E-mail (povinné):

Karol Anton Medvecký:
Detva

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Katarína Tínesová, Martin Hlinka.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 175 čitateľov

Ludnatosť

Spomenuli sme už, že ľud obývajúci Detvu (aj Hriňovú a Detv. Hutu), nelíši sa podstatne v ničom od okolitej Slovače — z ktorého i s mnohých iných dôvodov ten asi 23,000 duší počítajúci, rovnorodý, po lazoch, vrchoch a kopanicách juhovýchodného Zvolenska a severozápadného Novohradu a zčiastky severovýchodného Honťanska roztrúsený ľudový ostrov, s ohľadu národopisného plným právom ľudom detvanským nazvať možno.

No o ľudnatosti tak veľkej oblasti, ako je táto etnografická Detva, prítomné dielce pojednávať nemôže. My obmedzíme sa tu len na obec Detvu a Hriňovú, t. j. na terajšie územie farnosti detvanskej, už aj z tej príčiny, lebo prevažnú čiastku nižej použitých údajov poskytovaly nám matriky tejto fary, na základe ale týchto kníh nemožno je oddeliť údaje detvanské od hriňovských.

Počet obyvateľov tejto rozsiahlej a roztratenej veľobce i pri terajšej zdokonálenej metode spočítania duší, určite zistiť dosiaľ sa nepodarilo. Tu svoju malomocnosť musí uznať aj o všemohúcnosti si snívajúci štátny byrokratism. V nasledujúcej tabulke pokúsime sa — nakoľko nám chatrný počet prameňov dopúšťa — rozhľad počtu obyvateľov v rozličných dobách. Poznamenať však musíme už vopred, že pramene cirkevné vzťahujú sa vždycky na Detvu a tú časť obce Hriňovej a Stožku, ktorá cirkevne patri pod faru detvanskú; proti tomu ale spočítanie úradné sťahuje sa (nakoľko prevedené bolo po oddelení Detvy od Hriňovej) výlučne na Detvu, čo administratívnu obec, poťažne na Hriňovú aj s tými čiastkami Hriňovej, ktoré cirkevne už pod detva-huťanskú faru prislúchajú. (Ináčej zlomky tieto sú pri takom počte obyvateľov nepatrné.) Podotýkame ešte aj to, že pri udávaní dát posledných dvoch úradných spočítaní duší snažili sme sa napraviť tú nesprávnosť v spočítaní duší, dľa ktorej sa židovskí obyvatelia z čiastky k maďarskej, z čiastky k nemeckej národnosti pripočítali, kdežto tvoria dľa pravdy osobitnú národnosť.

Tabulka ľudnatosti dľa náboženství

Tabulka ľudnatosti dľa národnosti

Takto by sa bola vyviňovala čo do ľudnatosti dľa náboženstva a národnosti podľa úradných soznamov, z ktorých sme číslice tieto čerpali. Vzdor tomu dľa našej osobnej zkúsenosti s istotou tvrdiť môžeme, že ľudnatosť Detvy a Hriňovej obnáša prítomne do 17000 duší.

Pozrime teraz, ako sa ľudnatosť táto delí po rozsiahlom území Detvy.

Tabulka znázorňujúca rozličné pomery ľudnatostné dľa úradného spočítánia duší z roku 1900

Kanonická vizitácia z r. 1829 udáva na území vtedajšej Detvy 367 lazov, s ních 150 urbárskych sedení (teda asi toľkých živiteľov rodín), krom toho 1451 manželských párov, 2465 (k sv. spovedi súcej) mládeže, spolu všetkých (v tomto ohľade) dospelých 5367, nedospelých ale 1838. Dľa tohoto teda pomerne dosť spoľahlivého popisu bolo v tom čase v Detve 7205 duší.

Vzdor tomu, dľa Fényesa asi r. 1850 (teda asi o 20 liet) malo byť len 6495 duší, a síce v mestečku 2958, po lazoch ale 3537.

V mnohom ohľade povrchne sostavené „Osztrák-magyar monarchia irásban és képben“ spomína 19 lazov, a v nich 10000 duší, v mestečku ale 2000. Súhrnom teda 12000 duší.

Podáme teda aj sem patriace, ale tiež nie veľmi spoľahlivé údaje dvoch šematismov biskupstva baňsko-bystrického o počtu duší farnosti detvanskej.

R. 1876 dľa tohoto spočítania bolo v celej farnosti 8739 duší, v r. 1902 ale 15194 duší.

Z tohoto vysvitá, že obyvatelia mestečka tvorili r. 1829 niečo vyše 45 % celého obyvateľstva. Tento súmer však náhlo klesá, a r. 1876 klesnul už na 25 4/5 %, ba r. 1902 až niže 20 %. Úradníci vígľašského panstva usilovali sa všemožne udržať ľud v mestečku a prekaziť jeho sťahovanie sa do lazov (do blízkosti panských hôr) kadenáhle však táto prekážka čiastočne prestala, ľud hrnul sa do blízkosti svojich pozemkov, do lazov. Toto je však nie samojediná príčina úpadku ľudnatosti mestečka, ona väzí i v pauperizme, ktorý ako povstal z blízkosti židovských krčiem pochádzajúceho pálenečného moru (alkoholizmu), tak zas nevyhnutne zhoršil aj hygienické pomery mestečka, zapríčinil väčšiu úmrtnosť medzi obyvateľmi jeho.

Tabulka pádov narodenia

Znázornili sme tu z každého desaťročia aspoň priemerné roky, keďže nám novšie a staršie ročníky matrík k dispozícii nestály.

Udávame ďalej podrobnejšie okolnosti pádov narodenia aspoň z r. 1900.

Zpomedzi výš vykázaných 627 narodených bolo:

dvojčat (bližencov) 11 pádov t. j. 1,75 %, mrtvonarodených 19 pádov t. j. 3,06 %, nezákonitých 33 pádov t. j. 5,26 %

Venujme teraz kus pozornosti aj úmrtnosti nášho ľudu, o ktorej nás poučí nasledujúca

Tabulka úmrtnosti

* Počet ženských sme k vôli sporeniu s miestom neudali; dá sa on vypočítať, odtiahnutím počtu mužských a detí od súhrnu.

** V rubrike „náhlo“, následkom (porážky, vraždy, nehody) odumrevši spočitani sú aj v počte patričného pohlavia.

Cieľom zovrubnejšieho znázornenia úmrtnosti podávame ešte

tabuľku úmrtnosti, podelenú dľa veku jednotlivých pohlaví (poťažne smrtných pádov)

V rubrike „Náhlo“ označené sú náhle smrtné pády u mužkých znáčkom: (*) u ženských: (°). Náhle pády sú aj tu zahrnuté v čísle patričného pohlavia.

Podrobnejšie špecifikované údaje úmrtnosti podávame aspoň z r. 1900:

Zpomedzi zomrelých bolo mužských 53,03 %, ženských 46,97 %

Z týchto bolo nedospelých 50,99 %, dospelých 49,01 %

Náhlou smrťou zomrelo 9,72 %

Tiež: zamrzli 2, obesili sa 2 (mužský 38-ročný, ženská 29-ročná), zastrelil sa 1, v hore drevo zabilo 1, voz zadlávil 2, pri pôrode 1. Spolu teda neprirodzenou smrťou zomrelo 9, t. j. 3 %.

Porovnajúc teraz počet narodených, s počtom zomrelých, vidíme, že v r. 1800 narodeno 261 duší, zomrelo 456 duší prevaha úmrtných pádov je 195, r. 1804 narodilo sa 203 duší, zomrelo 278 duší, prevaha úmrtných pádov je 75

Toto boly však roky mimoriadne. O mnoho prajnejší súmer sa nám objavuje v rokoch:

1811 narodilo sa 295, zomrelo 184; tu je už prevaha pádov narodenia 111

1S20 narodilo sa 314, zomrelo 137; tu je už prevaha pádov narodenia 177

1825 narodilo sa 309, zomrelo 178; tu je už prevaha pádov narodenia 131

1826 narodilo sa 375, zomrelo 163; tu je už prevaha pádov narodenia 212

1830 narodilo sa 413, zomrelo 118; tu je už prevaha pádov narodenia 295

1840 narodilo sa 302, zomrelo 176; tu je už prevaha pádov narodenia 126

1900 narodilo sa 627, zomrelo 264; tu je už prevaha pádov narodenia 363

Vzdor tomu, že v Detve až do najnovších časov nebolo žiadneho lekára, a u okolitých zvolenských, lučenských a baňskobystrických, najnovšie i veľkoslatinských lekárov sotva 1/2 % nemocných (a to výlučne už dospelých) hľadalo pomoci lekárskej; vzdor tomu ďalej, že pre nedostatok diplomovaných pôrodných báb, aj pre iné okolnosti — ako nižej ukážeme, väčšia polovica (asi 53 %) zomrelých padá na deti: rozplemenenie ľudu detvanského môžeme radostným, áno pomerne skvelým pomenovať tým skorej, keď do povahy vezmeme nepomernú úmrtnosť detí, epydemie minulého stoletia a vysťahovalstvo.

Keď sme tvrdili, že pomer počtu všetkých zomrelých a počtu detí tvorí — a to stále v priemere 53 %, vzťahovalo sa to na mládež do 16. roku. Keď ale vypočítame % úmrtnosti detí niže 1-ročných, a tiež % úmrtnosti detí do 7. roku, vtedy sa % nasledovne vyviňuje:

Zpomedzi všetkých zomrelých bolo

r. 1826: 39,2 % niže jednoročných, či 49,6 % niže 7-ročných detí;

r. 1830: 28,1 % niže jednoročných, či 56,3 % niže 7-ročných detí;

r. 1840: 26,8 % niže jednoročných, či 48,5 % niže 7-ročných detí;

r. 1853: 31,7 % niže jednoročných, či 50,3 % niže 7-ročných detí;

r. 1861: 29,2 % niže jednoročných, či 51,8 % niže 7-ročných detí;

r. 1871: 33,4 % niže jednoročných, či 54,1 % niže 7-ročných detí;

r. 1800: 25,3 % niže jednoročných, či 58,5 % niže 7-ročných detí;

Všetky tieto percentové čísla, držia sa stále, bez patrného upadania, alebo zvyšovania sa u niže jednoročných pri 30,5 %, u niže sedemročných pri 52,7 %. Pomer to zaiste veľmi smutný a uváženia hodný aj zo stránky tých, ktorým v prvom rade na srdci má ležať, obstarať daňujúcemu ľudu výhodnejšie zdravotnícke pomery.

Pri sostavovaní výš udaných pomerov obmedzovali sme sa z pravidla len na riadne roky, vynechávajúc roky, v ktorých zúrily epydemie. O týchto prehovoríme teda osobitne.

Od sriadenia Detvy čo obce, prvá takáto epydemia vypukla r. 1700. Bol to tak zvaný mor, o ktorom však krom toho, že v ňom 61 duší zahynulo, podrobnejšie údaje postrádame.

R. 1831 zjavil sa i v Detve urputnejší hosť, v podobe aziatickej cholery. Objavila sa dňa 17. sept. Prvou obeťou podľahol Martin Mravec, bydliaci na Pepkovom, 36-ročný. Jej vývin znázorní nám nasl. tabulka.

Dľa časte obce, ktorej boli patriční obyvateľmi: v mestečku samom zomrelo 58, — v Krivci 5, — na Pepkovom 5, — na Kriváni 4, — v Slanci 4, — v Stožku 3, — v Piešti 3, — v Riečke 2 — na Bystrovom 2, — v Korytárkach 2, — v Krnom 1, — na Skliarove 1.

Aj v prítomnom výkaze vidíme, že hygienické pomery samého mestečka sú najhoršie. Príčina toho neni nič iného, iba všeobecné zchudobnenie obyvateľstva, pochádzajúce z alkoholismu mestečkárov, z čoho potom plynie aj prílišné preplnenie bytov a nečistota.

R. 1855. započala sa cholera 23. júľa a trvala až do 25. okt. Prvou obeťou bol 25-ročný (farský sluha) Matúš Badinka. Riadne zomrelo denne 6 — 8 ľudí, áno samého 6. septembra pochovali až jedenástich. Postup epydemie znázorníme nasledujúcou tabulkou.

O mnoho väčších rozmerov bola cholera r. 1873.

Prvý z týchto bol Matúš Paprček obyvateľ I. Krivca. Ináčej aj tentokráť vývodili mestečkári, nakoľko jejích zomrelí tvorili 25 % všetkých. Piešť, ktorého obyvatelia boli a sú aj do dnes najzachovalejší, od pálenečného moru a preto aj najmajetnejší, bol skoro úplne ušetrený. V priemere zomrelo denne 6 — 10 choleristov. Dňa 27. aug. zomrelo 27; 21. aug. 23.

Ináčej vzdor týmto pohromám Detva bola i ostáva vždy materou plodnou,[200] lebo jej ľudom, po svete rozišlým preplniť by sa mohly celé stolice. Či ideš do Novohradu, či do Gemera, do Tekova, do Hontu, do Biharu, či do Slavonie, nájdeš tam väčšie menšie Detvy, ktoré zväčša z Detvanov svoj pôvod majú. V samej Zvolenskej stol. je Detvanská Huta a obec Hriňová,[201] v Novohrade rozsiahle dobročské vrchy (Mýtno), Trhanová atď.

O výšspomenutých dobročských lazoch (patriacich v prevažnej čiastke k novohradskej obci Mýtno) domnievame sa, že tiež z Detvy sem prišli. Mýtňania sú totiž na koľko bývajú v samej obci, temer výlučne evanjelického vierovyznania, postrádajú svojského, pôvodného kroja, oproti tomu obyvatelia bydliaci po lazoch, sú katolíci a nosia kroj detvanský. Ľudové podanie, priezviská, nám tiež prisviedčajú.

Presťahovanie na krupinské lazy započaté pravdepodobne už koncom XVII. stoletia, lež istotne a v stálom prúde od r. 1711, v tridsiatich rokoch minulého veku dosiahlo najväčších rozmerov, a trvá až dosiaľ, ako nám o tom krom ľud. podania svedčia aj rodinné mená prisťahovalcov. (Melich, Výbožťok atď.)[202]

R. 1713 presťahovali sa medzi inými aj Detvania na Endrőd. Dnes už iba slovensky znejúce mená, náboženské knihy po niektorých domoch zachované upomínajú na slovenský pôvod obyvateľov.[203] Je to však ojedinelý pád, žeby Detvan, keď sa aj vysťahuje, svoju slovenskosť, na ktorú je hrdý, premenil.

V Amerike býva dosiaľ — dľa nášho vedomia — jeden jediný Detvan. Jeho chválami plné listy nesvábily dosiaľ nikoho, aby opustil svoju dedovizeň a pustil sa ľahkomyseľne do víru šíreho sveta, kde toľkí utonuli, zahynuli.

O prisťahovaní do Detvy nemáme určitých údajov. Priezviská: Ľupták, Chlebničan, Malatinec, Ostrihoň (kedysi vraj zrovna: Ostrihom) atď. poukazujú na patričné kraje, odkiaľ tiahly sa vysťahovalecké prúdy do Detvy. Či sú to ešte kolonisti Čákyho — nedá sa určiť, lež je pravdepodobné.

Hutníctvo na Skalisku, a teraz v Hriňovej prekvitajúce, priviedlo do Detvy niekoľko cudzincov, menovite Čechov a Nemcov. V drievnych časoch zvlášť týchto posledných, ktorí však čoskoro splynuli s domorodcí. Jejích stopy zachovaly sa v zakrpatenom vzroste obyvateľov Malého a Veľkého Slanca, Jasenového a čiastočne aj celej Hriňovej, tiež aj v cudzoznejúcich rodinných menách týchto okolíc. (Hanes, Hutman a p.)

Nemôžeme zamlčať na tomto mieste osadzovanie sa židovského živlu v Detve. Pred 1848 nebolo tu žiadneho Žida, poneváč Detva ležala v obvode tých 7 míl, medzi ktorými v okolí baňských miest, nesmel sa žiaden Žid usadiť. Keď tieto zaiste odôvodnené (sebaobrana) medze nová éra rozborila, pomaly aj Detva obdržala z toho „požehnania“. Prvým sa usadil tu istý Gutfreind, za ním Kohn, neskoršie Weis, Schneider, Schlesinger, Schneller, v Hriňovej Markstein, Schwartz a konečne Kronheim (tento s pomaďarčeným menom Lengyel na Kriváni). Mnohí z týchto sú už dnes virilistmi a majiteľmi výnosných latifundií v Detve — kde ľud ten krásny svojou slabosťou zo dňa na deň hynie, upadá a z niekdajších hrdých gazdov stávajú sa bezmyšlienkové súčiastky — články strojov semitických veľkopriemyselníkov. To desné vyssávanie všetkých morálnych i fyzických šťav nikde snáď nezanecháva strašnejšie stopy, než v mestečku Detve.

Prítomne vzrástol počet židovstva v Detve na 274 duší.

V poslednom desaťročí XVIII., a v prvých dvoch veku XIX. mala Detva časté styky prisťahovania, menovite ale ženiťby so zvolenskou Špaňou Dolinou (Herrngrund), Starými Horami, s oravskou Trstenou, Chlebnicami, Malatínou a liptovskou Revúcou, Trnovcom a Ružomberkom.[204]



[200] Sasinek vo svojom „Die Slowaken“ (1875) uvádza Detvu čo príklad mimoriadnej schopnosti Slovákov k rozplemeneniu. (Fortpflanzungskraft. Str. 13)

[201] † P. Tomkuljak: Detvan. „Tovaryšstvo“ I. 211.

[202] Vidz staré i nové matriky rim. kat. fary v Krupine.

[203] J. Pr. Bella: Slováci v Békéšskej stolici. „Slov. Pohľady„ XX., 303.

[204] Szv. matriky zomrelých a sobášených fary v Detve.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.