protivné ospravedelnenie pohlavných hriechov — nemravnosti.)

Rob a pracuj, čo zarobíš, zavaruj.

Schuťou kos — a po blate choď.

Tak nám skapal z očú, ako z husy voda.

Ten ti vyslope aj šaľvaister. (Scheidewasser.)

Veď sa dobrie tŕpky, kto si ich kse niesť (tŕpky = utŕpenia.)

Vlk dosť oviec nakradne, a predsi nemá košiar = lakomec, zlodej nikdy k niečomu neprínde.

Všade je klamstvo, len v mlieku — voda.

Zaklial sa od slnca i od mesiaca = aby totiž jejich svetlo neuzrel jestli — kým —.

Známe, ako sa máme. (Srv. maď. hányadám vagyunk.)