E-mail (povinné):

Július Bodnár:
Myjava

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 48 čitateľov

Rim. kat. cirkev

(Podáva J. B.)

O prvom sriadení rim. kat. cirkve ešte v dobe predreformačnej nevie sa ničoho a niet o tom stopy ani v šematisme ostrihomského arcibiskupstva. Akiste nebolo tu za starodávna cirkevného sriadenia, ale Myjava, jako roztratená obec, cirkevne pridelená bola buď k Vaďovciam, buď k Starej Turej. Abrahamidesov visitačný protokol tiež sa nezmieňuje o tom, či pred rokom 1586 bola tu samostatná rim. kat. cirkev alebo nie. Len už po prijatí reformácie v druhej polovici XVII. stoletia boly učinené pokusy so strany zemského panstva čachtického na prinavrátenie sa k rim. katolicismu, ale nie so stálym výsledkom. Boje boly to až príliš prudké, o ktorých sme sa v historii už aj zmienili, — a tu k vôli zachyteniu všetkých udalostí pripomeneme aj to, čo už viackráť spomenutý šematismus[203] píše o jednom boji za úradovania farára Pavla Sileziusa r. 1674., že si evanjelici zavolali na pomoc aj súsedných spoluveriacich a menovaného kňaza že dotiaľ mučili, kým Stvoriteľovi nevydal dušu.[204] Stáleho sriadenia obdržala cirkev rim. katolícka po odňatí Horného kostola dňa 16. aug. 1732., od kedy je jej trvanie nepretržité.

I. Sriadenie cirkve

Myjavskú rim. kat. cirkev duchovne spravuje riadny farár, ktorý má ku boku určeného aj kaplána. Nateraz farárom je Julius Jancso,[205] ktorý i vo verejných záležitosťach hospodárskych a obecno-administratívnych bere živú účasť. Kaplánom pri jeho boku je na tento čas Tadeus Molitor, býv. kapucín. — Kaplánka má aj svoju fundáciu od Juraja Rumer, prešp. kanonika, ktorá obnášala 6000 zl., ale pri devalvácii r. 1813. shrnuté boly tieto peniaze do nábož. fondu. Odtiaľ dostáva kaplán 252 kor. a farár 378 kor. Z kongruy dostáva kaplán 250 kor.

Prvá cirk. vrchnosť je dekan a tým je nateraz staroturanský farár Rudolf Lang, dekanát však, ktorému na čele stojí, menuje sa dľa Myjavy myjavským dekanátom. Viac dekanátov spolu tvorí archidekanát a Myjava v tomto ohľade patrí k šaštinskému archidekanátu, ktorý je zas pridelený k trnavskému vikariátu a spolu s tým patrí do ostrihomského arcibiskupstva. Trnavský vikár len isté veci má v plnomocenstve, ale appelláta i v týchto záležitosťach ide do Ostrihomu.

Patronát nad cirkvou vybavuje čachtické panstvo, ktoré preišlo z rodiny Erdődovskej na grófa Breunera a po ňom na baróna Springera. — Patrón má právo z prihlásivších sa kandidátov presentovať cirk. vrchnosti jednoho, ktorého tá potom potvrdí. Br. Springer svoje patronátske povinnosti vybavuje riadne.

Biskup bezprostredne zriedka kedy visituje cirkev. Od roku 1857. nebolo v myjav. r. kat. cirkvi kan. visitácie, v ktorý rok ju vybavil sám ostrihomský arcibiskup Scitovsky. Birmovky sa však vybavujú každých 7 rokov, ale aj tie väčším dielom na Starej Turej, len roku 1887. previedol ju vysvät. biskup Jozef Boldizsár aj na Myjave.

II. Cirkevné obrady

Cirkevné obrady v rim. kat. cirkvi myjavskej odbavujú sa dľa všeobecného bohoslužobného riadu rim. katolíckeho, a len v nepatrných veciach nájdu sa odchylky. Riadna, každonedeľná služba B. je malá a — hrubá omša. — V nedeľu a vo sviatok do kostola zvoní sa trikráť, a síce od sv. Michala do sv. Jura o 8., 9. a 10. a od sv. Jura do Michala o 1 hodinu prv. Po zvonení kantor hneď započne hrať na organe a keď ľud vyspieva z patričnej piesne jeden verš, kňaz vyjde na kazateľňu a prečíta najsamprv epištolu, potom evanjelium. Z prečítaného podrží si za text niektorú výpoveď, takzv. motto a z toho drží kázeň. Káže sa vždy slovensky, — a maďarsky len pri sobášoch, keď si to patriční žiadajú. Po kázni nasleduje hrubá omša. Kantor zase spieva pesničku a začne sa hrubú omša, pod ktorou organista zas slovenské pesničky spieva. Odpoľudnia bývajú litánie, t. j. spievajú sa pesničky o Panne Marii a pri konci litánie je s ciboriumom požehnanie.

Na výročité sviatky v prvý deň, jako aj na hody, t. j. v sviatok sv. Štefana, ktorý je aj duchovným patrónom cirkve a vyobrazený je na oltári, služba B. odbáva sa práve tak, jako aj v nedeľu, lenže požehnanie pred aj po omši dáva sa so sviatosťou. To isté je aj odpoludnia na prvý sviatok. Na druhý sviatok je všetko tak, jak v nedeľu.

Každodenne z rána bývajú tiež služby Božie s tak zv. malou omšou. Kantor započne pesničku a kňaz pred oltárom číta omšu. V prostred omši pri pozdvihovaní kantor zastane, poneváč kňaz v omši zostať nesmie. A preto sa spev podľa pozdvihovania musí riadiť. Po pozdvihovaní započne sa iná pieseň.

Cirkevný rok svätí sa týmto poriadkom a spôsobom: Započne sa s adventom, keď bývajú aj roráty a síce prvé a posledné o 6. ráno, ostatné o pol 7. Na Vianoce v Štedrý večer býva o polnoci utiereň, na ktorú sa nahrne ľudstva z celej Myjavy. Ináče v tento sviatok bývajú 3 omše: o polnoci spievaná, ráno o 8. čítaná, takzv. malá omša a o 10. kázeň a hrubá omša pri vyložení sviatosti. Na druhý deň je tiež kázeň a hrubá omša, len že bez vyloženia sviatosti, jak aj v nedeľu. V posledný deň v roku je vo zvyku vďakučiniaca pobožnosť. Na Tri krále žehná sa voda, ktorú si aj ľudia berú domov. Na Hromnice zas posviacajú sa kostolné sviece na celý rok, pri čom dajú si posvätiť aj jednotlivci, ktoré si potom domov vezmú. V pôste od I.-vej ned. pôstnej až po Vstúpenie je čas velikonočnej spovede. Cez celý pôst bývajú každý piatok pred večerom litánie so sviatosťou. Z pomedzi pôstnych nedieľ významná je nedeľa smrtná, keď sa kríže zakryjú čiernym a kvetná, keď sa ratolesti posviacajú. V kvetnú nedeľu je aj sprievod okolo kostola, po ktorom nasleduje hrubá omša. Pod omšou spievajú sa aj paššie o umučení Krista Pána. Konajú to obyčajne 4 osoby, a síce 3 mužskí, medzi ktorými je aj organista a jedna ženskú, predstavujúca ancillu, t. j. služobnú. — V Zelený štvrtok najviac prichádzajú veriaci k prijímaniu; spieva sa omša a po omši je rabovanie oltára na znamenie, že aj Krista Pána o rúcho pripravili a metali oň los. Vo Veľký piatok sú samé obrady: hneď z rána spievajú sa paššie; potom odvine sa kríž, ktorý bol čiernym plášťom zakrytý od smrtnej, alebo čiernej nedele a pri konci obradoch nese sa do hrobu aj so sviatosťou a sviatosť nechá sa tam až do 6. hodiny, keď sú čítané litánie o najsvätejšom mene Ježiš. Potom sviatosť sa zanese v tichosti do sákristie. — V Bielu sobotu hneď ráno vynese sa do hrobu sviatosť, žehná sa oheň, žehná sa vosková veľká svieca, takzv. paschal (t. j. veľkonočná veľká svieca), číta sa 12 proroctví, žehná sa voda v krstitelnici a je hrubá spievaná omša. Predvečerom v ten istý deň je zase pobožnosť vzkriesenia, keď sa vezme kríž aj so sviatosťou z hrobu a sprievodom ide sa okolo kostola. Príduc do kostola, dá sa požehnanie so sviatosťou. Slavnosť vzkriesenia svätí sa tak, jak sme o svätení výročitých sviatkov všeobecne prehovorili. — Na sv. Marka má sa ísť so sprievodom do poľa, ale na Myjave odbáva sa v nedeľu po sv. Markovi a ide sa hore k Starému cintorínu, kde sa žehnajú oziminy. Na Sv. Ducha a na Božie telo dávajú sa do kostola aj ratolesti. Tento posledný sviatok je aj sprievod okolo kostola. — Na sv. Michala bývajú od 6 — 9 modlenia o najsvätejšej sviatosti oltárnej. Obyčajne začínajú sa služby B. s veľkou omšou, spievanou a končia sa litániami. Všechsvätých odbáva sa v kostole, na druhý deň ráno, na Dušičky, je v čiernom hrubá omša, takzv. requiem s liberou za mrtvých. Na Všechsvätých jednotlivci idú na cinter, kde na hroboch svojich milých zosnulých zapaľujú sviece. Vo Vrbovom idú na Všechsvätých večer aj so sprievodom na cintorín a je tam kázeň, a na druhý deň majú omšu v čiernom. Krížové dni odbávajú sa v pondelok, utorok a stredu pred Vstúpením v kostole a pri kríži vedľa kostola, ktorý farár Kolárik dal postaviť. Začiatok, jak obyčajne, s omšou o 7., potom sú litánie a 14. latinských modlitieb.

Pamiatka posvätenia chrámu sa nesvätí, poneváč posviacaný nebol, len žehnaný. Ktorý kostol je posviacaný od biskupa, má na stene 12 vencov u v nich kríž. Deň žehnania nevie sa. Namiesto pamiatky posvätenia svätí sa deň mena patronovho, sviatok sv. Štefana.

III. Hmotný stav cirkve

Rim. kat. cirkev myjavská je hmotne dobre opatrená, nielen tým, že má štedrého zemského patróna, ktorý je povinný starať sa o udržanie stanovísk, ale popri tom má aj od obce myjavskej výdatnú podporu, — a nie menej má aj svoje vlastné pozemky a kapitále.

Stavby má cirkev tri, a sice kostol s vežou, ktorý sa započal stavať roku 1697. a definitívne dokončený bol až roku 1729. Krypty pod ním niet, ale je v ňom 5 hrobov, a síce sú tam pochovaní traja farári: Ján Maršovsky, Adam Šimonffy a Martin Malik, tiež jeden jezuita o jakási slečna (domicella), ktorej náhrobný nápis je už nečitateľný. Je na kostole aj tá pamätná tabula, o ktorej sme sa na začiatku historie zmienili. Kostol má svoje vlastné kapitále, ktoré sa nesmú hýbať. Odchýlne od týchto sú takzv. obratné kapitále, ktorých však tento kostol nemá. Všetkých kostolných kapitálov je do 7000 — 8000 kor. a omšových 4000 kor., nad ktorým je syndikus Karol Kašpárek. Kostol dostáva od obce ročne 718 kor. 20 hal. jako výmenu za pivovár.

Fara je stará a pristavovaná. Najstaršia časť je od kostola a novšia od ulice. Ku fare patrí 66 kat. jutár roľ, lúk a hája. K tomu dostáva od obce farár 20 siah pod výmenou — „fajzášu“[206] a 2 siahy dľa proporcie na odmenu jednotlivých vierovyznaní dľa počtu duší. — O opravu fary menovite vyznačil sa farár Jozef Kolárik, ktorý ju, keď r. 1840 shorela, škrydlicou dal prikryť, jako aj ostatné staviská, ktoré potom dal ohradiť múrom.

Škola bola stavaná roku 1883. Má tiež svoje pozemky a dostáva aj od obce za pivovár 121 kor. 80 hal. Farár Kolárik aj pre školské dietky učinil základinu na dary; jako tiež aj na podporu učiteľa a chudobných.

Veža s kostolom posledne pod farárom Juliusom Janesom trikráť bola opravovaná, a síce roku 1887. v obnose 1300 zl., roku 1896., keď hrom udrel do nej, za 1200 zl. a posledne roku 1909., čo patron zo svojho dal.

K rim. kat. cirkvi priznávajúci sa veriaci bývajú najviac v meste a hodnú časť tvoria sem došlí úradníci. Avšak nachádzajú sa aj domorodí obyvatelia v kopaniciach, menovite v Starej Myjave a na Poriadi: Hrehušovci, Paulusovci, Ondrejčíkovci, Jekkelovci. I nech že koná aj táto cirkev svoju úlohu ku spáse jej sverených duší.



[203] Series parochiarum et parochorum archidieocesis Strig 1894.

[204] Tamže na str. 918 stojí. Hujates fori, indomiti haeretici, invitati per paris farinae et audaciae vicinis, accinxerunt se in sacerdotes et catholicos saeviendi per incendia et rapinas, sacras aedes devastandi. Parochus hic incidit in manus horum, quem crudeliter eo usque torquebant, donec Creatori animam reddidisset. † 1674.

[205] Július Jancso narodil sa v Leviciach dňa 5. apríla 1856. z otca Petra J., hlavného mestského notára a matky Kláry Novotný. Školy odbavil až po IV. gymnásium doma, V. triedu v Baň. Bystrici, ostatné, jako aj theologiu, v Ostrihome. Na úrad kňazský vysvätený bol dňa 20. júna 1879. Bol najprv kaplánom vo Veľkých Levároch 1 a pol r., potom v Chtelnici pol r., vo Vrbovom 4 r. a konečne 15. okt. 1885. stal sa myjavským farárom, kde až dosiaľ úraduje.

[206] Drevobranie.




Július Bodnár

— slovenský historik a spisovateľ, etnograf, publicista Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.