E-mail (povinné):

Július Bodnár:
Myjava

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 48 čitateľov

Zdravotníctvo

(Podáva Dolinský.)

1. Poloha Myjava má veľmi príhodnú polohu. Zo všetkých širých strán vrškami, kopcami a horami, zväčša vlastnými obkľúčená. Mestečko leží v kotlinke, tak, že človek, od Poriadia lebo od Vrbovcov sem prichádzajúci, Myjavu až vtedy vidí, keď je už pri samom mestečku. Podnebie je v celku zdravé, len časom trochu drsné. Vetrov máme pritom všetkom dosť, najviac nás trápieva severný vietor, v jarných a letných mesiacoch ponajviac búrky prinášajúci, — južný zase teplé, príjemné dažde, ktoré na Myjave sú dosť časté. Najviac vetrov býva na jar v mesiacoch marci a v júli. — Ročné počasia sú tu dosť riadne a pravidelne sa opakujúce. — Čakáme túžobne marec, ktorý obyčajne u nás je veľmi príjemný, — a pre celú prírodu i obyvateľstvo občerstvujúci. Jaro trvá do mája, majúc v sebe skoro vždy škaredý apríl, kde vietor strieda sa s dážďom i sňahom najviac chladným počasím sa vyznamenávajúci, tak, že kabáty v marci na bok odložené zase sa hlásia o svoje právo; i ten povestný — krásny máj u nás býva chladný a obyčajne v prvej polovici veľmi často daždivý. Na to júni, júli a august — leto býva vždy teplé, pekné; slnečné lúče pália ako na Dolnej zemí a Myjava plní sa vyletníkmi a letovníkmi obyčajne viedeňskými, ktorých máme šťastie videť na Myjave až skoro do septembra. Tu skutočne možno užiť za ten čas krásy prírodnej a zdravého, plného ozonu vzduchu našich ihličnatých i listnatých hôr. Podzim — tiež za letom nezostáva, ale vždy sa präsentuje počasím ľavným, slnečným, ovšem s veľkými ochladeniami večernými a menovite nočnými. V tento čas javí sa — ako na jar i v samom lete u nás veľké a náhle stúpanie temperatury.

Nasleduje koncom oktobra nastúpenim silných mrazov príprava ku zime, ktorá po novembri, vždy nezdravom, priemenlivom, koncom decembra, ba skoro pravidelne prvým januárom svoju vládu počína — a túto si drží stále až do polovice marca. Vyznačuje sa veľkými mrazmi až 18, 20 i 24 stupňovými, a začasto velikými šňahovými lavinami, ktoré naše cesty, hradské i špatné poľné cesty úplne pozakrýva, tak, že z kopaníc do mesta ťažko sa je dostať. Že pôda po takýchto veľkých sňahoch, nasledujúcich vetroch a veľmi veľkých jarných dážďoch, — súc po väčšine hlinistá, rozmoká a cesty robí neschodné, sa rozumie samo sebou.

Temperatúra na Myjave býva, jako som spomenul, veľmi kolísavá. Priemerná temperatúra býva 9,2° C; k. pr. v roku 1901. bolo maximum 31,2° C v júli, minimum - 21,8° C vo februári. V zime od 3-4° C až až 24° C pod nullou. Na jar priemer 11° C. Na podzim 8° C. — Dážďových srážok je najviac na jar. Minimum v lete. Za 10 rokov priemerne 752 mm v roku 1910 bolo 984 mm. Vlhkosť je najväčšia v apríli, v máji a v novembri. Zdravé povetrie myjavské je menovite okolo hôr, ktorých má Myjava, chv. Bohu, na dostač. Sú to zväčša listnaté hory — Lieštie, Hamovanie, Košiarka, atď. — ale i jedľové. Máme tu mnohé krásne miesta a príhodné menovite pre pľúcnych chorých, lebo po ťažkých chorobách sa zotavujúcich. Spomeniem len horu „u Brezovánka“, kde mimo dobrého voňavého povetria je i krásny výhľad na Myjavu a okolie. „Poriadie“, najväčšie a najzdravšie kopanice, v bezprostrednej blízkosti ihličnatej hory ležiace. „Šlahorová“ s krásnou lúkou a zátiším. „Stará Myjava“, menovite jej horná čiastka v Guziciach, u Mártonov je temer prädisponovaná ku applikácii klimatického miesta; „Vančiak“, bliže kopaníc Sládečkov a Zemanov, s krásnou lúkou, železitou vodou na sanatorium pre rekonvalescentov tiež zrovna čakajúci; blízko mestečka krásna, milá horička „Hliníky“ s dobrou vodou, potom „Kopce“ blíže Devánov, atď., atď. — Sem do týchto miest chodievajú naši Myjavci často na prechádzky, výlety a guľášové partie. Tu v týchto milých horách našich zabúda sa na starosti vezdajšieho života, veď „hora ma počuje — nič nevyžaluje“.

2. Vody Myjavy repräsentuje riečka „Myjava“, v meste „rieka“, „Stará rieka“ — lebo i „potok“ zvaná. (Počína pod Hamovaním z malých, bystrých potôčkov a k juhu sa berúc, cez Starú Myjavu prichádza u „Smetaní“ do mestečka, keď si predtým pozbierala horské, bystré potôčky našich hôr. — Voda je čistá, kryštálová až skoro po Smetanovcov, odkiaľ ale už, priemyselným podnikom a menovite blízkym mestečkom tečúc, je znečistovaná rôznymi splaškami, výkalmi, hnojovkou zo dvorov kanálami sem vytekajúcou a nečistotou vôbec, ktorú na brehoch bývajúci obyvatelia vodou myjavskou zmývajú. Tak že prostred mestečka tečúca voda — a riečisko nijak zdravotníckym požiadavkom nevyhovuje, veď aj nejedna pohynulá kačka lebo hus, mačiatko tuto sa octnú; špina, znečistený hmôl ostáva lpieť v koryte potočnom a na brehoch, a menovite v letných, horúcich mesiacoch, kde vody málo teče, rôzne nepríjemné výpary znepokojujú okoľné obyvateľstvo. Toto čaká ešte na horlivú starosť našej vrchnosti: a je nádeja, že i k tejto tak dôležitej zdravotnej záležitosti snaživé naše predstavenstvo raz prikročí. Potok či rieka naša má dosť silný spád a v jarných mesiacoch pri rozpúšťkach sňahových alebo vo veľkých prívaloch na horách preplnená a rozvodnená repräsentuje skutočnú rieku. Potôčky s krásnou čistou vodou nachádzame skoro všade v horách i s pramienkami, vydávajúcimi dobrú pitnú vodu. — Minerálne súčiastky sú okrem riadnych chemických súčiastok miestami i železo, jako som spomenul vo Vančiaku, tiež v potôčku v Guziciach a u Baranov.

Studní má Myjava s kopanicámi 393; z nich 313 na kopaniciach, v mestečku samom je ich 80; mimo mnohých prameňov a pramienkov tvorených dieľom podzemnou vodou, dieľom príštiacich na mieste samom. Studne sú zväčša v dobrom stave. — Dľa nariadenia stoličného sú studne, ktoré slúžia ku všeobecnej potrebe, opatrené separátnym vedrom lebo putienkou, s ktorou sa potom voda nabiera a vylieva do prinesených nádob. Cieľ dobrý, aby sa totiž špinavými nádobami a z domov rôznych, v ktorých sa po prípade i nemocný s nákažlivou chorobou nachádza — nákažliviny do vody nedostaly. Studne sú kryté. Niekoľko obecních studní je opatrené pumpami, lebo sa ťahá voda s vedrom na kolese pripravenom. Jednu jedinú studňu našiel som na spôsob oravských studní upravenú — u Kulíškov pod Poriadím. Najnovším nariadením má byť každá studňa opatrená pumpou. — Na čistotu okolo studní dohliada sa veľmi prísne, — a sú pravidelne, raz-dva do roka všetky čistené. I na kopaniciach je už niekoľko pump zavedených, studne sú vôbec dobrým srubom opatrené a v dobrom stave udržované.

Voda studní je najviac vápenistá, miestami i železitá a prostá chorobnoplodných zárodkov. Najlepšia voda v mestečku je zo studne pri fare evanjelickej, veľmi mnoho užívaná, potom studnička pri Trokanovi garbiarovi a na samom Hornom konci za domom vdovy Sadloňky pod vrškom, kde býva Daniel Vdoviak. Jako vidno, má Myjava na všetkých stranách dobrú pitnú vodu a vody dosť.

3. Obydlie myjavského ľudu pozostáva na kopaniciach z domov a domkov, skoro karakteristicky a typicky stavaných. Taký dom má obyčajne jednu izbu, pitvor a komoru. — Malý dvor, na ktorý zväčša hneď pred dverami sa dáva hnoj na hromadu z maštale, pri dome stojacej, hnojovka voľne z maštáľ vyteká a často na dvoroch kaluže tvorí. Izby zväčša majú 2 okná, lebo lepšie povedané okienka, kade svetlo Božie do izby prichádza. Povetria ale skoro nikdy, — toto len dverami, v lete vždy otvorenými. O vetraní tedy málo čo sdeliť môžem. Na toto náš ľud vôbec nedrží. V izbe, obyčajne v priemeru 4 × 4 metrovej, býva často i 7 — 10 členová rodina. Deti len na peci spávajú a neraz odtiaľto, menovite maličké 1 — 3-ročné, či už v spánku, čí inou nehodou na sporák rozpálený pri peci sa nachádzajúci, popadajú a nejedno takýmto spôsobom o život prichádza. Postele sú v izbe najviac dve — pre gazdu s gazdinou a pre dospelých členov rodiny: ostatní či v sene na povale, či i v pitvore spávajú. — Našiel som mnoho pádov, kde i v zime, tej najtreskúcejšej, spávajú starí ľudia v pitvore — chudáci sem „dobrými“ detmi vydelení, lebo i pod úkolom pri stene vonku. — Kolíska v izbe skoro nikde nechybí, na ktorej v mnohých domoch i po dvoch detičkách sa tamo kolíše — číčíva. Keď si predstavíme tedy malý priestor ešte potrebným nábytkom pozakladaný, — na mnohých miestach na žrdkach nad posteľou i perinami zakladený s 6 — 8 členovou — i 10 členovou rodinou, s výparami z hrncov pri varení — môžeme si domysleť strašný puch a smrad, ktorý na mnohých miestach ešte trusom slepičím tým viac znečistovaný, máme pochop o povetrí, jaké sa v premnohých izbách na našich kopaniciach nachádza. — Sú však i výminky ešte horšie; — bývajú rodiny spolu so statkom — ovečkami, teliatkami v jednej izbičke. — Máme ale premnohé výminky i k lepšiemu, menovite u kopaničiarov bohatých, zámožnejších, a u mladších gazdov nájdeme už i po dvoch i troch izbách (na Poriadí), opatrených veľkými oknami, poriadnym nábytkom, v posteliach i slamníky, pekné kachličkové pece; oddelené kuchynky so sporákom lebo i prípeckom. Že i čistota v takýchto domoch je veľká, sa, tuším, rozumie samo sebou.

Nejedna gazdiná rada sa pochváli — a prišlému lekárovi všetko poukazuje, aby sa jej za vzornú čistotu a poriadok zaslúžilej chvály dostalo. O záchodoch ešte na kopaniciach nenie takmer reči a čistota vo dvoroch, okolo maštaľ — sa až v novšom čase pri stálom dohľade lekárskom a vrchnostenskom prevádzať počína. — Biedne býva náš ľud v Starej Myjave na horných stranách, pod Surovínom u Ušjakov, — menovite u Baranov v obvode baranskej školy a u Siváčkov. Na zaplakanie je stav nášho ľudu na mnohých miestach, — naproti tomu potešiteľný i blahobyt, menovite na Poriadí, u Zemanov i na mnohých ešte iných miestach. Ku potešeniu je ale v novšej dobe očividný pokrok na všetkých stranách našich kopaníc i v ohľade bytov, stavby domov i čistoty. Pomôhol a pomáha v tomto ohľade groš z Ameriky donesený vo veľkej miere; — slamené strechy, na mnohých miestach dosť vkusne a dobre urobené miznú, a všade sa červená škridlica, čo z diaľky robí obraz často malebný, pekný, pripomínajúci mi krásne alpské krajinky.

V mestečku sme už s bytovou otázkou lepšie, tu i pospolitý ľud býva čisto v priestranných, svetlých, a často vetraných izbách. Málo je domov bez kuchyne, a v každom dome je riadne postavený záchod. Tu i na čistotu dvorov sa viac drží, — a dohľad úradný je tiež prístupnejší a tým je väčší, častejší. — Ba možno povedať o mestečku Myjave, že je čisté, zdravotnícky, menovite v ostatnej dobe, sa príkladne dvíhajúce. Tu barín na uliciach nenájdeš a dvory, ačkoľvek hospodárske, sú zväčša v poriadku. Hnoje na odľahlejších miestach vo dvore uložené. Hnojovka zo dvorov nevyteká.

Pridomová zahrada je na Myjave skoro pri každom dome. Na kopaniciach je mnoho ovocných stromov, — celé sady. Menovite na Poriadí a na Hor. výhonoch, ktoré nielen že v dobrých rokoch ľudu materiálne sú na pomoci odpredajom ovocia (jabĺk, slivák), ale robia príbytky príjemnejšie — a celé skupiny kopaníc majetnejšie. — Okolo ciest sú tiež stromy ovocné posadené, — najviac čerešní, ktoré nejednomu pocestnému občerstvenie pripravujú. Zelenín sa menej pestuje, zvlášte na kopaniciach, — zato v mestečku je obvyklý šalát, patružlen, kaleráb, niečo mrkve, uhoriek a kapusty.

4. Jako žije tento myjavský lud? Po väčšine, veru, málo záživne. — Obvyklá na našich kopaniciach kmínovica — zapražená polievka a kapusnica s podrobeným kúskom chleba je hlavným pokrmom nášho ľudu. — Chlebíček je ovšem v každom dome — jačmenný alebo ražný, s miešaniny raže a jačmeňa, a s prímieškom zemiakov a kmínu (rasce). Gazdiná upeče si vždy viac na raz — na tyžden i na dva, — a chlebík okornatie, zvadne — ale predsa dobre chutná, — či doma, či na poli, či na cestách. Polievky mimo kmínovej, najčastejšie užívajú srvátkovú, v lepších domoch a veľmi zriedka hovädziu lebo slepačiu. — Mlieko, syr, maslo sú články časté a hojné, ale ľud náš málo z nich užije, po väčšine odpredá, aby si dáky groš utržil na soľ, petrolín a iné do domácnosti potrebné veci. Veľmi malé percento domácností je takých, kde by sa mlieko celkom doma upotrebilo, užilo. — Deti len v najútlešom veku dostávajú mlieko, staršie už len kmínovicu, zemiaky, kapustu a múčne jedlá: slíže (rezance) z čiernej múky, lebo perky (pyrohy), lebo „osypané, halušky syrom osypané“ sú jako všade medzi slovenským ľudom i tu hlavnými potravnými článkami, a kopaničiari naši tieto jedlá stále na svojom jedalnom liste mávajú. V zámožnejších domoch býva kde-tu i nejaká zmena: — hovädzie mäso, tiež z králikov, syr. — Opytujúc sa školských detí po potrave, — našiel som, že v 4 % z detí školských jedáva mäso každý týždeň raz, 1 % za rok niekoľko ráz a 95 % ani vôbec mäsa nejedáva. Mlieko a mliečne jedlá tiež malé percento vykazujú. Za to zemiaky a kapusta v každom páde. — Našiel som veľké percento detí, ktoré mimo zapraženej polievky a kúsok chlebíčka, snáď trocha zemiakov za týždeň žiadnu inú potravu nevidia, ani nejedia.

Káva čierna získala si pôdu i na kopaniciach našich, zvlášte v lepších domoch, kde menovite gazdinie celé dni zase len na čiernej káve žijú. Ba našiel som až náruživých pijákov kávy, koľkorázy varenej len s primieškom frankovej, lebo teraz do módy prichádzajúcej kolínskej cikórie. Miestami i Vydrovú a jačmenú kávu nájsť možno.

Luskoviny, menovite šošovica (čočovica), hrach a fazuľa — tiež kde-tu sa nájdu na kopanič. stole, — ale v celku málo, lebo tieto záživné a dobré rastliny u nás sú tak málo pestované, že sa tomu človek diviť musí.

Výminku od obyčajného spôsobu výživy robí náš kopaničiar pri rodinných slávnostiach, pri sviatkoch, kršteniach, úvodoch, svadbách, pohraboch, pri stavbách nového domu, lebo hospodárskych stavísk. Tu upotrebujú chudobnejší čiernejšej múky, bohatší bielej, i čisto jemnej: pečú sa koláče, pampušky, božie milosti, t. zv. boľastníky, ktoré rodina, menovite šestonedieľka, skoro nikdy doniesť nezabudne, a ktoré často pri kútniciach nejedno zlo zapríčinia, — tak že koľkorazy ani energická lekárska pomoc nedostačuje na zachránenie ťažko nemocnej. — Pri svadbách, menovite zámožnejších ľudí, dajú sa až zbytky pri hodovaní — koľko razy i týždeň trvajúcom. Tu mäsa býva v hojnosti. Zabijú kravu, telce, jednu lebo dve ovce, prasa, a mäso rôzne pripravené hosťom sa predkladá. I drúbeže, husi, kačiek, sliepok, kureniec, sa pri takýchto príležitostiach hodne spotrebuje, ktoré inokedy, ač hojne pestované, veľmi, veľmi zriedka sa octnú na stole nášho ľudu. Všetko sa popredá, či v meste, lebo prekupcom Brezovanom, či do Viedne, či židovským priekupcom do Piešťan. — Vajcia mimo najnutnejších príležitostí tiež náš ľud popredá a veľmi málo ich spotrebuje doma.

Spomenúť musím ešte obvyklú huspeninu, ktorú náš ľud veľmi obľubuje a ktorú u šenkárov našich, či už z paprčiek, ušiek prasacích lebo teľacích, hovädzích nôh pripravenú, obyčajne za 10 kr. tanierčok kúpiť dostane. Huspeninu, toto ťažké jedlo ináče kupúvajú kopaničiari naši i nemocným svojím, menovite, keď idú pre lekára, lebo pre farára spovedať; vezmú mu i tanierček huspeniny — chudákovi.

Obyvatelia mestečka sa líšia veľmi — jako i v inom — tak i vo výžive od menej kulturnejších naších kopaničiarov. — Mešťan si rád dopraje, — to je charakteristické preňho. — Tu kávy, mlieka je na dostač: — u chudobnejších kmínovica, lebo v zime kapusnica. Niekoľkokrát za týždeň mäso, či už hovädzie lebo baranie. Prasiatko si po väčšine zabije skoro každý, ktorý ho koľkotoľko môže, a údenina s kapustou je v našich domoch v zimných mesiacoch pravou pochúťkou. — Hodne luskovín všetkého druhu sa upotrebuje, a rôzné múčne jedlá sú veľmi časté: halušky (strapačky liptovské) zo zemiakového cesta, lokše — posúch z cesta pečený, podrobený a mliekom obliatý, lebo syrom posypaný. Koláčky, buchty, pupáky syrom osypané; šišky či pampušky, rovánšky (podkovy); koblihy plnené slivkami sušenymi, lebo čerešňami, gule (knedličky) so slivkami, lebo v dobe sliviek v každom dome veľmi často. Pod polievku strúhanky, slížky lebo strova — rýža, krupica.

Ako z uvedeného vidno, žije si náš mešťan dosť dobre. V ostatných časoch ale badáme i na kopaniciach i vo výžive obrat k lepšiemu; s dostatkom groša stúpa dostatok vo všetkom.

Milý čitateľ zaiste sa pozastavil, že som dosiaľ nespomenul u nášho ľudu pitie liehových nápojov, ktoré na kopaniciach skoro v každom dome nachádzame, či už čisté, lebo s namočenými zelinami a ktoré otravuje a oblbuje celé rodiny a generácie. V mestečku zase vína si doprajú v hojnej miere, a jako na kopaniciach, tak i v meste jedneho predaju či už majetkového, či priemyselného tovaru nenie, kde by nebol obvyklý oldomáš. Však o tomto zlozvyku a neresti ľudu nášho obšírnejšie pri chorobách.

5. Odev, obuv. — Odev nášho sedliackeho ľudu je typický, originálny, vyhovujúci i zdravotníckym požiadavkám.

U mužských: — konopná plátenná košela a široké gate — (gace) sú spodním oblečením. Košelu — bez liemca uvazujú si starší pri krku šnúrkami, („žinkami“) mladí, ktorí zväčša liemec pri košeli nosia, so dvoma kostenými lebo sklenenými gombíčkami, rukávy končiace manžetkami tiež lebo na zavazovanie lebo na gombičky. Kopaničiari nosia v zime a v chladnejších mesiacoch hunené, k letu priliehajúce nohavice, v lete široké, plátené, hrubé gace, ktoré pri chôdzi a pri práci sem a tam sa opálajú a jako dolu písať budem, neraz nešťastie svojmu nositeľovi prinášajú. Lajblík či bruslek z tmavomodrého súkna, krátky, nosia zagombíčkovaný až po krk; v zime veľmi dobre teplo drží. Nato obliekajú si tak zvaný kabát, zase z bielej hune, zasahujúci do polovice stehien. Kabát má 3-4 gombíky, ktoré sa ale zriedka upotrebujú. V zime lebo v nepohode (daždi, sňahu) berú si kopaničiari naši halenu, veľký, dlhý, široký, z hune robený a veru i dosť ťažký kepeň so širokými rukávami, ktoré po niektorí jako vačky — upotrebujú, zaviažúc si rukávy pri spodku. Obuv nosia mužovia i ženy — čižmy vysoké, koľkorázi dosť ťažké s podkovičkami. Kde-tu videť i krpce, zvľášte u chudobnejších, ktorí v lete bosí chodia. Širáky sú malé, okrúhle a veľmi trváce a teplé. V zime sa nosí čapica (baranica), ktorá obyčajne majiteľovi svojmu i cez celý život vytrvá, — a ešte i do hrobu ho sprevádza.

Myjavský ženský kroj je krásny, jednoduchý, čistý a milučký. — Ženičky naše nosia jako spodné prádlo, rubáč či spodník, ktorý má podobu sukne a drží sa na tele šnúročkou, cez plecia zo zadnej čiastky ku prednej sa privazujúcou. Na vrchné telo obliekajú si rukávce, obyčajne z jemnejšieho plátna ušité, po prsia siahajúce a okolo krku pekným čipkovým krézlikom opatrené. Brucel býva lebo z ľahkej modrej látky, lebo z čierneho sametu, kde tu i zo zelenej látky (brokát), najviac ale z tmavomodrého súkna, plátnom podšitý a v predu pekným bielymi veľkými gombíkami — u bohatších striebornymi, opatrený. Keď je chladnejšie, obliekajú si ženy i dievčence z tmavej látky ku drieku priliehajúci, ale krátky t. zv. jankel či kabát. V zime nosia pekné mentíky z čierneho súkna velikými gombíkami, obyč. striebornymi vyšperkovaný; riadny dar neveste sa vydávajúcej z rodičovského domu. — Kasanicu nosia miesto sukní obyčajne lebo čisto bielu, lebo šafranom barvenú, krásnu žltú; na ňu nasleduje pekná široká fertucha obyčajne modrá, u dievčeniec atlasová. — Radosť sa je pozrieť na pekne oblečenú našu dievčinu!

Deti sú na kopaniciach odeté obyčajne dosť nedostatočne, a často už hodné mrazy nastaly, ešte chúďatká bosé cupkajú do dosť ďalekej školy. — Čižmičky len v zime, i to slabo naobúvané nosia a videl som i mnoho v krpčekoch; mnohorazi staršie deti i v otcových lebo matkyných čižmách do školy prichádzajú. — Vo veľké zimy mávajú ručníky, vlnáčky lebo plachty cez prsia krížom na chrbáte uviazané. Nuž veru nedostatočná to ochrana pred zimou!

6. O čistote v domácnosťach. Jako som spomenul, vetranie ľud náš nezná, veď v starších stavaniach sú okná pevne ku svojim rámom prípevnené, že sa otvoriť nedajú a čerstvé povetrie len dverami do izby prichádza. — V chudobnejších izbách je často na zaplakanie, jako to tam vyzerá. — Na posteli na miesto perín žochy, staré kabáty, na peci ušpinené deti vykúkajú. Stôl zakladený všelijakými nádobami, zbytkami potravín, — chleba, zemiakov; nádoby neumyté po sporáku rozložené a bieda z každého kúta sa na vás škerí. — Toto ale len v chudobnejších chalupách. U prostredných gazdov a u bohatších možno s uspokojením o lepšom smysle pre čistotu hovoriť; tu menovite v ostatný čas nápravu pozorovať. — Dlážka zametená, postel pekne ustlaná, s čistými perinami opatrená. Riad, taniere, žbánky, hrnčeky pekne povešané na fogášku v jednom rohu izby nad stolom, — a v komore lebo v kuchyni potrebné (hrnce, mysy atď.). — Chlieb už načatý, držia obyčajne v izbe v ládliku („truhlíku“) a na stole, kde niektorí i jedací príbor uložený majú. Po väčšine ale nachádzame lyžice, vydličky a nože pozastŕkané na doske, ktorá je medzi jednotlivými trámami v izbe pribitá, a takto za policu slúži. Sviatočné šaty a prádlo mávajú uložené chudobnejší v izbe v truhle, majúci ale komoru, v tejto na policách a žŕdkach. — Zásobu potravnú, sud s kapustou, chudobnejší, v bývajúcej izbe mávajú, bohatší v komorách, kde i slaninu, múku, ovocie nájsť možno. Keď kopaničiar návštevu čaká — farára lebo lekára, tu skoro v každom dome nájdeme stôl prikrytý čistou plachtou; na ňom chlebíček a na tanierku jednom lebo dvoch či už syr, lebo maslo, v zime zase ovocia, orechy a obligátna flaška so slivovicou; z tohoto nachystaného prišlého farára lebo lekára srdečne ponúka a v páde odmietnutia cíti sa byť urazeným lebo poníženým.

Vydojené mlieko v mnohých domoch v prikrytých hrncoch lebo pod posteľ, lebo pod ľavicu v izbe stavajú. — Zemiaky vykopané lebo v komore v jame na to určenej, v chudobných domoch i pod posteľou vysypané mávajú.

Hovädzí statok, lebo kone si veľmi dobre opatrujú a v maštaľách po väčšine veľkú čistotu nájsť možno.

Jako pri všetkom so zkušenosťou, cvikom a blahobytom vyvinuje sa i cit pre poriadok a čistotu, tak i u nášho ľudu, hospodársky i majetkove sa zmáhajúceho, i v tomto ohľade značnú nápravu k lepšiemu pozorovať možno.

7. Čistota tela. Kultúru národov, vraj, dľa spotreby mydla dobre posúdiť možno, no, v tomto ohľade stojí môj ľud ešte vskutku pozadku. V mnoho a mnoho pádoch sa ľudia naši každý deň neumývajú a keď, veľmi povrchne len, tvár, aby oči po spánku čerstvejšie boly. Lepšie sa vyumývajú obyčajne mydlom, len v sobotu večer lebo v nedeľu ráno, kedy nastáva všeobecné umývanie i detí, ktoré, veru, premnohé hodne nečisto vyzerajú. O kúpeli, mimo v prvé mesiace života a v potoku v lete, — u našich kopaničiarov vôbec nenie ani reči. — Kúpeľ vezme len prinútený súc lekárom i to veľmi nerád a zriedka. Že sa pri takejto opatere tela, na koži nečistota hromadí, je zrejmé a s touto i mnohé kožné choroby sa radi na tele zahiežďujú.

Smývanie hlavy deje sa obyčajne v sobotu lebo v nedeľu, u mnohých ale termín jednoho smývania k druhému veľmi dlho trvá a česania, vyčesávania, veru tiež; keď si predstavíme veliké dlhé a husté vlasy u našich kopaničiarov a u žien silné zapletenie do vrkočov v zadu na hlave pripevnených, ktomu u mnohých velikú nedbalosť, žiaden smysel pre čistotu, môžeme si domysleť, že u takýchto nedbalých sa hmyz rád vo vlasoch i na tele zdržuje. Potom sa už kupujú maste a všelijaké prášky proti hmyzu, a po našich sklepoch by nám otom veliké dáta podať môhli.

8. Kúrenia — teplo. Kúrenie v izbe deje sa obyčajne v sporáku, na ktorom súčasne, hlavne ale v zime, gazdinky varievajú. V lete zväčša varia v predsieni na prípeckoch a na ohništi, pred veľkou pecou pekárskou na pečenie chleba. — Kúria si drevom, ktorého, chv. Bohu, Myjavci na dostač majú.

9. Svietenie. Na kopaniciach v každej izbe svieti zväčša lampička olejová lebo petrolejová malá, bez cylindru, a vypúšťa dym ťažký, v izbe itak inými výparami naplnenej. — Mimo príručnej tejto lampičky svietia si petrolejovou lampou nad stolom zavesenou. — Kde-tu — nájde sa i sviečka lojová lebo moderná stearinová.

10. Rodinný život. Jako som prv spomenul, býva v jednej izbičke začasto veľmi mnoho osôb, četná rodina, či už z jednoho kolena lebo zo dvoch generácií. Na toto sme, Bohu chvála, bohatí, že Bôh obdaroval ľud náš plodnosťou. Rodičia so 6, 8 detmi nie sú u nás zriedkaví a mnoho je rodín, kde počet deti i číslo 10 prekročuje. — Rodičia, starí rodičia žijú pohromade, zvlášte u chudobnejších. U majetnejších podelí starý otec lebo matka majetok medzi synov i dcéry svoje — a tak si ich zaopatrí; „veď už pracovať nevládzem, nemôžem, nech si deti gazdujú“. Synov poženia, — častej im najdu nevesty sami rodičia, a keď sa predtým o vene nevestinom boli dohodli, slávia svatbu; a keď si i dcéry povydávali, utiahnu sa na zaslúžený odpočinok, nechajúc si výminok lebo jako sa tu hovorí, „vydanú“, z majetku obyčajne u syna niektorého, s ktorým potom trávia ostatný čas života. Beda ale rodičom, ktorí by sa na starosť zabudli zaopatriť, nedali si výživu pozemno-knižne zabezpečiť, a Bôh jim dlhého ešte života doprial.

Ku smutnej kapitole zo života nášho myjavského ľudu som sa týmto priblížil. Veď veru len, so žiaľom v srdci, tomu výraz dať musím, že štvrté božie prikázanie medzi našim, ináč dobrým, milým ľudom, málo sa zachováva. Rodičia nevládni, starobou skľúčení veľmi často trpké dni svojej staroby prežívajú. Stanú sa v dome svojom — synovi, dcére, odovzdanom — cudzincami, povedal by som, brakom nepotrebným a zavadzajúcim: koľko razy slzou si smáča starík otec ten kúštik chleba, ktorý sa mu zo stola syna jeho dostáva. Však i bitku v mnohých pádoch pretrpeť musí, vydedený súc do pitvora, lebo pod úkol, kde v tej najkrutejšej zime spávať musí, — a nejeden chorobou súc skľúčený, túto bez všetkej lekárskej pomoci trpeť a snášať musí. Nevďačné deti nedbajú oň, rádi by sa ho čím skorej zbavili, a keď i na zaslepenie očí vyhľadajú mu lekára, — od tohoto žiadajú predpis na chudobný list!! Otcovi lebo matke, ktorý lebo ktorá mnohokráť viac tisícový majetok tomu nevďačníkovi odovzali! Veď „oni nemajú žiadneho majetku“, prichádzajú, prosia. Nuž toto ju skoro pravidlom u nášho ľudu, a patrí medzi najhoršie stránky jeho.

Krásne, milé detičky svoje opatrujú mamičky myjavské, v prvé 2-3 roky života dobre, starostlive, laskave; ale dospejúc 4-6. rok, už si decko často samo zarábať musí, či husy, ovečky lebo kravičky pásť, lebo okolo domu pomáhať. Pasú detičky i v dáždi i v horúčosťach, ba až do zimy chuďatká bosé, a veľmi slabo odené. Približením sa školopovinnému veku, dávajú deti do školy, kam často hodinu i dve v dáždi, blate, zime a po veľkých, sňahových závejoch sa kriatať musia. Od školy vzdialenejšie deti berú si so sebou na celý deň kúsok chlebíčka, niektoré kúsok syra, lebo ovocie a na tom sú celé dni s veľmi malou zmenou. Výživa, pravda, strašná! Pre choroby teplá hrada! Priblížením sa jara — rozprchnu sa deti zase len po poli za svojimi kravičkami lebo husičkami, a nebyť ostrejšieho zakročenia úradného, na školu by mnohý rodič veľmi snadno zabudnul! Po konfirmácii už začína, by som povedal, samostatný život väčšiny kopaničných detí. Idú slúžiť chlapci za pasákov, kravárov a dievčence za pasáčky, lebo i za pestúnky a za mladšie služky. Doma zostalé pomáhajú pri gazdovstve a nejeden chlapček 11-12-ročný sám kravičky opatrí, lebo s koňmi na voze po práci je posielaný. — Trošku staršie súc, 14-15-l6-ročné, opúšťajú svoje milé kopanice a posielaní sú od rodičov do Ameriky.

Cez zimu pracuje ľud náš doma pilne, či už tká plátno, robí kolovrátky, lebo mnohí kolárske i stolárske práce pre budúce — jaro a leto. S nastúpenim jarom odchádza veľká čiastka na t. zv. robotu poľnú na rôzne miesta našej stolice. Sem berú i deti 12-13-ročné a tak robotujú a hrdlujú s malými prestávkami celé leto a po skončených žatvách a mlatbách vracajú sa so svojim zárobkom zase domov. Že hygienickým požiadavkám pri týchto tvrdých a ťažkých prácach sa i od gazdov a nájemcov malá váha kladie, možno si domysleť. Veď vracajú sa mnohí chudáci zo sveta na zaplakanie v strašne schátralom zdravotnom stave, a nejeden tamto i svoje zdravie si podkope! A malé útle detičky doma na starých, nevládnych ľudí nechané, tiež veru zdravotne neprospievajú, tedy dvojaká škoda na zdraví k vôli tomu vezdejšiemu chlebíčku!

11. Zdravie myjavského ľudu. Myjavci sú driečni chlapci a ženičky tiež. Menovite lepšie „chovaný“ dobrý dôjem robí. Po väčšine sú prostriedneho vzrastu 1 m. 60 — 70 ctm., silných kostí a svalov obyčajne dobre vyvinutých. — Vlasov tmavých lebo čiernych, po väčšine ale kaštanových, ktoré si dlhé nechajú rásť, nikdy ale dlhšie, ako po šiju. Tváre podlhovatej, čela vysokého, očí veľkých, pravidelných, po väčšine tmavých, ale i sivých, čisto modrých, čiernych menej. Výraz tváre je príjemný, milý a dobrácky, — charakteristický pre myjavský ľud. Myjavec je viac smehlej, než bielej pleti. Tvár majú z pravidla oholenú, bez bajúzov, ačkoľvek hraničiaci s kostolanským chotárom a kde-tu i v Dinžíkovej doline i s fúskami chlapov videť možno.

Chlapci už v 17-18. roku mládenčiť počínajú, — a mládenčia obyčajne 2-3 roky; chodia na priepačky často i do odľahlých kopaníc v dáždi, blate i v krutých zimách; a obyčaj zvyčajného trávenia nocí pri dievčencoch zaiste ku zdraviu a sile šuhajcov neprispieva. — Mužský vek počína ženbou. Mnohí sa ženia už 18-19. rokoch, keď príhodnú nevestu najde, či už do domu rodičovského ju dovedie, lebo sa prižení; najviacej po prestátych assentírkach, lebo po odbavení služby vojenskej. — V 50-60. rokoch sú naši chlapi ešte zachovalí a pracujú pilne, či už okolo svojho domu, lebo vo svete na robote. Prácu vykonávajú ťažkú a možno jim v tomto ohľade to najlepšie svedoctvo vydať, že sú pilní, dobrí a vytrvalí robotníci. Starci 70-80 roční na Myjave nie sú zvláštnosťou, jako to i z úmrtnostných dát vydeť budeme.

Ženy naše sú zvlášte v mladšom veku pekné, driečne a čistotné. — Už dievčence maličké, sú skutočne, možno riecť, krásne; — okrúhlych tváričiek, malých ústočiek a očiek modrých jako nezábudky, k tomu ručiek i nožičiek okrúhlych; — detičky, ako pre maliarov; k tomu v milom kroji svojom oblečené sú do zedenia. Pannenkou stáva sa dievča až od 15. roku, pokiaľ sa nevydá, čo sa u nás pravidelne okolo 18-19 roku stáva. Postavy sú zväčša prostrednej, jesto ale i mnoho vysokých, k. pr. u Kodajov temer nízka žena sa nenájde, chodu rovného. Zaujímavú charakteristiku pre chod Myjaviek a Brezovaniek vypozoroval nebohý náš Leška: Brezovanka chodí hrde, stúpa na päty jako granadier, Myjavka na podošvu viac pohodlne, — vraj pytlikársky. A je tomu tak.

Tváre sú po väčšine podlhovatej, pleti bielej, čistej, zriedka nájdeme pehavé ženy. Očí tmavých ale veľkej čiastky, modrých a sivých. Nos končitý, miestami široký. Tvarov vyvinutých kostry silnej. Vlasov najčastejšie kaštanovej barvy, zriedka čiernych; videť kde-tu i úplne červené vlasy a pleť pri tom ružovú. Dospievajú obyčajne 15. rokom, kedy po väčšine objavuje sa mesačné čistenie, len u slabých, chudokrevných sa to pretiahne i do 19. roku.

Robotuje naša ženička, chuderka, ťažko, majúc nielen domácnosť na starosti, obsypaná detmi, ale i na poli pilne mužovi svojmu pomáha. Opatruje koľkorázy mimo početných svojich detí i deti cudzie, na plekanie, na opateru, vziate a tiež na Myjave od dávnych časov jakosi už udomácnené viedeňské deti. Koľkorázy našiel som i 3-4 malinké, útle detičky v domácnosti; jedno vlastné a až 3 cudzé na plekanici: u nás totiž ženy plekávajú často 2 i 3 deti na raz, a robia to tak, že z jednoho prsníka dávajú svojmu dieťatku a z druhého jednomu i dvom viedeňským lebo iným deťom. Na opateru prijaté deti veľmi dobre opatrujú, na úkor svojich vlastných, ktoré začasto si pritom zanedbávajú; veď od tamtých ťahajú plat, od viedeňských 4 — 6 zl. mesačne, od iných obyčajne 8 zl. mesačne.

Keď jim vlastné mlieko nedostačuje, pridájajú detičky kravským mliekom, či už pomocou flašky (pušky) lebo prikrmovaním, obyčajne rožkom, lebo chlebíčkom s mliekom, lebo polievkou. V 7. a 8. mesiaci dávajú decku i inú potravu: kávu, kašičky, luskoviny ba i kapustu, a zemiaky. Často nájsť možno ženy, ktoré 2-3 roky bez prestávky plekajú. Jako vyzerá potom taká žena ešte v mladom veku, 30-40 ročná, môžeme si predstaviť. Tváre blädej, vpadnutej, tela vetchého, prsí atrofických, foriem žiadnych, docela zlomená.

V ostatnom čase, tak sa zdá, tento zlozvyk sa počína opúšťať, lebo ženy naše zase iný prameň dôchodkov si našly v Amerike. — Poneváč sú dojkami výbornými, zdravými, sú Myjavky hľadanými dojkami. Myjava zásobuje Viedeň, Pešt, ba i Prahu dobrými, prostrednymi dojkami. Máme príklady, že dojka naša plekala už deti arcivojvodov, vysokých krajinských hodnostárov a veľposlancov. I dnešnieho dňa máme niekoľko dojek umiestených v aristokratických, a vysokej šlachty rodinách. Že sú tak hľadané a vzácne, dajú si za svoje mlieko i výtečne platiť. 60 — 100 kor. mesačná mzda a 200 — 400 kor. t. zv. výstupného nenie zvláštnosťou. A dnes vôbec niže 40 kor. mesačného platu žiadna myjavská dojka plekať nepôjde.

Plodnosť myjavských žien je výborná, a jako som už spomenul, rodiny majúce 8 — 10 detí, na Myjave nie sú zriedkavé. V priemere ale prevládajú rodiny s 5 dietkami. Školopovinných detí býva na Myjave všetkých: 1576, z toho: na kopaniciach 1104, v meste 472.

Vojopovinných býva na Myjave obyčajne: ročne 143. V Amerike je rekrútov vysťahovaných každého roku od 43 — 66 mužov.

Vojopovinných bolo za ostatné 3 roky: V r. 1908 — 143, 1909 — 143, 1910 — 142, z tých všetkých bolo v Amerike 157, tedy vyše 1/2. Priemerne súcich býva 21.

Smutné to číslo veru. — Prítomnému pri assentačných komissiách až ľúto príde nad biednym stavom našich rekrútov. — Všeobecne bývajú slabí, zrobeni, po prestátych chorobách detinských slabo vyvinutí. Alkohol, ťažká práca, nedostatočná výživa a venus sú pravou príčinou. Odobratí šuhajci zase ale bývajú, jako jedle, rovní, pekní a silní, a viem, že priradení do plukov dobré služby konajú, a za svojich vojakov sa Myjava hanbiť nemusí. V ostatné roky veľkým vysťahovalectvom do Ameriky chybí rekrútov veľmi mnoho; mnohý pred assentírkou uteká, nepomysliac si, že tomu po návrate svojom do domoviny neujde, ale vrátiac sa, po 5 — 6 rokoch domov, k assentírke sa predsa dostanoviť musí; ženatému, a k tomu mnohému detmi obsypanému, veru, vojenská služba trpko padne.

Sobášov býva na Myjave: priemerne 60 ročne. Sťahovaním sa do Ameriky počet krstov i sobášov klesá čím ďalej, tým viac. V ostatné tri roky bolo sobášov:

v r. 1908 — 82, v r. 1909 — 66, v r. 1910 — 60.

Jako som spomenul, ženia sa mládenci zväčša po assentírkach, lebo po vykonanej službe vojenskej. Kde sú ale rodičia slabí — jeden lebo druhý, ženia si synov i v 18-19 roku, aby pomoc s nevestou do domu dostali.

Dievčence sa vydávajú najčastejšie v 18. a 19. roku, ale ani vydaje v 15. lebo 16. roku nie sú zriedkavé, ba máme pády dosť časté, že sa dievčance s vrchnostenským a lekárskym dovolením i v 14. rokoch vydávajú.

Sobáše vdov lebo vdovcov sú časté, a dľa veku primerané; že by si starý človek mladé dievča bral, stáva sa veľmi zriedka. Pamätám sa z vlastnej zkúsenosti na jedinný pád, kde nevesta bola o 35 rokov mladšia, jako muž — na Polianke.

Sňatkov medzi pokrevnými ubúda na Myjave čim ďalej, tým viac; čo celkom správne, veď známe sú už i ľudu nášmu neblahé následky miešania krve v najbližšom príbuzenstve.

O spoločnom živote manželov môžem ku chvále nášho ľudu spomenúť, že láska a oddanosť až po hrob sprevádza ich po celý život; sú síce i výminky, — že je v manželskom živote i pravá Sodoma a Gomora, nesváry i bitky. Čo je tomu príčina, uhádne ct. čitateľ snadno; nuž z čiastky majetkové záležitosti, z veľkej čiastky alkohol a Amerika. Tá nešťastná Amerika!

Ako bolo povedané, sú ženy myjavské plodné a rodia svojim manželom deti podarené, zdravé. Porodov býva ročne priemerne 388. Rodí sa chlapcov menej, ako dievčat.

Za ostatné 3 roky narodilo sa na Myjave:

r. 1908. — 406, z nich 193 chlapcov, 200 dievčat a 13 mrtvonarodených, r. 1909. — 400, z nich 193 chlapcov, 187 dievčat a 20 mrtvonarodených, r. 1910. — 359, z nich 167 chlapcov, 176 dievčat a 10 mrtvonarodených.

Najviac pôrodov je medzi 20. a 30. rokom, nachádzame ale i 15-16-ročné rodičky, a porody u starších žien 40-45. ročných nie sú na Myjave zvláštnosťou. Porody sú zväčša pravidelné, u úplne zdravých žien krátko trvajúce, mimo niekoľko každého roku prichádzajúcich porodov nepravidelných.

Dobu po porodnú, tak dôležitú pre rodičku a jej zdravie snášajú veľmi dobre. Veľká väčšina myjavských žien navracia sa už v druhý-tretí deň ku svojim obyčajným prácam, a o prestátom predôležitom a boľastnom procesu porodnom u mnohých temer ani stopy. Potravu v tento čas si tiež nevyberajú, — a od kmotriček a rodinky donesené božie milosti a koláčky hodne trpia — a varené pálené a víno tiež! Je udomácneným zvykom pri myjavských rodičkách, že pijú pálené, lebo čisté lebo s medom i počas pôrodu i hneď po ňom; dodáva jim, vraj, sily!!?

Bezdetné manželstvá sa pritom i na Myjave dosť nachádzajú i v meste i v kopaniciach; a manželstvá s jedným lebo dvoma detmi sú v celku zriedkavejšie.

Nezákonných porodov za ostatné 3 roky (1908. — 1910.) bolo 58. —

12. V predchádzajúcom pojednal som v krátkosti o zdravom a fysiologickom stave myjavského ľudu. V nasledujúcom pojednám o neduživostách a chorobách jeho, nakoľko mi úzky priestor tejto práce dovolí.

Desať tisíc obyvateľov širej, veľkej Myjavy, s jej peknou polohou, krásnymi horami, dobrým povetrím podlieha predsa mnohým a mnohým neduhom a chorobám, ktoré z čiastky sú na Myjave takmer udomácnené, z čiastky sem donesené.

Ačkoľvek dosť dobre opatrované, pri inom zamestnaní a ťažkej práci matkynej, ktorá, ako som spomenul, často mnohé cudzé deti na opatere má, často vlastné deti sú viac-menej zanedbané a vystavené mnohým a mnohým škodlivynám a tým i chorobám.

Spomeniem len veľmi časté prechladnutie už pri prsách materinskych. Životospráva nerozumná, často slabá a jednostranná výživa, nedostatočné a neopatrné šetrenie telesných síl, ťažká práca, alkohol, Amerika, k tomu nevzdelanosť a časté predsudky: toto sú zväčša príčiny mnohých a mnohých chorôb u myjavského ľudu prichádzajúcich.

Žiaden vek nenie choroby prostý a na Myjave sú zvlášte choroby detí najčastejšie. — V najútlejšom veku, do 1.-2.-3. roku, prichádzajú zväčša choroby orgánov dýchacích a zažívacích, skoro 80% všetkých chorôb.

Úmrtnosť detí do 1. roku je v priemere: 122, a do 5. roku 47 detí za rok. Čísla tieto sú veliké, zvlášte preto, lebo dobrých 50% úmrtnosti detí, menovite do 1. roku, robia viedeňské deti. Týchto prichádza na Myjavu hojne a zväčša slabých tak, že, vzdor dobrej opatere našich žien, hynú; — Niektoré hneď v prvý lebo druhý týždeň po donesení jich na Myjavu.

Najšťastnejšie sú na Myjave choroby pľúc a dýchacích orgánov vôbec: Hrdelné katarrhy, pľúcne katarrhy, rozšírenia pľúc (emphysema), záduch; veľmi časté zapálenia pľúc rôzneho druhu, zapálenie pľúcnej blany.

Veľmi často, ba skoro vždy, zanedbajú si nemocní svoju pľúcnu chorobu, a následky zlé vystanú. Už v 40. rokoch mnohí vyzerajú ako starci so slabým dechom, hroznými kašľami, a rozšírením pľúc na základe hrozných katarrhov s veľkým vymešovaním šliamu a hnoja.

Zomiera preto na Myjave najviac ľudí na pľúcne nemoce, a síce v najviac mesiacoch marci, apríli a máji — okolo 150 ročne, čo robí 50 % všetkých smrtných pádov.

Veľký kontingent našich chorých dáva novoveký mor: tuberkulosa a scrophulosa. Smutná kapitola zo zdravotného stavu stavu myjavského. Na tuberkulosu zomiera na Myjave ročne priemerne 32.1 ľudí; na 1000 obyvateľov: 0.32, čo urobí 32 % celého obyvateľstva. Divíte sa asi, jako to možno v tak zdravom ináč kúte, obtočeného peknými horami, so zdravou pitnou vodou a dosť príhodným počasím. Nuž príčiny sú po väčšine zlá výživa u chudobnejšej vrstvy obyvateľstva, nepríhodné, tmavé byty, malý smysel pre vetranie, alkohol, čiastočne tiež ostré tunajšie povetrie, dosť časté vetry; ťažké robotovanie, chodenie do sveta, do Viedne, a od niekoľko rokov veľký percent zapríčiňuje sťahovanie do Ameriky. Nejedon mladíček lebo dievčatko, ináč zdravé, pobudnúc na učení lebo na službe vo Viedni, vracá sa domov s chudokrevnosťou a so zárodkom hroznej tejto choroby. V amerikánskom veľkomestskom živote, v továrňach, pod zemou pri kopaní uhlia, podlamujú si zdravie naši Myjavci a mnohí a mnohí vracajú sa na Myjavu, do svojho rodného hniezdočka so zarobeným grošom, podľahnúť hroznej tejto chorobe.

Dosť veľké percento tejto nemoce vykazujú tiež dedične postihnutí, z rodičov slabých, alkoholismu oddaných.

Hodná čiastka donesenej tejto tuberculosy a scrophulosy datuje sa na Myjave tiež od zavedenia viedeňských nalezencov, z ktorých mnohí a mnohí tu sa aklimatisovali, so zárodkom týchto chorôb tu zostali a choroba v nich driemajúca tiež. Že sa táto hrozná choroba pri ľahostajnosti nášho ľudu v tomto ohľade i prenáša, akviruje, je na bielom dni. — Nedostatočným hygienickým opatrením nemocných, spávaním v jednej posteli s nemocným, perinámi, chrchlami na zem vykašľanými, atď. atď.

Choroby žalúdka a čriev tiež hojne sa tu vyskytujú. Tu vedľa zlej výživy veľké percento chorôb týchto zase len alkohol spôsobuje.

Veľmi časté sú na Myjave choroby nákažlivé, často celé epidemie tvoriace. — Sú to: záškrt alebo jako ľud hovorí — chripták, osýpky (sýpanice), zádušlivý — krčový kašel, alebo, jako ľud to nazval, „somársky kašeľ“, šarlach, nákažlivé zapálenie príušných žláz, epidemické zapálenie mozgovej a míšnej (špikovej) blany a tyfus.

Tieto vypočítané práve nemoce sú skutočnou pliagou na zdraviu myjavských detí. — Ohromné číslo je ročne nákažlivých chorôb, a síce oznámených bolo:

1908. / 1909. / 1910. záškrt 14 / 24 / 1 osýpky 7 / — / — šarlach 1 / 1 / 2 zádušný kašel 2 / 2 / 2 epig. zap. modzgov — / — / — tyfus 24 / 12 / 15 Spolu všetkých za 3 roky — 119 pádov.

Na Myjave menovite záškrt takmer kosil detičky; ešte pred 15-20 rokmi boly celé epidemie, a z niektorých domov vymrely za mesiac-dva všetky deti. Nuž, bola to nevďačná choroba i pre lekára. Od zavedenia lieku, — serumu Behringovho. — a u nás najviac Preisovho z Bpešti, na Myjave už záškrt predsa medzi zriedkavejšie choroby patrí a zachráni sa, zaštepené dieťa, takmer každé, keď ovšem lekárska pomoc je skoro naporúzi. Volá to náš ľud všeobecne „anginou“; z počiatku chriptáku obyčajne probujú na radu rôznych báb svoje domáce prostriedky, veď nemoc je takým nepovolaným lekárstvom uznaná, že: „Má čepy spadnuté“. Nuž, sú rôzne tetky vždy pohotove, ktoré tieto čepy (mandle) dvíhajú, často dosť drasticky; chudiatko dieťa upadá hlbšie a hlbšie do choroby, až objaví sa skutočný chrapot, ťažké dýchanie, utekajú k lekárovi; každá pomoc v takýchto pádoch už býva marná.

Osýpky objavujú sa na Myjave skoro periodicky. Každé 3-4 roky mávame veľké epidemie. — Veď osýpky je jedna z najnákažlivejších chorôb, je vstave behom niekoľko hodín rozšíriť sa na cele okolie. Náš ľud neprikladá osýpkam veľkej váhy, a keby nebol úradom nútený, sotva by volal k osýpkam lekára. Veď „ako prišlo — tak odíde“ si hovoria. Len že nie je táto choroba tak nevinná, vyžaduje veľkú opateru a opatrnosť zo strany rodičov. Dosť malé prechladnutie spôsobuje často smrtelné zapálenie pľúc a jako niže videť budeme, podľahne vždy tejto nemoci hodný počet detí; čo možno zväčša mimo od prírody príliš slabých pádov, nedostatočnej liečbe osýpok a neopatrnosti rodičovskej pripísať. — Nemožno mi dosť na srdce nášho ľudu naložiť, aby v daných pádoch osýpok veľký pozor dali a choré detí svoje zavčasu liečili a ich dobre, svedomite opatrovali.

Práve tohoto roku bola na Myjave jedna z najväčších epidemií osýpok, na ktoré sa pamätám. Na všetkých kopaniciach, menovite v Rúdniku, na Starej Myjave, na Poriadí, na Dol. výhone a v mestečku mali sme osýpky skoro v každom dome. Úmrtnosť po osýpkach bola menovite na Myjave a na Poriadi dosť veľká. Pričítam to veľmi zlému sychravému počasiu, ktoré v dobe tejto epidémie panovalo, a tiež malej pozornosti, ktorú osýpkam ľud venoval. Bolo asi 400 pádov; úmrtnosť 15 %.

Šarlach je na Myjave zriedkavejší, mimo r. 1893. prebehnuvšej epidemie, len sporadicky — ojedinele — sa u nás vyskytuje. Ďakovať Bohu! Veď toto je najnákazlivejšia, najhoršia a najnebezpečnejšia choroba vo veku detinskom.

Zádušný kašeľ je tu častý, menovite v jarných a podzimných mesiacoch. Epidemicky vystupuje tiež vždy po niekoľko rokoch a obyčajne necháva zlú po sebe pamiatku. Dlho trváva i 1/2 — 3/4 roka, deti hrozne trápi a soslabuje. Nejedno dieťa nielen týmto kašľom kŕčovitým, ale i komplikáciami, krvácaním z nosa, úst i z očí a zapálením pľúc lebo vysilením umiera.

Epidemické zapálenie mozgovej a špikovej blany. (Meningitis cerebrospinalis epidemica) tiež raz navštívila Myjavu a nejeden rodič si na hrozné časy jarných mesiacov roku 1901. so žiaľom vzpomína. Ako sa táto strašná choroba sem dostala, nemožno vypátrať, iste bola sem donesená. Zachvátila zväčša, najchudobnejšie domy, a usmrtila skoro každé dieťa, ktoré do choroby tej padlo. V niektorých domoch, zvlášte v Dinžíkovej doline, vo Sviniarkach, vymrely skoro všetky deti. V mestečku tiež bolo niekoľko pádov; ktoré nezomrely, sú nešťastné do dnes. Ztrata zraku, sluchu, skrivenie nôh — zanechala tá choroba po sebe. Liečba pri tomto zapálení je veľmi ťažká a úmrtnosť zo všetkých chorôb pri nej je najväčšia. Zavďačí sa voľakedy človečenstvu ten lekár, ktorý istú liečbu epidemického tohoto zapálenia mozgovej blany so zdarom liečiť vynájde.

Týfus alebo horúčka, hlavnička objavuje sa na Myjave tiež len ojedinele. — Epidemie týfusovej mimo v 60. rokoch na Myjave dosiaľ nebolo, veď pitná voda myjavská je prostá choroboplodných zárodkov a pôda okolo studní nenie znečisťovaná.

Spomenuté nákazlivé choroby každý lekár, keď o jednej lebo druhej z nich sa dozvie, ihneď je povinný pod ťarchou pokuty oznámiť vrchnosti a obec. predstavenstvu, ktoré potom na dom, v ktorom sa nákazlivá choroba nachádza, dá prilepiť červenú cedulu s nápisom: „Tu sa nachádza nákazlivá choroba.“ Obecenstvo sa má potom chrániť pred návštevami toho domu a vyhýbať jeho obyvateľom, aby sa nákazlivá choroba ďalej nešírila. — Ľud myjavský dosiaľ nenahliadnul úplne, že sa choroba z jedneho človeka na druhého prenáša, málo dbá zákazov a napomenutí a neraz ťažko mu podajú rôzne hygienické ustanovenia zákona. Však dúfať možno, že sa i v tomto ohľade behom času presvedčí o potrebe nevyhnuteľného prevádzania zdravotníckych pravidiel.

Časté sú choroby srdca a ciev. Príčina je ťažká práca nielen poľná, ale i v Amerike; veľké percento alkoholismus, a zvyčajný a organickú vadu srdečnú predchádzajúci rheumatismus stavcový.

Choroby stavcov, svalov tiež veľmi často trápia myjavských chorých. — Choroby tieto zväčša z prechladnutia pochodia a tiež z ťažkej práce. Bohužiaľ často sa zanedbávajú a nesú za sebou hrozné následky zmrzačenia, nepohyblivosť údov a trápny život.

Choroby krve, chudokrevnosť; mimo chorôb základných — scrophulosy, tuberculosy, rakoviny, vredov žalúdkových a črevných, atď. atď., kde je chudokrevnosť podružnou chorobou; objavuje sa u nás menovite v útlom veku a v dobe vývinu pohlavného. Príčiny sú mimo známych pathologicko-fysiologických i nedostatočná výživa, ťažká práca, nehygienické pomery. — Takzvanú leukemiu — alebo bielokrevnosť pozoroval som vo dvoch pádoch.

Choroby kostí menovite t. zv. anglická — či anjelská choroba, tuberculosa kostí, či kostižer, a syfilis kostí. — Anglická choroba, vedecky shachitis zvaná, je u detí, menovite chudobnejších, veľmi častá. Príčiny sú nedostatočná výživa, niekde zlá opatera, alkoholismus rodičov.

Tuberculosa kostí či t. zv. kostižer dosť často na kopaniciach prichádza u detí a ľudí slabých a zväčsa dedične postihnutých.

Časté sú na Myjave rôzne rakoviny, ktoré velké percento úmrtnosti vykazujú. Menovite rak žalúdka a čriev je veľmi častý, a mohli by sme chorobu túto smele nazvať „chorobou pytlikárskou“, lebo najväčšie percento touto hroznou chorobou postihnutých sú pytlikári. Tu dá sa vysvetliť aspoň približne jej príčina: Stále obťaženie a tlak žalúdka pri práci, pritom choroby žalúdka a jeho žláz, zmnoženia kyseliny žalúdkovej, atď.

Mimo žalúdka a čriev objavuje sa rak často na tvári, a tu hrozné — priamo do výstavy súce — exempláry sme už pozorovali a videli. Úplne sožratá tvár, nos, pysky atď; trápna hrozná smrť, je vždy výsledkom tejto strašnej choroby. — Nejeden by ale môhol vyhnúť rozšíreniu sa tejto pliagy, keby zavčasu vyhľadal lekára a jeho rady — podrobeniu sa skorej operácii — poslúchnul. Málo je ale tých pádov, kde by lekársku pomoc hneď z počiatku vyhľadávali, až keď je choroba už rozšírená a pomoc vtedy už býva marná.

Za 7 rokov ostatných na raka zomrelo 54 ľudí. Za rok priemerne umiera asi 8 ľudí, najviac vo veku 33 — 55 rokov. V mestečku po ostatné 3 roky zomrelo na raka 18 ľudí, zväčša pytlikárov a jich ženy.

Choroby nervové tiež kde-tu sa nachádzajú. Menovite zapáleniny nervov sedacieho a takzvané neuralgie vo tvári, najčastejšie z prechladnutia.

V detinskom veku veľmi časté sú kŕče, či už pri zúbkoch, či z iných príčin. Najviac sa objavujú pri slabučkých, chudokrevných deťoch; nevykazujú veľké percento úmrtnosti.

Choroby mozgu a mozgovice (špikov, míchy) tiež sa objavujú pri myjavskom ľude. Najčastejšie v detinskom veku; — vodnatosť hlavy („má vodu v hlave, vodovú hlavu“).

Zapáleniny blán mozgových i mozgu samého sú dosť časté, menovite tuberkulosného pôvodu a tiež u deti v alkoholisme počatých. U dospelých tiež niekoľko pádov sa trafí, a obyčajne končia smrťou. Príčiny sú zväčša dedičné, alkoholismus, tuberkulosu i silné nachladnutie. Jako snáď v každom kraji, i u nás porážky na mozog (krvácanie do mozgu) prichádzajú, chvála Bohu sú zriedkavejšie. Umierajú zriedka hneď po porážke; najviac ju premáhajú, a s pozostalým ochrnutím nohy lebo ruky biedne zbytok svojho života prežívajú.

Veľmi mnoho je na Myjave choroby zubov. Pri školských deťoch len 4 — 6 % detí má zdravé zuby všetky. Náš ľud zubom svojim pozornosť nevenuje, nevediac, jako dôležité sú zdravé zuby u človeka. — Plombovanie až v najnovšom čase ľud myjavský poznáva. Skoro každý, menovite mladé dievčatá a ženičky, vrátivšie sa z Ameriky, donesú si sebou zaplombované i umelé chrupy a zlaté zuby, ktoré nejedna pri milom svojom úsmeve rada ukazuje, nielen z márnivosti, ale snáď tiež z hrdosti, že bola účastná vyššej kultúry tam za oceánom. Na Myjave samej, keď niekedy zubný lekár, špecialista, sem zavíta, nájdu sa i medzi ľudom rozumnejší, ktorí si chrup svoj do poriadku priviesť dávajú. Z trhania zubov majú tunajší lekári prax dobrú, lebo ľudia pri najmenšej boľasti zubov, ihneď zlý zub vytrhnúť žiadajú.

Chorob kožných je u nás veľké percento, len že zriedka lekársku pomoc k vôli nim ľud vyhľadáva; musí to byť už veľmi ohyzdiaca na tvári nemoc, lebo zo zanedbania boľastivá, keď sa príde s ňou k lekárovi. Najprv probujú sa doma všelijaké maste, i oleje, až často drastické, lebo tetky začítavajú atď. atď. Najviac z chorob kožných je rozšírený svrab, menovite na kopaniciach, u ľudu chudobnejšieho. Tu má znamenitú výživnú pôdu cudzopasník svrabu, a to potom i na výsledku jeho účinku na koži poznať. Až hrozne vyzerajú takí nemocní, rany, vredy i chrasty koľkorazy splývajúce dohromady pokrývajú jich telo. — Naša lekárňa a naše sklepy by nám ohromné čísla o odbytu svrabových, či škrabačkových liekov sdeliť mohly.

Dosť často prichádza i psoriasis (lupenka), choroba prenosná, vyznamenávajúca sa tvorením typických šupín na chorobou tou podráždených miestach kože. Rôzne lichény, tuberkulosného lebo i syfilistického pôvodu rôzne vyrážky v hojnej miere tu vídame. Ľud náš po väčšine skoro každú kožnú chorobu „náčiskom“ lebo „hostcom“ nazýva, a povera nedovolí mu liečiť si kožné choroby brániac sa: „To je hostec, nesmie sa sháňať, aby sa mu nevrazel niekde do očí, uší, lebo do ňútra“. Tu potom ovšem ani najväčšia autorita lekárska nič nepomáha.

Veľmi časté sú na Myjave tak zvané „boľavé nohy“, rany, vredy, tvoriace sa zväčša u žien často rodiacich, alebo u ľudí mnoho chodiacich, stojacich a ťažko pracujúcich. Príčina anatomická: bývajú skoro vždy roztiahnuté žily (vény) na nohách. Z tejto choroby medicinsky priamo veľkolepé exempláry tu vídavať. Do okola obžraté, nahnité nohy s úplnou stratou kože, nie sú nečasté, a tiež z toho pochádzajúce smrtné pády, otravou krve, lebo vysilením. Ďalšie príčiny rozšírenia sa týchto chorôb ináče hrozných, boľastivých a pre majiteľa jich trápnych, je zanedbanie. Malé príčiny, veľké následky!

Zmienim sa ešte o t. zv. brantových vriedkoch, ktoré boly na Myjave dosť časté, menovite v rokoch minulých; teraz predsa už zriedkavejšie. Na ruke, nohe, lebo na tvári keď sa vyhodí dáky pleskúrik (plesgúr), naplnený špinavou lebo krvavou tekutinou, ľud myjavský hneď beží k lekárovi, — toto snáď je najčastejšia príčina vyhľadať lekára, — a žiada si to vyrezať, lebo vypáliť. — Nuž, ovšem nenie to v každom prípade treba, lebo pravý brantový vriedok predsa je len zriedkavejší u nás, častejší je na susednej Brezovej.

Choroby takzvané chirurgické či ranlekárske, — operatívne sú na Myjave tiež hojné. Ľud pred nožíkom má veľký strach, len nie rezať, „račej zomrem“, hovorievajú podobní nemocní. Nuž, ovšem nepríjemné je to rezanie, ale koľkorazy blahodárne a radikálne pomáhajúce. Rôzne novotvary, výrastky rôzneho druhu, často až odpor i hrúzu budiace sa tiež medzi ľudom myjavským nachádzajú a nejedon nosí hrozný výrastok na hlave, tvári, nose, očných viečkach po celý život zo strachu pred operáciou. Choroby kostí, menovite kostižer býva dosť častý. Zápal a zhnojenie, zmäknutie kostí tiež trápi často myjavský ľud. Zlomeniny kostí a vytknutiny jako všade i tu prichádzajú a poskytujú materiál našim kúrfušerom na okolí. Väčšie operácie, jako amputácie prstov, rúk, nôh, sú dosť časté. Spomeniem len amputácie nôh nad kolenom, ktoré sa tu s prospechom a dobrým výsledkom konajú a nejednomu už život zachránily. V jednom páde vyskytnul sa prípad úplného rozdrtenia a roztrhania oboch nôh, tak že sa obe končetiny nad kolenom odrezať musely, a tým sa pacientke zachránil drahý život a po výbornom aplikovaní umelých končetín pacientka chodí a venuje sa domácnosti a svojej rodine.

Dosť často zapríčiňuje neopatrnosť a pri prácach u strojov hospodárskych nosenie širokých gací veliké nešťastie; gace zapletú sa do ozubených kolies a strhnú i nešťastníkov spolu. Prichádzajú tak potom o svoje údy.

Veľká čiastka ľudu myjavského trpí na prietrž (u ľudu pruch, pretrhnutie blany).

Príčiny sú okrem zdedených momentov ťažká práca ľudu. Lekársku pomoc i pri tejto, ináč veľmi dobre ovládať sa dajúcej chorobe zriedka vyhľadávajú, a keď už, to je už taký pacient v nebezpečí života. S defektom týmto chodia mnohí a mnohí ľudia a pri tom ešte pracujú. Tu niektoré prietrže dosahujú priamo obrovských rozmerov a často sa trafí, že taký nešťastník štvrtinu čriev v prietrži nosí a pri tom hrozne trpí. V najdešperátnejších pádoch podvolia sa niektorí operácii, čiastka opatrí si potrebný pás, ale veľká čiastka chodí s prietržou nijako nechránenou a laboruje na jej následky po celý život.

Z bázne pred operáciou lebo s ľahkomyseľnosti a ľahostajnosti o svoje zdravie zanedbajú si mnohí svoje choré údy a stavce, preto resultujú potom pomerne kuľnaví, ktorí sa na našich kopaniciach nachádzajú.

Prichádzam ku veľmi dôležitým chorobám u ľudu myjavského sa vyskytujúcim, sú to choroby očné. — Ani by človek neveril, koľko sa na našich kopaniciach očných chorých nachádza, koľko slepých, poloslepých! — Toto je tiež smutná kapitola zo zdravotníckych pomerov myjavských. Nejedno dieťa, mládenec i panenka, ináč krásna a pôvabná, žiali nad ztratou jednoho, niekedy oboch svojich očí. Prečo? — Nuž nedbanlivosť rodičovská! Pevne tvrdím, že každý z týchto nešťastníkov mohol byť vyliečený, keby zavčasu bola dobrá lekárska pomoc bývala!

Sú to zväčša následky chorôb rohovky, vriedkov a rôznych zapálenín. — Je všeobecne známo, že očné choroby, menovite zovnútorne sa veľmi chytro rozširujú, a keď skoro nepríde lekárska pomoc, oko je ztratené, tvorí sa zákal, hustá nepriehľadná škvrna a s ňou čiastočná lebo celková ztrata zraku.

Trachom, či ägypská nákazlivá choroba, sa na Myjave vyskytuje zriedkavejšie. Zväčša býva donesená zo sveta, najčastejšie z Ameriky. V ostatnom čase keď je kontrola vysťahovalcov na amerikánskom pobreží veľká, a menovite očné choroby, hlavne ale trachom, bývajú príčinou vracania vysťahovalcov, vyhľadávajú mladí ľudia, vyberajúci sa za more, častejšie pomoc lekársku a prípadne choré oči svoje dávajú liečiť. Polročné lekárske prehliadky očí na detí v školách dejú sa k vôli trachomu.

Zákal čočky, — jako to ľud tu povlakou nazýva prichádza i pri ľude myjavskom často; hlavne v staršom veku a po nešťastných direktných úderoch do oka. Tu ovšem podvolujú sa nemocní operácii, ktorá im zase zrak prinavráti.

Choroby uší sú u nás zriedkavejšie, a niektoré pády hluchoty sú zväčša výsledkom zanedbania chorôb v detinskom lebo mladom veku.

Choroby pohlavné, pliaga to veľkých miest na Myjave u ľudu sú chvala Bohu veľmi zriedkavé a tie, čo sa vyskytujú, bývajú z Viedne, z Pešti lebo z Ameriky donesené. Je tu veľmi malé percento chorôb, pohlavným stykom vzniklých, za to ale väčšie percento by sme našli získanej syfilis, nie pohlavnou príčinou povstalú. Datujú sa také pády menovite z časov minulých rokov 70. i 80., keď ženičky naše plekaním viedeňských často takto chorých detí, a pre nedostatočnú kontrollu lekársku získaly hroznú chorobu syfilisu a nejedna zaplatila dobrú svoju opateru viedeňského decka a nepatrnej za to náhrady svojím vlastným i deti svojich zdravím, ba i životom. Vyskytly sa tu hrozné pády syfilistické. Choroby kostí prederavenie kopone a hlavných kostí, i ztraty nosových kostí a tým ztrata lebo znetvorenie celého nosa, zožratie prsov celých atď. atď., sme u nás tiež pozorovali. Že je u prostého, jednoduchého ľudu liečba pohlavných chorôb veľmi ťažká, každý praktický lekár dosvedčí.

Že v moderne ani Myjava nezaostáva — znak často sa vyskytujúce choroby ženské. Choroby tieto zanedbáva ľud náš najviacej. Príčinou býva nielen nedbalosť, ale i neodôvodnená haneblivosť. Veľké škody na zdraví spôsobujú si ženičky takto choré; veď liečba ženských chorôb, menovite v čerstvých pádoch, je pomerne veľmi snadná a ľahko sa previesť dajúca; však zanedbané súc, mávajú tieto cboroby ťažké následky. Žena tu stáva sa k práci neschopnou, dráždivou a pomaly hyne. K lekárovi prichádza zväčša len v zanedbanom stave, kedy je už liečba veľmi obťažná, lebo nemoc vôbec neliečiteľná. — Menovite spomeniem rakovina, na ktorú na Myjave dosť veľké percento žien hyne, ktorá ale skoro poznaná a chirurgicky liečená úplne sa odstrániť dá, a život nemocnej sa zachráni.

Porody u žien myjavských sú, chvála Bohu, časté a zväčša normálneho priebehu. — Ženičky naše rodia od 16. roku počnúc až do 40-50 rokov.

Niektoré štatistické dáta najlepšie poukážu na stav, četnosť a výsledok porodov.

Na 1000 obyvateľov pripadlo od r. 1900 — 1910 38.8 porodov. Vieme, že v celom Uhorsku najviac porodov nachádzame v Nitrianskej stolici: na 1000 duší 43.6, — z toho naša Myjava teda hodným počtom porodov participuje.

Mimo normálnych porodov prichádzajú tu i ťažké, nepravideľné porody, kde je lekárska pomoc nevyhnuteľná a vždy prospešná, keď je skorá. Bohužiaľ, i tu, jako pri iných chorobách, najčastejšie sa lekár k porodu veľmi neskoro volá, a dľa toho je i výsledok: plod hynie, a matka je vo veľkom nebezpečenstve života. — Takýchto pôrodov je ročne priemerne 8 — 10.

Duševné choroby sú na Myjave zvláštnosťou. Staré latinské príslovie: „V zdravom tele zdravý duch“ i u nás má svoje oprávnenie. — Podobné choroby najviac tu zapríčiňuje alkoholismus. Za minulých 10 rokov bolo dušných chorôb: 36, z toho 2 progressivne palalysy.

Epilepsia je tiež zriedkavá.

Koktavosť, fufnavosť a šeptavosť (šleptavosť) sa tiež zriedka na Myjave nájde. — Najčastejšie pri individuách dedične stiažených, z rodičov alkoholikov lebo epilepsikov.

Samovraždy sú na Myjave tiež zriedkavejšie. Najčastejšie si volia ľudia obesenie, a robia to rôznym spôsobom, na štranok i na dlhý remeň z nohavíc. Viac pádov sme pozorovali v kľačiacej polohe. Samovražda zastrelením je na Myjave neznáma, a čo boly pády za 10 rokov dva, to bol len jeden Myjavec a druhý cudzí. Tohoto roku prihodila sa tu samovražda z bravúry. Alkoholik, trpiaci na rheumatismus svalový, vypil v šenku 30 gramov chloroformu s 15 gr. hyosciamového oleja rieknuc: „doktor mi to kázal mastiť — ja to radšej pomastím z ňútra; za 1 hodinu vypustil ducha.

Za minulých 10 rokov bolo samovrážd 16, z nich chlapov 11, žien 5.

Že sa mnohí, ktorým je to prístupné, o kúsok špagátu lebo štranku z povrazu obeseného veľmi domáhajú, to dľa všeobecne i v iných krajoch jestvujúcej babony, že vraj taký talismán donáša šťastie, i na Myjave je v obyčaji.

Samovraždy u nás páchajú najviac ľudia pálenkou zvrhlí, a nenie pádu, kde by sme boli inú príčinu našli.

Veľká neresť u myjavského ľudu sú bitky a telesné ublíženia, ktoré si mnohí a mnohí pri potýčkach a zvadách, najčastejšie v opilosti, lebo pre nepatrné príčiny osobné, lebo majetkové utŕžia. — Potom už patriční chytro vyhľadávajú lekársku pomoc, žiadajú čím ťažšie visum repertum, a pravotárov prosia: „Len ho natiahnite, veď má jako platiť.“ Odpustiť si náš ľud nevie nič navzájom, a v prvom rozčúlení po takej bitke by bol patričný vstave na príkladné potrestanie svojho protivníka všetko vynaložiť; a vskutku nič tak vďačne lekárovi nezaplatí, jako za visum repertum. Nuž, hľa — beštia v človeku. Mnohé poranenie pri takých bitkách býva ťažkého druhu. Rany na hlave, koľkorazy i 3-4; ba jeden pád bol s 12 ranami bodnutými. Poranenia tváre ostrými nástrojami, zväčša nožom lebo špicatým kameňom. Škvrny a veľké podliatiny krve od úderov palicou lebo drúkom, neraz celého tela; zlomenia rúk, hlavne predlaktí atď. atď. — Možno si predstaviť koľké útraty súdobné, pravotárske i lekárske sú spôsobené podobnými bitkami! Takto sa ľud pripravuje svevoľne o svoj krvopotne zarobený groš, — a potom sa žaluje na zlé pomery! Podotknúť mi tu treba, že najviac bitiek je v dobe jarnej, pri počiatkoch poľných prác a na podzim, zvlášte keď sa sliviek hodne urodí, a z nich prvá slivovica páli.

Vraždy i tu prichádzajú a stávajú sa z tých istých koľkorazy malicherných pohnútok, jako bitky vôbec, a pravá príčina — nešťastná pálenka. Za ostatných 10 rokov bolo vrážd a ťažkých ublížení na tele s výsledkom smrteľným tri pády.

Súdobným nariadením z príčiny vraždy, neskoro na javo prišlej, bola za ostatných 10 rokov vykonaná raz jedna exhumácia mrtvoly, ktorá už 6 mesiacov v hrobe ležala. Za tej príležitosti bolo 6 hrobov otvorené, dokiaľ sa pravá mrtvola našla.

Pred 4 rokmi boly exhumované po 5. — 10. rokoch v hrobe ležiace 2 mrtvoly na Hornom cintoríne, ktoré prevezené boly za chotár myjavský, aby v rodinnej hrobke ku konečnému pokoju uložené boly.

Ukončiac v krátkosti choroby, na Myjave prichádzajúce, chcem ešte pojednať o alkoholisme, hroznej to neresti nášho krásneho a dobrého ľudu, poukážuc na hospodársko-materiálnu škodu, na hrozné následky pochádzajúce z porušenia zdravia prílišným pitím alkoholu u ľudu myjavského; takto z lásky k ľudu tomu aspoň trošku chcem prispeť k jeho výchove a sebazáchrane, i z hospodárskeho i zdravotného stanoviska.

13. Alkoholismus. Alkoholických nápojov vypije sa ročne na Myjave (rok 1909):

vína 107.891 litrov po 80 hal. = 86.400 kor.

piva asi za = 30.000 kor.

špiritusu 96.271 litrov po 1 kor. 60 hal. = 173.289 kor.

z toho sa urobilo pálenky 300.000 litrov po 60 h. = 180.000 kor.

iných liehových nápojov 4.066 litrov = 8.000 kor.

To robí spolu z hruba rátané asi 300.000 korún ročne, mimo odpredaju kališkového po sklepoch. Dľa zdelenia kompetentných orgánov vzdor zdraženiu špiritusu dovoz i spotreba stále ešte stúpa!!

Šenkov je na Myjave 25; okrem riadnych šenkov licenciou opatrených skoro v každom sklepe merajú pálené a rôzne alkohol. nápoje po kališkách, je takých miestností 8. Čísla uvedené ohromia každého súdneho pozorovateľa! Toľko sa na Myjave vypije alkoholu! Jaká zkaza to pre náš pekný ľud! — Keby sa tak peniaz ten, ktorý sa vynaloží na ohlupovanie, ubíjanie ducha i tela u ľudu tohoto, vynaložil na kulturálne a osvetové veci, koľký prospech by Myjava mala! A bola by ďaleko napred, tiež i kultúra, a s ňou súvisiace veci, by sa očividne rozmáhala! Bieda by prestala, zdravie i zdravotníctvo by sa tu šírilo, a majetná Myjava by sa stala príkladným mestom i v stolici i v krajine celej. — Ale asi darmo naše volanie; alkohol je zlo, ktoré sa radikálne ničiť musí nielen pomocou štátnou, ale i duševným pokrokom a napredovaním. Rozumne vyslovil sa dľa zprávy pána turč. seniora v tohoročnej zápisnici konventuálnej jeden stoličný pohlavár: „Kto by prekazil pijatiku — stal by sa druhým zakladateľom vlasti.“

Trpko je okolo srdca svedomitému pozorovateľovi, keď vidí, jako ľud náš hynie, zakrňuje telesne i duševne pôsobením nesmierneho pitia alkoholických nápojov. Už v živote matky v alkoholisme počaté dieťa, prináša si sebou slabosť a vrodený slabý odpor naproti chorobám. V detinskom veku na kopaniciach už privykajú detičky nevinné k pálenému, ešte sa tešia a smejú, keď 3 — 4-roč. deti kališek páleného jim podaný na raz vypijú. — Že mozog takého decka zaostáva, ochrnuje, duševný vývin zaostáva, v škole decko neprospieva, sa rozumie samo sebou. Zvyklé súc na pálené od mladi, — bez páleného už byť nemôže ani v budúcom živote; tak oblbený, otrávený mnohý stáva sa na posmech svetu, na obtiaž sebe i svojej rodine, na hanbu obci, cirkvi. Na Myjave žiadnej kúpy, nech sú to čižmy, šaty, hospodárske potreby, role, stavby, roboty atď., byť nemôže bez pitia oldomášu, a pri jednaniach robotníkov — zneje riadna otázka: „A páleného koľkorazy za deň dostanem?!“ Dieťa sa narodí, ľudia pijú, ide ku krstu pijú, žena ide na úvod a prijdúc z kostola — zase pijú; a tie svadby a veselky 3-4 dni, ba i týždeň trvajúce, — tie úvodnice naše sa bez dobrej opice zriedka z mesta navracajú, tak sa to, vraj, patrí na dobré úvodnice! — Na zaplakanie je stretávať idúcich z trhu lebo z jarmoku našich kopaničiarov. Nejedon tackajúc sa, popadajúc nesčíselnekráť, zablatený, zašpinavený, často okradnutý vracá sa neskoro v noci domov! A pomyslime si na treskúce zimy januárové a februárové! Koľké obete prináša ľud náš v ten čas za otravný alkohol! Smutné, priamo tragické pády sa stávajú, jako som to na jednom mieste tejto práce vzpomenul, v nepríčetnom stave od alkoholu!

Ľud oddaný alkoholismu nielen že hyne telesne a duševne, ale i mravne a materiálne. Len si, prosím, prečítajte výtečnú prácu V. Ritterovu „Paličatosť slovenskú“ — máte znamenitý a verný obrázok z našich kopaníc. Nejedon dobrý gazda, prišiel pomocou pálenky na mizinu! Nejedon bohatý a dobrý remeselník, pytlikár pomocou pálenky dostal sa do nášho obec. špitála a tam medzi mrzákmi, najbiednejšími ľudmi z celej Myjavy svojho ducha vypustil! A deti, ktoré môhli šťastné byť a neodvislé, po smrti otca — alkoholika robotujú, otročia za mizernú mzdu lebo chodia po žobraní. Jako strašné je videť matku detí, — gazdinú opájať sa, na miesto roboty a opatery deti vylihuvať ožratú pri peci! Pomyslite, jako taká domácnosť potom vyzerá! Čo to za výchova tých nevinných detí! Koľké bitky a po nich, visa reperta, hrozné útraty, koľké vraždy a sebevraždy alkohol už na Myjave spôsobil! — Všetky!

Tieto predstavy smutné prichádzajú mi často mysliacemu a starajúcemu sa o svoj dobrý ľud! Pevne tvrdím, že nenie žiadnej pliagy väčšej u ľudu nášho, jako je alkohol. — Kedy že príde k povedomiu tejto slabosti svojej, kedy sa mu otvoria oči? Dal by Bôh, aby tak skoro bolo, aby nástupci moji už potešitelnejšie písať môhli a túto smutnú kapitolu vôbec vynechať museli, a aby riadky moje boly len ako bájky dávnych, zlých časov! Chystajúc sa k väčšej, obšírnejšej práci o otázke tejto, obmedzil som sa tu len na uvedenia prípadov vo všeobecnosti, aby boly odstrašujúcimi slovami pre zaslepených a oddaných tomuto hroznému a otravujúcemu zlozvyku na našej milej Myjave.

14. Fajčenie dohánu a cigár. Tomuto zvyku holduje i myjavský ľud hojne. Už v 14. rokoch vídať šaranov s cigaretkou v ústach, a vyučenci lebo mládenci fajčia cigary i fajku už o sto-šesť.

Kopaničiarsky ľud najviac fajči fajku — a v nej obyčajný šesťhalierový dohán. Fajočky mávajú zväčša malé, okuté, na krátkych pípkach (pipasároch). Fajočka je ľudu nášmu najlepším priateľom, sprevádza ho na cestách, na furmankách vo dne i v noci, pri prácach poľných i domácich, ba sprevádza svojho gazdu i do hrobu, veď jeho fajka mu miestami do rakve dať neopomenú. — Dym fajky pokladá ľud myjavský za jakýsi oživujúci prostriedok, lebo pri náhlych mdlobách, úrazoch, ba i pri kútniciach fajčia nešťastníkom tým do tváre, — lebo podávajú mu fajku, aby si zafajčil, jak by mu to „reku prešlo“. — Sú až náruživí fajčiari, ktorým fajka takmer ani z úst nevychádza; veď s fajkou ide i do súsedov na návštevu lebo opáčiť svojich priateľov a pokrevných, chorých, ktorým, veru, ťažký dým fajky — ba koľkorazy mnohých fajek tam shromaždených fajčiarov veľmi škodí, a je hrozne nepríjemný. Fajčiarom tým ale to naskrze neprekáža, aby si vyfajčiac jednu fajočku, zas druhú i tretiu nezapálil a vzduch i tak v izbe znečistený, ťažký, ešte k tomu smradom sirkovým viac neznečisťoval. — Cigary fajčí náš kopaničiar zriedkavejšie, menovite ale popýši sa cigarou, súc „v meste“ alebo idúc z „mesta“, a to často v rozjarenom stave. Pri tejto príležitosti spomeniem veľmi zaujímavý, spolu ale i hrozný pád, kde horiaca cigara spôsobila jej fajčiarovi hroznú smrť. Z… J… od Zemaní, gazda ináč majetný, holduval často trunku a neraz cez „Kopec“ v bezpríčetnom stave, tackajúc sa, dochádzal domov do 1/2 hodiny od mesta vzdialených kopaníc „u Zemanov“ zvaných. — V roku 1905. v tuhej zime februárovej, zase neskoro večer napitý išiel, rozumie sa, s cigarou v ústach domov. Príduc ale na Kopec, unavený ďalej nemôhol, ľahnul si, cigaru dajúc si do vačku, kde mal pakličku siriek. — Pálenkou premožený zaspal, — v hroznej zime zamrznul, ale spolu i od chytivších sa siriek zhorel.

Mešťania fajčia viac cigary a majetnejší i lepších druhov si dopraje.

Nacházame ale i u prostého ľudu myjavského úplnú abstinenciu jako od alkoholu, tak i od fajčenia, — a pády také sú, chvala Bohu, ani nie zriedkavé.

Že účinok nikotinu na organismus ľudu nášho nenie malý, je na bielom dni. Trpia zuby, trpí žalúdok, pľúce i srdce a je zavše priťažujúcim momentom v pridružených iných chorobách.

15. Nálezenci či viedeňské deti — „viednari“ — na Myjave. Už asi od 40 rokov umiestňuje viedeňský zemský nalezinec (u ľudu figelhaus) mnohé svoje deti na myjavských kopaniciach, ba v prvejších časoch i v meste; dávajú ich na plekanie a výchovu do 6 rokov, kedy obyčajne odovzdané bývajú do domovských obcí matkyných — najviac nemeckých a českých. Takýchto „viednárov“ bývalo v prvejších rokoch i 300 — 500 na Myjave umiestnených; a naše ženičky takto povedľa svojich domácich a ťažkých poľných prác zarábajú si pracnou výchovou takýchto detí po 6 zl. mesačne. Nuž, keďby sme porátali všetek groš, sem za viedeňčatá došlý, za rok k veľkej summe by sme prišli. — Nejedna ženička spomôhla si takouto prácou plnou námahy a zodpovednosti — nejedna ale tiež pripravila si skorú starobu, hrozné nemoce i smrť.

V ostatné časy už menej týchto detí sem posielajú, — a v ostatný rok bolo ich už len 160. Príčina je zväčša veľké vysťahovalectvo, a z čiastky i väčší dostatok peňazí z Ameriky došlých.

Naše ženičky sú známe ako dobré, svedomité ošetrovateľky, a ku chvále im slúži, že si dobré meno zadovážily a si ho dosiaľ udržujú, len že veľmi často prílišnou úzkostlivosťou a starostlivosťou o viednarika, zanedbajú vlastné deti. Myjavské ženy prijímajú na dvojaký zpôsob deti do opatere: plekajú vlastným mliekom, alebo berú si viednarov i také ženy, ktoré mlieka nemajú a trápia sa s nimi „bez pŕs“ umelou výživou; práca je to nie malá. Jako som už na jednom mieste zpomenul, udomácnil sa u niektorých žien zlozvyk, že obídením liečiaceho lekára vezme si nejedna dieťa okrem riadných 1-2 viednárov ešte i „mimofindelhausu“ jedno i dvoje detí naraz, tak, že potom pleká taká žena i dvoje, ba i troje detí, lebo na raz, lebo jedno po druhom, a okrem toho opatruje ešte jedno lebo dve deti bez pŕs. Plekanie po 2-3 roky nepretržite nenie zvláštnosťou. K takým deťom mimo nalezenca prichádzajú naše kopaničiarky vtedy, keď idú do Viedne odovzdávať do nalezenca už vyopatrované deti niekedy po 2-3, ba i 6 rokoch. Tu už niektoré matky lebo slobodné, chcejúc sa takrečeno zbaviť hriešnych plodov svojich, odovzdajú Myjavkám do opatere svoje deti. — Za tieto ovšem je taxa väčšia, obyčajne 16 — 20 korunová. Neraz sa stalo už, že si kopaničiarka neopatrná súc donesie dieťa cudzé z Viedne domov bez toho, aby vedela, čie dieťa, lebo jakého mena dieťa si do opatere vzala, a trápi sa s ním za darmo, — veď okrem krstného listu decka nikdy inšieho za opateru nedostala.

Ženy takouto výchovou lebo častým plekaním zamestnávajúce sa predčasne zostarnú, vychudnú a klesajú pri náhodilej ťažšej chorobe v predčasný hrob.

Riadne bývajú viednarici odovzdávaní v 6. roku nazpäť do nalezenca. Ženičky, ale i pestúni tatíčkovia obyčajne veľmi žialia za deťmi, ktoré odovzdať musejú. Už pár týždňov pred odovzdaním plakávajú, bozkávajú deti, ktoré ako svoje vlastné opatrovali, na ne úplne privykly, veď ich už nikdy viac videť nebudú. Staly sa často pády, kde žiaľ za odovzdaným viednarom bol tak veľký, že si deti tie potom vymohli nazpät a prijali za svoje. Na našich kopaniciach preto často sa stretneme s menami Rudolf Ludwik, Alois Unterhofer, Miksa Jozef, Zwicker atď., to sú samí viednari tu u svojich myjavských pestúnov adoptovaní. Nejedon týp v kostole evanjelickom pred oltárom stojacich dievčeniec človeku napadne, že je typom semitským, lebo na Myjave neobvyklým. Taký aklimatisovaný viednar nehanbí sa neskoršie za svoj pôvod, ale spomenie často pri danej príležitosti, s jakýmsi interessom, že: „Ja som viednár, prosím ponížene!“

16. Žobráci. Ako všade, i na Myjave máme vedľa zámožných a bohatých ľudí schudobnelých lebo úplne chudobných a pri tom neduživých a starobou skľúčených biednych spoluobyvateľov, ktorí ku svojej výžive odkázaní sú na pomoc a podporu svojich šťastnejších a majetnejších občanov. Malá čiastka takýchto chudobných, neduživých a starých ľudí, chodí po pýtaní. — Na Myjave je na to určený piatok do poľudnia. V tento deň videť na myjavských uliciach, hlavne ale v rynku, viac takýchto nuzných a mrzákov chodiť od domu k domu a od domácnosti k domácnosti. Medzi nimi, býva ich priemerne asi 25 — 30, chodievajú tiež cigáni starší lebo biednejší. Tak rečeno, ako vodca, medzi žobrákmi chodieva „starý Matej“, cigáň, ktorý v prostried tejto tlupy svojím sonnornym a prenikavým hlasom vykríka a prosí si almužnu, kričiac: „Moja tetičenka“, lebo v lepších domoch, „moja pani veľkomožná, švárnunká, podarujú nám niečo.“

Toto ovšem prísne nepatrí do zdravotníctva obce našej, ale fakt ten, že toto hromadné putovanie piatkové žobrákov biednych, chorých a často vedľa súcitu odpor budiacich je na Myjave — veľmi nezdravotnícka vec. Roznášajú od domu k domu nielen veľký zápach z handár a nečistých tiel svojich, ale i rôzne myasmatá a po prípade i choroboplodné zárodky, — bacilly a bakterie. Bol sa už raz urobil pokus, a odstránily sa tieto smutné postavy z ulíc Myjavy, a zavádzala sa vždy sbierka pre žobrákov, ale jakosi sa to nevydarilo a žobráci naši zaujali si nazpät svoje ztratené pozície. — Táto vec tiež čaká na vhodné a zdravotnej otázke zodpovedajúce riešenie.

17. Cigáni. Nenie snáď väčšej obce hornouhorskej, kde by cigáňov svojich nemali. Myjava je nimi tiež oblažená a nikde snáď tak nešpidrných a hnusných cigáňov nenie, ako práve na Myjave. Je ich niekoľko rodín a každá z týchto inde táborí a zvláštnu búdu obýva. Spomeniem len Dychu, Kariku, Heráka, Matejkoviča, a starého ich tatíčka a vajdu Mateja Toráča.

Sídlia na Poriadí, na Uhliskoch, na Piatovej, u Borovských, pri Brestovci bliže Vdovjakov, a pri mestečku za Horným cinterom a pri tehelni. Ľudia, ktorých by sme smelo ešte mohli vložiť do stredovekej nekultúrnosti! Veď vskutku sú nedotknutí ani najmenším vlivom kultúry, jestli by sme alkoholismus jediný za taký výdobytok kultury u nich nepovažovali. Sú to ľudia väčšinou zdraví, menovite v mladšom a prostrednom veku ako zo železa. — Nemoc sa ich tak hneď nechytí a keď áno, prestoja tie najťažšie a najnebezpečnejšie choroby, veľmi ľahko; — ťažké rany utržené pri bitkách, medzi nimi častých, hoja sa skoro bez hnojenia. Spomeniem len dva pády veľmi zrejmé a poukazujúce na veľkú húževnatosť cigáňsku: Cigáň Kročian bol pichnutý na 4 miestach do pľúc. Dostal hnojavé zapálenie blany pľúcnej, hrozne zapuchnul na celom tele, — vyliečil sa znamenite. — Druhý pád: Cigáňka Heráčka tiež do pľúc svojim milým pichnutá, že sa jej pľúca veľkou ranou von vydúvaly — za 6 týždňov sa celkom vyliečila. Karakteristícké pre myjavských cigáňov je, že pri najmenšej maličkosti porušenia zdravia, bôlu hlavy, hrdla, lebo vyrážke na tele atď., atď., hneď vyhľadajú lekársku pomoc; myjavskí lekári, menovite obecní, skoro každý deň ráno jako prvých svojich pacientov má tú česť niekoľko cigáňov vítať. V chorobe väčšej a dlhšej bez liekov z apatéky nie sú ani jedon deň, a tuším ani nenie vernejších pacientov, jako sú naši cigáni. Len očné nemoce, jako veľmi háklivé a jemné, zanedbávajú, a preto je medzi nimi mnoho slepých lebo poloslepých. Starý Matej chodil k terajšiemu obecnému lekárovi tri mesiace a bol po dvacať ročnej slepote úplne vyliečený, tak, že dnes sám bez sprievodu po Myjave chodí.

Do mestečka nesmú len v nedeľu ráno, lebo keď idú k lekárovi, alebo do práce. Ináč má trstenica niektorého z naších obec. hajtmanov robotu, a tomu sa cigáň velmi rád vyhne. Niektorí však medzi myjavskými cigáňmi sú ale i pilní, pracovití a poriadni, takýchto poznať hneď i dľa zovňajška i dľa jich búd a domčekov. Mimo kováčskej drobnej práce zamestknávajú sa robením surovej tehly, pri ktorej si i dobrej povesti nadobudli. Je podivno, že od dvadsiatich rokov u myjavských cigáňov nákazlivej choroby nebolo. Ku potrave cigáňskej medzi iným patrí vykopaná skapatina koňská lebo hovädzia, bravčová, ktorá úradne na patričnom mieste zakopaná, od nich vykopaná a zedená býva. Cigáňom sa od toho nestane nič! Je pravda, sú opatrní, lebo mäso takto si opatrené po dôkladnom umytí i 3-4 razy prevaria, a až potom konsumirujú.

18. Vyhľadávanie lekárskej pomoci. Už z predchádzajúcich poznámok pri vzpomienke jednotlivých chorôb na Myjave prichádzajúcich si ct. čitateľ povšimnul, že ľud myjavský, menovite kopaničiarsky nenie veľmi chtivý zavolať si ku svojim chorým lekársku pomoc. Najprv obyčajne lieča sa sami a aplikujú, používajú domáce prostriedky, jaké vedia. Keď sa susedi dozvedia o blízkom chorom, hneď sa začnú návštevy: tetky, kmotry, svatky, bližší i ďalší. Každý z týchto chce poradiť, zavďačiť sa svojou radou, a radí všetko možné i nemožné, len na lekára si málo kto zmyslí, a mnohí hovorievajú: „Veď, čože ten doktor, len z peňazí pomôže.“ Tak náš milý nemocný leží, stone a nemoc koľkorazy ťažká vyvinuje sa, robí pokroky. Až vidia ale domáci, že je veľmi zle, že už sebou celkom nevládze, chytro pošlú pre doktora, spolu ale i pre farára, aby, ak by ho Pán Bôh k sebe povolal, bez spovede neumrel. Toto je pravidlo u ľudu myjavského na kopaniciach. Výminku robí len pri nastalom klaní a pichaní pacientovom v boku, kedy, bojac sa zapálenia pľúc, zaveze nemocného — po hroznej často ceste — do mesta k lekárovi a hovorí hneď z príchodu: „len žilu mu otvorte“, pán doktor, inšie mu nenie treba. Tiež vyhľadávajú hneď lekársku pomoc pri takzv. brantových vriedkoch. Vyhodí sa mu na ruke, nohe, lebo tvári vriedok lebo pľuzgier, či už krvou naplnený lebo čiernou tekutinou, hneď beží k lekárovi, „aby mu zlý vriedok vyrezal“. Nemocných dovezú k lekárom koľkokrát v strašnom stave; neraz sa už prihodilo, že ťažko nemocný po zlých, skalnatých a bahnitých cestách, na kravičkách do často veľmi vzdialeného mestečka dovezený, tam v ordinačnej izbe lekárovej lebo pred bytom jeho — ducha vypustil.

Mnoho zlého zapríčiní táto ľahkomyselnosť voči svojim chorým, menovite pri porodoch, kde je treba skorá pomoc a kde lekár skutočne, súc zavčasu zavolaný, veľmi dobre pomôcť môže a i plod i matku zachráni, v opačnom ale páde mnoho práce a opatrnosti vyvinúť musí, aby aspoň matku pri živote zachoval.

Keď sa už odhodlá náš kopaničiar zavolať lekára, žiada od neho, aby hneď spomôhol, myslí si, chudák, že už sám príchod lekára ho uzdraví. Predpísané lieky, aplikácie obkladov ale, to je po väčšine — vedlajšie. Raz, dva to upotrebia, keď nenie ešte pacient dobre, nehajú ho obyčajne na milosť božiu, „jak má výsť, výjde, jak má zomreť, zomre“ — hovorievajú. Liečba lekárska ovšem v takýchto pádoch je veľmi ťažká, a výsledok možno si domysleť.

Pri deťoch onemocnelých obracia sa ľud náš prv k lekárovi už aj z tej príčiny, aby v páde smrti nebol pokutovaný. Pri týchto pádoch stávajú sa už komické veci. Často príde kopaničiar k lekárom „na lieky“ bez decka žiadajúc pomoc, „šak, je len ureknuté, lebo veď má len vnútry vred, keby ste mu nejaký liek od toho dali“, nuž a ono o 2-3 dni dieťa zomiera na zápaľ, lebo iné choroby, ktoré ľud predtým tak podceňoval. Neraz sa stane, že pribehne otec lebo mať decka upachtená, upotená k lekárovi s plačom, že má decko zle, decko ale práve doma zomiera, je v agónii, lebo i mrtvé už, — a kopaničiar zo strachu pred pokutou uteká k lekárovi, aby dostal dáky recept a pred ohliadačom mŕtvol sa ním preukázať mohol, že dal decko liečiť. Lieky ovšem si z apatéky ani nevezme, vediac, že dieťati jeho viac nič netreba.

Koľko škody na zdraví má ten ľud z takejto ľahkomyselnosti voči svojim chorým, možno si domysleť. Nejeden krivý, kuľhavý lebo slepý, poloslepý, by bol môhol byť zachránený, nejednomu zrak zachovaný, ruka, noha dobre napravená, keby bola skorá a výdatná pomoc lekárska pri ňom bývala!

Pri zlomeninách rúk a nôh zriedka sa ľud myjavský ku svojim lekárom obracá; obyčajne vyhľadávajú napravačov rúk a nôh svojich, na kopaniciach myjavských bývajúcich, alebo zavezú ho do Piešťan k „Pohubovi“ (Mytušinkovi) lebo na Bukovec k babe Štefkovej vulgo „Babinčene“ zvanej.

Však mnoho je pádov i od tých uvedených pravidiel sa lišiacich. Sú naproti nedbanlivým i veľmi starostliví, opatrní a rozumní ľudia, ktorí nemocných svojich dajú liečiť, lekára častejše volajú a jeho rady zachovávajú. — Máme pády, kde si k nemocnému svojmu dajú voziť lekára i každý deň a útrat neľutujú, len aby svojho drahého nemocného zachrániť a čím skôr vyliečiť môhli.

Musím s úctou vzpomenúť opateru nemocných v mestečku. Je pravda, že mešťania sú, jako pri mnohom inom, i tu naproti kopaniciam vo výhode, že majú v meste dvoch lekárov a ku opatere nemocných viac babičiek a žien, pri opatere nemocných zkušených. — Tu sa lekárska pomoc hneď vyhľadáva a nemocný lieči svedomite, po väčšine dľa rady lekárskej.

V mestečku sú i konsilia lekárske častejšie a skoro pri každom ťažkom páde liečia nemocného lekári obidvaja, ba stavajú sa pády pri bohatých a úzkostlivejších o svojich chorých, že i z druhých okresov si lekára doviesť dajú. K nám chodieva, ako konsiliarius, najviac dr. Šimko zo Senice, dr. Markovič z Nového Mesta n./V., v niektorých pádoch i dr. Nagy z Trnavy i dr. Pávay z Prešporka.

V ťažkých pádoch, lebo ku chirurgickým operáciam posielajú sa myjavskí nemocní zväčša do Trnavi ku chirurgovi dr. Nagyovi, lebo do krajinskej nemocnice do Prešporka, lebo do dosť blízkej Viedne na tamojšie kliniky. Do Budapešti pre velikú vzdialenosť sa z Myjavy málo ktorý pacient dostane. Sem hlavne do Pasterovského ústavu posielajú sa besným psom pokúsaní; takýchto pádov býva málo. Psychosy a duševne chorí posielajú sa po predbežnom úradnom dotazu o prázdne miesto do Nitry, tamejšej stoličnej nemocnice lebo Prešporka.

Zmienim sa pri tejto príležitosti na krátko o udomácnenom zvyku u myjavského ľudu: dávať si „brat krv“ alebo „dat si sekat žilu“. Tento zlozvyk pochádza ešte zo starých časov, keď ešte lekárov v meste a na blízku nebolo, alebo kde i u starých lekárov suverénnym prostriedkom skoro pri každej nemoci bolo otváranie žily, a nielen u starších, ale i u celkom mladých ľudí. Na Myjave nenie skoro ani jediného pádu zapálenia pľúc u starších, kde by lekár, prinútený súc domácimi, okolím ale i nemocným samým žilu otvoriť nemusel. Keďby sa stalo, že by nemocný na zapálenie pľúc zomrel, a lekár mu žilu neotvoril, tomuto vinu dávajú hovoriac: „Keby sa mu bola žila otvorila, nebol by umrel!“ Nuž, ovšem pri niektorých chorobách, jako pri rozedme pľúc, zapálení pľúc, porážkach na mozok i moderné lekárstvo pripúšťa cieľom zmiernenia tlaku krve, vziať nemocnému trochu krve, ale ľud náš žiada si dôrazne i pri iných nemociach, lebo koľkráť i bez všetkej príčiny, keď by sa trochu horšie cítil — seknúť žilu. Navštívi tu jedného lebo druhého lekára, menovite v dobe májovej a priamo prosí, aby sa mu žila otvorila, hovoriac: „Zlá krv sa pýta ven“, „to mi všecko len krv robí“! Keď žiadosti jeho ale ani jeden z miestnych lekárov vyhoveť nechce, — putuje, chudák, koľkorazy slabý, sotvá sa na nohách držiac, na Starú Turú ku majstrovi šusterskému Töltösymu lebo do Veselia na Moravu, kde za 20 — 40 hal. sa mu po vôli stane. Dľa počutia chodí ľud myjavský v jarných mesiacoch, vraj, jako na procesiu k takýmto sekáčom žily, a u majstra Töltösyho na Starej Turej je koľkorazy ako v jatke od krve týchto neborákov. Sú u nás ľudia, ktorí asi 30 — 40-kráť už dali žilu otvoriť a keď sa im „krv už von pýta“, každého roku sa tejto operácii podvoľujú. Často si mnohý, keď sa mu zdá, že mu málo krve vzali, na ceste k domovu sám žilu zaviazanú rozviaže a ešte raz toľko krve si spustí sám, koľko mu bolo pred hodinou vziaté. — V jakom stave takýto chudák sa potom do ďalekého domova dostáva, možno si domysleť.

Medzi príčiny veľkej úmrtnosti na Myjave, smele môžeme zariadiť vedľa alkoholismu i časté zoslabovanie organismu púšťaním krve. Takí ľudia bývajú slabí, mäkkého, vetchého tela a nahodilé choroby ťažšie i ľahšie ťažko prekonávajú a ľahko im podliehajú.

Lekári na Myjave. V starších časoch diplomovaných lekárov — skutočných doktorov medeciny bolo poskrovnu. Na Myjave za starých čias prevádzali lekárstvo tiež felčiari, najviac z Moravy sem sa nasťahovavší alebo občas na Myjavu chodivší. Ako takýto bol do dnes u starých spomínaný felčiar Marchot tu usadlý. Tento zväčša len banky staval a žilu púšťal po dvoch šestákoch. Býval na starom obecnom dome, ktorý stál na mieste, kde teraz stojí budova okres. súdu. Z Velkej na Morave v rokoch pädesiatich chodieval sem felčiar istý Neupert, rodom Prušák, veľký alkoholik. Tohoto ale vrchnosť z Myjavy vykázala.

Z najstarších skutočných lekárov bol chirurg Gabriel Kohn, v pädesiatich rokoch (okolo 1855), na Myjavu prišlý. Tento tešil sa dobrej povesti u myjavského ľudu. Je dosiaľ u starých spomínaný. Rád používal domácich prostriedkov a sekal žilu skoro pri každej nemoci. Býval spočiatku v dome, ktorý teraz patrí p. kupcovi Jurenkovi na vrchu, kde mal i svoju domácu, príručnú apatieku; potom presťahoval sa k Weissovi Náchemovi na poschodie a konečne kúpil si od starej Ruščiačky dom vlastný, ten kde býva teraz p. dr. Roth. Zomrel v r. 1876 na porážku. Bol lekárom privátnym.

Súčasníci jeho boli:

Chirurg Vidák. Tento býval „na Ruščiakovém“, v terajšom dome Šmílovskom. Na Myjave dlho nebol, odišiel v r. 1857. preč.

Ján Klausberger, c. kr. vrchný vojenský ranhojič na pensií. Prišiel sem z Trnavy v r. 1857. a bol ako prvý okresný lekár na Myjave vymenovaný. Bol obľúbený u ľudu. Býval tiež na Ruščiakovém. Na Myjave bol do roku 1861. Odišiel na Vrbovce.

Dr. Karol Schöpflin, praktický lekár, evanjelik. Prišiel sem ako mladý lekár. Tu sa i oženil, a bol švagrom notára Jankoviča. Na Myjave pobudnúl len krátky čas (od r. 1862 — 1865.), odišiel do Vrbového. Býval na „Mydlárovem“ v dome Valáškovskom.

Dr. Bienenstock, bol vymenovaným okres. lekárom r. 1865. Učinkoval na Myjave do r. 1868., kedy zomrel náhle v Nitre.

Dr. Otto Trnkóczy, šlachtic zo Záskalia z Oravy, prišiel na Myjavu r. 1875. tento po krátkom pobyte na Myjave v r. 1877 odišiel do Viedne. Býval u muzikantky Valáškovej. Po ňom prišiel sem istý Chirurg Schaick, ale tento sa tu držel len niekoľko mesiacov.

Po smrti Gabriela Kohna v r. 1876. prišiel na Myjavu v Sliezsku usadlý mladý lekár a syn jeho, na viedeňskej lekár. fakulte promovaný dr. Eduard Kohn, ku sklonku svojho života prijal meno Kende.

Tento účinkoval vo svojej rodnej obci Myjave za 24 rokov ku spokojnosti tunajšieho obyvateľstva. Bol lekárom, menovite praktikom dobrým, svedomitým, od svojho otca mnohé domáce lieky sa naučiac, tieto rád u svojich nemocných používal. U ľudu bol zvlášte v mladších svojich časoch, — ale možno riecť až do konca jeho života obľúbeným a lekárom i na okolí dobre známym a hľadaným. Praks jeho, — keď za tých časov lekára na okolí nebolo, alebo boli len felčiari, chirurgovia, rozprestierala sa ďaleko až na Moravu, kde v mnohých domoch vo Velkej a v Javorníku i domácim lekárom býval.

Bol človek, dobrý, dobrosrdečný. Pre svoju dobrotu naučil ľud myjavský jednať sa s lekárom, on vždy hodne zapýtal, ale polovicu spustil. Zlozvyk ten je u ľudu dosiaľ v užitku.

Bol dobrým diagnostikom a hlavne známym porodníkom. Pri porodoch počínal si však mnoho ráz veľmi drasticky a nejedna kútnica vo svojich bôlach a trápeniach jeho ruku lebo i päsť pocítila.

Povahy bol trochu pánovitej a naproti svojim kollegom menovite z počiatku arrogantnej, vedľa svojej mienky druhú neztrpel. Neskoršie ale súc chorobou skľúčený — bol silným morfinistom — stal sa miernejším. Zastával zpočiatku úrad obecného lekárstva, neskoršie bol stoličným okresným lekárom okresu myjavského.

Na sklonku svojho života prestúpil k vôli svojej budúcej žene, pani po myjav. okr. sudcovi Prónaymu, na vieru evanjelickú a zomrel 6. juni r. 1900. s morphiovou striekačkou v ruke v prítomnosti oboch svojich kollegov. Leží na Hornom myjavskom cinteri, zabudnutý od svojich vlastných, od obce i od obecenstva, ktorému ako praktický lekár toľký dlhý čas tu účinkujúci mnoho dobrého urobil, a nejedon život zachránil.

Po uprázdení stanice obec. lekárstva poďakovaním sa dr. Kohna bol na stanicu tú celým obecenstvom, — vtedy sa ešte takto volilo, zvolený dr. Julius Markovič, r. 1882., ktorý za krátky čas 6-roč. svojho pobytu na Myjave, do r. 1888., získal si priazeň i lásku celého myjavského obecenstva, ktoré pri jeho odchode do Nového Mesta n./V., za ním žialilo a do dnes ho často navštevuje, lebo v ťažkých pádoch niekedy ku konsiliu volá.

Po odchode dr. Markoviča bol zvolený za obec. lekára r. dr. Áron Wellner, ktorý po 7 rokoch dobrovoľne vzdal sa stanice svojej, odíduc r. 1897. do Budapešti, kde dosiaľ, jako úradný a školný lekár účinkuje.

R. 1893. vo februári usadil sa na Myjave dr. Ján Slabej, rodom z Lipt. Sv. Mikuláša, ako praktický lekár. R. 1901. vo februári zvolený bol za obecného lekára, ktoré miesto s prestávkami krátkymi až do dnešnieho dňa zastáva.

Dr. Maxmilian Roth zvolený bol za obecného lekára tunajšieho v roku 1898. Po smrti Dr. Kendeho vymenovaný bol od hlavného župana Dr. Thuróczyho za okresného lekára, r. 1900, ktoré miesto k spokojnosti myjavského i okresného obyvateľstva dosiaľ zastáva. Je tiež liečiacim lekárom na Myjave umiestnených viedeňských detí.

Babky porodné. Babstvo v rokoch 40. — 50. zastávaly len neučené babky na Myjave. Dosiaľ spomínajú sa: Anna Čulíčka, bývala pri pivováre, a stará Moravúska. Prvá diplomovaná bola babka rodom Pavlíková, po prvom mužovi Žákovi na Vrbovciach, neskoršie za Pavlom Parackom vydatá, na Myjave všeobecne „stará Paracková“ zvaná. Pochádzala z Hrubej Vrbky na Morave, diplomovaná bola v Olomúci. Zomrela r. 1866. na choleru. Bývala vo svojom dome, od tých čias do dnes v „Parackovom dvore“ zvanom. Súčasne so starou Parackovou boly nediplomované baby Sadlonka Polesná, Mynárčiná, (jej muž bol mlynárom v Polesném mlyne v Sekulách) a stará Katerina Kubrická, za Žákom vydatá, a Herligerka, židovská babka.

Po smrti starej Parackovej usadila sa na krátky čas babka Šitková z Moravy pochádzajúca, ktorá i 30 zl. platu od obce požívala.

Po nej nasledovala dcéra starej Parackovej Anna za Pavlom Dingom vydatá. Babstvo prevádzala po dosiahnutí diplomu v Olomúci od r. 1808. Účinkovala na Myjave 22 rokov, a zomrela v januári roku 1890. Bola babkou veľmi obľúbenou a šikovnou. Rada prevádzala, keď sa jej príležitosť naskytla, i inú lekársku prax na pr. stavala banky, pijavice, vyrezávala brantové vriedky, trhávala zuby atď. atď. Bývala jako jej matka tiež v Parackovom dvore. K. 1876. vyučila sa v Prešporku a hneď sa na Myjave usadila diplomovaná babka Vilhemína Majtán, ktorá do dnes účinkuje. Babka snaživá a pričinlivá. R. 1877. získala si diplom v Prešporku u prof. Ambra Terezia Latzlová, vydatá za Hákom, nábož. rim. kat. a usadila sa hneď na Myjave, vtedy ako 20-ročná babka. Účinkuje dosiaľ. S touto súčasne vyučila sa tiež v Prešporku a zostala na Myjave babkou Kristina Černák Turaník, vydatá za Janom Maniačkom, pytlikárom, ináč Jozífkom zvaným. Volali ju všeobecne Turaníčkou. Bola tiež babou šikovnou, a ľudu obľúbenou, lebo za malý peniaz pomáhala tak, ako Paracková v chorobách, ktoré sa jej naskytly. Smelosť tejto baby bola tak veliká, že na svojom kvartieli veľmi často dve i tri nemocné prechovávala. Zomrela v r. 1909. v 65. roku svojho života a bývala na dolnom konci v susedstve kurátora Slávika vo vlastnom dome, kúpenom za nahospodárené groše praxou.

Fixl Jetti, židov. náboženstva, usadila sa na Myjave okolo r. 1877., kde dosiaľ, zvlášte v židovských rodinách, so zdarom účinkuje.

V roku 1893. pribudly na Myjavu zrovna tri v Prešporku diplomované babky, sú to: Anna Hmirák, rod. Trksiak, ktorá dosiaľ zdarne a obľúbená súc u ľudu na Myjave účinkuje. Potom: Zuzanna Kubíček, rod. Paracka, predtým za Pavlúsom vydatá, teraz za ml. Samkom Kubíčkom. Táto tiež veľmi šikovná babka po niekoľkých rokoch svojho účinkovania odobrala sa za svojim mužom do Ameriky, kde dosiahnuc i diplom amerikánsky, bola i tam babkou veľmi obľúbenou a hľadanou. Vrátiac sa zase na Myjavu, dosiaľ tu prospešne účinkuje. Tretia bola Kristina Gálik, vydatá za Sam. Kubrického, tiež šikovná babka, odsťahovala sa do Ameriky.

Po týchto šla sa vyučiť do Prešporka Kristina Turaník, za Jánom Kročianom vydatá, ktorá k spokojnosti svojich klientov dosial ná Myjave účinkuje, a býva v dome po babke Turaníčke. V roku 1909. získala si tiež v Prešporku diplom dcéra babky Hmíráčky Alžbeta za Pavlom Dingom vydatá, skoro ovdovelá, teraz vydatá za Sam. Gálikom mäsiarom. Pomáha matke svojej a získava si priazeň u ľudu, zvlášte v meste. Spolu s touto bola diplomovaná Anna Adámek, usadila sa na Poriadí a požíva už dnes, za tak krátky čas dobrej povesti u okolitého ľudu.

Súčasne s diplomovanými babkami účinkujú na kopaniciach takzvané babky cedulové alebo s malým diplomom. Poneváč na veľmi rozľahlých a velikých kopaniciach myjavských sa mnohým kútnicám ani tá najpotrebnejšia pomoc pri porodoch a v šestonedeliach nedostávala a nediplomované babky len z privátnej passie vzhľadom na zárobok pomáhaly a svojou nezkušenosťou koľkorazy i smrť kútnic zavinily, poslala myjavská obec na žiadosť stoličnej vrchnosti niektoré, k babstvu súce ženičky vyučiť tú najnutnejšiu pomoc pri normálnom porode a opateru kútnic. Takto po 2 mesiace sa 8 žien vyučilo a teraz na myjavských kopaniciach účinkujú.

Sú to: Na St. Myjave Anna Babjar r. Holčík, na Poriadí Anna Sadloň, v Rúdniku Alžbeta Ferjanec, v Švanc. Doline Anna Mocko Hodul, na Poljanke Anna Kadlečík, na Brestovci Anna Zguriš r. Bachorík, vo Sviniarkach Kater. Dekan, u Baranov Anna Baran Chlebík.

Myjava platí si 4 obecné babky diplomované a 8 cedulových na kopaniciach. Tam tie dostávajú po 240 kor. platu, tieto po 80 kor. z obecnej pokladnice. Na Myjave, jako z tohoto vidíme, je každá kútnica i tá najchudobnejšia dobre opatrená.

Lekárnici: Kde nenie lekárov, nenie ani lekární. Za starých časov si felčiari a neskoršie chirurgovia vydržiavali sami príslušné lekárne. Lebo sami sbierali, lebo si dali sbierať liečiace byliny po poliach, lúkach a horách, z nich si sami lieky potrebné pripravovali. Tak i na Myjave. Prvým lekárnikom, či u nás apatikárom všeobecne zvaným bol dosiaľ v Hlohovci (Frašták) žijúci st. Karol Németh, ktorý narodil sa v roku 1829. v Uhorskom Brode. Stredné školy študoval v Brne; praktikoval v Novom Meste nad Váhom a r. 1881. pred c. kr. hlavným lekárom Kudelkom složil tirociniálnu či praktikantskú zkúšku. Diplom dosiahol r. 1855. vo Viedni. Na to v Trenčíne, ako provísor účinkoval. Právo ku založeniu apatéky na Myjave r. 1858. dosiahnul a v tomže roku i túto založil v dome Štefana Gálika, tam, kde sa dnes nachádza hostinec Samuela Cádry. R. 1858. prešiel do domu, ktorý neskoršie stal sa i jeho majetkom, kde sa od tých čias do dnes naša apatéka nachádza. Bol lekárnikom znamenitým, na slovo vzatým a veľmi zkušeným. Pripravoval si v prvších časoch lieky sám a získal si nielen na Myjave a na okolí, ale ina Morave dobrej povesti.

Do apatéky myjavskej chodievali si ľudia z ďaleka pre lieky i z takých miest, kde sa už predtým apatéka nachádzala. V novšej dobe, kde chemické a chemickou cestou pripravované lieky vrch dostaly a staré lieky, korene, korienky, ztratily svoj význam, náš starý pán apatikár ťažko privykal týmto novým liekom. Bol veľmi konservatívnym a novotám nie veľmi nakloneným. Karakteristické preňho bolo, že vo svojej lekárni nikdy žiadnych špecialit — liekov i kosmetických článkov od rôznych tovarní a lekárnikov pripravovaných a do obchodu s velikou reklamou vnášaných, nepredával ani netrpel. V roku 1909. odovzdal apatéku svojmu synovi a uchýlil sa, trápený neduhom očným, na zaslúžený odpočinok, ktorý trávi dosiaľ u svojich detí vo Fraštáku. Od roku 1909. je majiteľom apatéky tunajšej, jeho syn Karol Németh, človek moderne v lekárnictve vzdelaný a pokrokový. Udržuje apatéku svoju na výške doby, na koľko tomu myjavské pomery vyžadujú a vyznamenáva sa jemu známou svedomitosťou pri svojom vážnom povolaní.

Zverolekári. Liečbu dobytka za starších časov prevozovali tiež len laici, ľudia starší, zkušenejší pri dobytku, alebo kováči, podkovári, ktorí najviac príležitostí mali dobytok pozorovať. Na Myjave prevádzal zverolekársku prax nedávno zomrelý Daniš Zeman, kováčsky majster. Bol u ľudu veľmi obľúbený a dľa povesti chorobám statku veľmi dobre rozumel.

Riadna zverolekárska služba na Myjave prevádza sa len asi od roku l890., kedy usadil sa, ba vymenovaný bol prvý kr. zverolekár pre okres myjavský Ferdinand Nemák. Po ňom bol to Stanek, po ňom Herman Heller, ktorý bol presadený do Kysuckého Nového Mesta. Ľud ho mal veľmi rád jako svedomitého a svojmu odboru sa náležite rozumiaceho zverolekára. Od r. 1909. účinkuje tu, sem presadený, kráľ. okresný zverolekár Viliam Tihanyi, človek populárny, medzi ľudom obľúbený a svedomitý.

19. Zdravotníctvo Myjavy vo všeobecnosti.. Jako všade pokračuje i u nás, na Myjave, zdravotníctvo veľmi potešiteľne. Predtým nezriadená a priamo dediny väčšej dojem robiaca Myjava v ostatných 20 rokoch značne sa vo svoj prospech premenila. Predtým na všetkých stranách na uliciach kaluže, stojace večné blato, hnoj, — zmizly z našich ulic. Myjavský rýnok okrášlený je ešte z časov hlav. slúžneho Csenkeyho po oboch stranách námestia i ulíc do námestia vedúcich dobrými betónovými chodníkami a vysadenými stromkami akátovými a večer osvietený dosť hustými na kandelábroch stojacími lampami. I v odlahlejších ulicách, ako „na Vršku“, v „Sekulách“ atď. sú cesty čisté, vyštrkované. Domy i dvory v poriadku držané. Dnes hnoje sú na čas vyvážané, hnojovky, predtým voľne zo dvorov na ulicu tečúce, sú v jamách, na to určených, chytané.

Na mieste bývalej a zhorelej kat. farskej stodoly na brehu šikmo naproti, kde býva pán prav. Valášek, vysadené je to bývalé nepekné, spolu i nepotrebné miesto, kde prv hnoj a odpadky rôzne sa snášaly, obcou stromkami jedlovými, ktoré sa pekne ujaly a behom času slúžiť budú na okrasu i občerstvenie celému mestečku.

Studne tiež sú držané v úplnom poriadku. Všetky sú kryté a spoločné studne sú opatrené vedrom. Dľa najnovšieho stolič. nariadenia má byť každá studňa s pitnou vodou pumpou opatrená, čo sa práve pomali všade zavádza a na čistotu okolo studní úzkostlive dbá. Čistí sa každoročne každá.

Cesty, jako hradská, i vedlajšie, sú v dobrom stave udržované. Blato sa vždy shŕňa a preč odvádza. Na kopaničné cesty, ktoré sú väčšinou zlé, menovite v dáždivé časy podzimné a jarné, tiež sa zreteľ berie a niektoré sú už opravené a v dobrom stave, a ktoré nie sú, postupne sa základne opravovať budú.

Nad poriadkom a čistotou u mäsiarov, pekárov, kupcov a predavačov potravín sa veľmi starostlive dohliada a možno s chválou spomenúť, že si naši živnostníci na napomenutí ohľadom poriadku a čistoty vo svojich miestnosťach dajú záležať. Veď od mnohých liet pre nezadržanie čistoty u nás takmer trestu nebolo.

Zdravotná služba a dohľad nad čistotou prevádza sa v letných mesiacoch každý mesiac, v jarných, zimných a podzimných časoch vždy po dva i tri razy sa prejdu všetky miestnosti pod tento dohľad spadajúce, všetky domy, studne i ulice. Počas týždenných trhov, každú stredu na Myjave vydržiavaných, a ôsmych výročitých trhov (jarmokov), tiež chodí komissia zdravotná dohliadať na potravné články, čistotu a poriadok. Tu spomeniem niektoré zo zdravotného stanoviska smutné, ale i komické pády, ktoré poukazujú na rafinovatosť niektorého z našich ľudových odpredavačov: Neraz pri prezierke masla našiel sa v kuse prekrojenom v prostriedku homolka lebo dve syra, ba nielen to, ale i handra, cez ktorú sa mlieko cedilo, v masle zaobalená. Nezralé ovocie, ktoré niektorej ženičke konfiškované a do potoka vysypané, zase na Dolnom konci posbierané a predsa na inom mieste predané bolo atď. atď.

Na kopaniciach ovšem prevádzajú sa pravidlá čistoty a poriadku zdravotného ťažšie. Ľud v mnohom ohľade zaostalý a konservatívny ťažko privyká na novoty, ktoré zdravotníctvo sebou donáša. I tu ale pozorovať pokrok, a možno očakávať, že behom času i vonkovský náš ľud zvykne si na prospešné a užitočné veci, ktoré zdravotníctvo všetkým bez rozdielu na srdce kladie. Veď „čistota pol zdravia“!

Po nákazlivých chorobách sa tu i tam vyskytujúcich všade sa pilne pod dohľadom vrchnostenským a lekárskym vyčistí, miestnosti dokonále desinfikujú parami formaldehydu dvoma apparátmi desinfekčnými, ktomu cieľu na obecnom dome opatrovanými. Dnes sa na Myjave i po každom tuberkulósnom páde úmrtia miestnosť, v ktorej nemocný ležal, i náradia vždy čistí a desinfikuje.

Pri spôsobe prehliadky mŕtvol sme na Myjave tiež pokročili. Dnes neprezerajú sa mŕtvoly — dľa podžupanského nariadenia v r. 1908., — jako bolo do nedávna zvykom, pred kostolom sem dovezené, ale doma na mieste. V meste vykonáva obzeranie mrtvych obecný lekár, na kopaniciach v každom processe je zkušený a sprisahaný obzerač mŕtvol. Len s cintorínami našimi sme ešte veľmi po zadku. Nepokročili sme od mnoho a mnoho rokov o nič napred. Cintoríny, Horný a Dolný, je neohradený, každému, — i statku voľne prístupný. Hroby, až na malé výnimky, neopatrované a v evidencii nevedené. Stalo sa už, že táto nezriadenosť a zlá evidencia hrobov i veľkú nepríjemnosť a priamo pohoršenie spôsobila, keď sa pred 6 rokmi k vôli exhumácii určenej mrtvoly šesť hrobov otvoriť muselo, dokiaľ sa patričná mŕtvola našla. Toto odporúčam do laskavej pozornosti i na tomto mieste našim predstaveným cirkevným, aby sa cintery naše ohradiť daly a poriadok pri hroboch, číslovanie ich dľa určitého plánu zaviedlo.

Štepenie osýpok prevádza riadne dľa ustanovenia zákona krajinského každoročne v máji obecný lekár. Býva ročne priemerne 320 malých detí a vyše 200 12-ročných štepené. Čísla značné a potešiteľné. Spomínam štepenie osýpok preto, aby som poukázať mohol na tú potešiteľnú okolnosť, že osýpky veľké s hnojením kože a po nich pozostalých jazví na tvári, — rapín, — na Myjave vôbec nenie, vyhynuly a od 20 rokov ani jediného pádu sa tu nevyskytlo. Hľa, vymoženosť vedy, a úradným donútením prispôsobenie sa k tejto.

O liečbu a opateru chudobných a zaopatrenie mnohých v ich starobe je na Myjave tiež dobre postarané. Len že bohužiaľ mnoho je tej chudoby u nás, a každému vyhoveť a zaopatriť ho v starobe nemožno. Obec myjavská, možno povedať, príkladne podporuje svojich chudobných. Mnohým, je ich asi 40, dáva mesačnú podporu od 2 — 8 korún. V páde smrti dostávajú celkom chudobní podporu na truhlu z obecnej pokladnice. Niektorí starci a neduživí, ktorí zhola nikoho nemajú, opatrujú sa v obecnej nemocnici, lepšie útulni, kde raz zimné mesiace i 12 osôb je umiestnených a dobre chovaných a opatrovaných. V letné mesiace ich býva menej; každý, ktorý koľko-toľko môže, na leto vychádza z nemocnice von, aby sa ináč obživil; na zimu sa nejeden zase nazpät do špitála vracá. Mnohý, bývalý bohatý pytlikár lebo gazda opustený od svojich, schudobnelý lebo alkoholismom spustlý, tu v tomto smutnom mieste ducha svojho vypustil! A na Myjave stalo sa príslovím u ľudí sa spúšťajúcich a remeslo lebo svoje si zanedbávajúcich, idúcich už „dole vodou“ — „ten ešte skončí v špitáli!“

Okrem spomenutej útulny, či vulgo „špitála“ vydržuje obec myjavská takzvanú cholerovú nemocnicu, teraz predbežne pre 4 nemocných pripravenú. Je ale už v projekte vystavenie novej nemocnice i desinfekčného domu a budúcim rokom 1912. snáď sa blahodárny tento plán uskutoční.

Obecný bitúnok či bijareň udržuje obec myjavská tiež v poriadku a potrebnej čistote. Tento „bitúnek“ leží na veľmi príhodnom mieste, niže mestečka, pri rieke, odkiaľ ku zabíjaniu hovad a ku čisteniu miestnosti samej dostatočná voda sa beráva.

Ku sanitárnemu pokroku patrí tiež projekt obecného nášho predstavenstva regulovanie čiastkou mestečka tečúcej rieky. Už v tomto roku na dvoch miestach najpotrebnejších vystavené sú pevné múry na brehoch. — Tiež priekopa mlynská — či lepšie kanál cez čiastku rinku vedúci, a nateraz len mostinami drevenými, často sa kaziacimi pokrytý, bude sa budúcim rokom opravovať, tak, že sa po celej dialke výsklep, betónovými rúrami opatrí a celý na povrchu vydláždí.

Tiež sú už preliminované i schválené výdavky na dva obecné väčšie verejné záchody, ktoré sa v krátkom čase tiež stavať budú.

Na svoje budovy obec naša tiež venuje značný groš len aby vyhovovaly i zdravotnému i pokrokovému požiadavku. Vystavila pred dvoma rokmi nádhernú priamo budovu okresného súdu; ktorú stavbu pekne previedol p. staviteľ M. Harminc z Budapešti, a ktorá sa vedľa našej novej evanjelíckej, tiež krásnej, modernej fary veľmi dobre vyníma a nielen požiadavkom pokroku zodpovedá, ale i cudzincom na Myjavu prišlým vôbec sa ľúbi. Veľký hostinec svoj, s veľkou dvoranou v ňom tiež toho roku dala obec vzorne opraviť, že požiadavkom zdravotným úplne zodpovedá. Obecný dom sám slúži obci Myjave ku cti, je pekne, dobre a dôkladne vystavený s mnohými krásnymi, pre úrady potrebnými veľkými miestnosťami zariadený.

Chybí mnoho Myjave, — túžobne od všetkých čakaná aj sľubovaná železnica. Takto bez nej sme ešte od sveta odtrhnutí a každý pokrok väčší je bez tohoto komunikačného prostriedku tiež nemožný. Dúfajme, že pri druhom vydaní tejto práce už i o novej žile života myjavského a ešte o väčšom pokroku vo zdravotníctve referovať môcť budem.

Kurfušerstvo či šarlatánstvo, liečenia nedovolené. Jako všade v kraji, kde kultúra ešte hlboko svoje korene nezapustila, kde ľud vzdialený a osihotený od celého vzdelaného sveta vo svojich domkoch a chalúpkach len svojim kravičkám žije, lekárstvo prevádzané zkušenými lekármi sa nepestuje, a ľud sám pôsobením veľkej svojej fantásie — a medecina i tak vo svojom druhu je trochu mystická — tedy takýmto fantásiam prístupná, — svoje spôsoby liečenia si tvorí, vynachádza si lieky na rôzne neduhy či telesné či duševné, a radšej vyhľadáva pomoc u svojich ľudových „lekárov“, bohýň, čarodejníc a rôznych pomahačov.

I na tejto veľkej, rozsiahlej Myjave tento ľud v mnohom žije dľa svojej vôle a zkušenosti od tatíčkov naučenej, v predsudkoch mu vlastných zvlášte k vymožnosťam vedy lekárskej. — Jako som spomenul, mnohý lekára len vtedy si zavolá, keď už jeho tetky, svatky i svatovia a krsní i s rôznymi liečiacimi babami nič nepomôhly, a niť života sa už trhá. — Vidiac ale, že lekár takto pozde, ba mnohdy v ostatnej chvilke zavolaný tiež nespomôže, — a nemocný zomre, ku každej z apatéky prinesenej medicine na budúce s nedôverou sa chová, ba sa jej priamo bojí. V takomto kraji sa žiadny lekár so svojou vedou nedostane na zelenú ratolesť a naštudovaná medicina stane sa viac menej remeslom, tu šikovne, tam menej šikovne prevádzaným. V takomto kraji potom kvitne takzvané kurfušerstvo len milá vec, a každý boj proti nemu stane sa takmer bezvýsledným. Myjava naša so svojimi rôznymi, veľkými malými, blízkymi i ďalekými kopaniciami má tiež hojnosť takých „svojich“ liečebníkov a lekárov ľudových, ktorým absolutne verí, a rade zkušeného lekára len podmienečne sa podrobuje. — A ľudia nesvedomití, žijúci z hlúposti nevzdelanosti a ľahkovernosti nášho ľudu dobrého sa i tu nachádzajú.

U nás každá babka porodná, — česť výminkám, — lekári. Každá staršia žena, ktorá má trochu smelosti a k tomu dobrú vyrídilku, mastí, gniavi až sa milý pacient tak svíja od boľastí; za to utrží si taký ľudový „lekár“ pekný groš lebo potravín, ovocia, syra, masla, vajec, do svojej kuchyne.

Chcem spomenúť tuto len niekoľké takéto osobnosti, ktoré povedľa svojich zamestknaní fušujú tunajším lekárom do remesla, a pred ľudom stoja v povesti „lekárov“ a „pomahačov“.

Na inom mieste spomenul som už niektoré bývalé babky myjavské starú i mladú Parackovú a Turaníčku, ktoré svojho času veľkej popularite sa tešily práve z toho ohľadu, že vedely radiť rôzne zelinky, staré sadlá a kašičky; vedely kolečká dávať do žien, ba i zuby trhať, čepy dvíhať atď. Okrem tých, i iní tu „so zdarom účinkovali“.

Jakým rafinovaným spôsobom býval ľud šialený, spomeniem z mnohých len jeden prípad, ktorý je výmluvnejší nad všetky možné ostatné: Mladá ženička, majúca muža v Amerike, povedomá si a obávajúc sa výsledku svojho hriešneho skutku, prišla tajne na byt jednej babice prosiac: „babko, prosím vás, spomožte mi, lebo jestli nie, nechcem ďalej žiť na svete, — zaplatím vám za to dobre!“ Babka s vážnou pósou počúva, grimassy hrúzy na chuderku púšťajúc, spočiatku sa spečuje a zdrahá, aby tak tým viac hriešna žena prosila a ku podatiu čím väčšieho honoráru prístupnejšia bola; konečne povie svoje ano, ale „hm“, — to „dcérenka moja, koštuje 50 zl. a napred ťažkú prísahu, že o tom nikdo na svete tomto vedeť nebude“. Žienka s radosťou i trasúcim srdcom a malou dušičkou sľúbila a honorár napred vyplatila. Dľa rozkazu babizne ľahla si pohodlne na postel a čaká do rána. Ráno baba vzdialila sa z domu k neďaleko bývajúcemu mäsiarovi, a kúpila si tam za šesták krve čerstvej, z barana zcedenej. Túto potrebovala pri svojej operácii na úbohej obeti, už v posteli ležiacej. Previedla očistomok zdánlivé hmaty k takej operácii potrebné, a konečne vytiahla z pod postele pripravenú misku s ovčou krvou; „hľa dcérenka už je operáciu zkončená, môžeš ísť bezpečne domov, už si oslobodená.“ — Toto je skutočnosť!

V 60. rokoch v Sekulách bývajúca žena, stará Siváčka zvaná, naprávala vytknuté ruky, nohy lebo zlomeniny liečila.

Nedávno zomrelý, ináč veľmi statočný mešťan, všeobecne obľúbený Daniš Zeman, kováčsky majster, rozumejúci sa, menovite jako zkúšený podkovár, liečiť statok, trhal zuby každému, kto ho o to požiadal; nuž a nejeden pád po zle vytiahnutom zube stal sa objektom ďalšej liečby lekárskej. Podobne praktikoval na Dolnom konci bývajúci Daniš Svítek, pytlikár. Nebohá tetka Válková, tiež kde-tu svojou radou pri liečbe nemocných prispievala. Menovite bola volaná „začítať“ rôzne choroby, lebo urobiť „vodu od úrokov“; takzvaný „čemer rozotierať“ tiež bývalo jej úlohou.

Staré ženy menovite na kopaniciach i tu v meste k. pr. „stará Balážka“ prevádzali mastenie pri každej možnej i nemožnej chorobe.

Dosiaľ žijúci, a na počudovanie menovite v okolí známy, jeden náš kopaničiar alkoholik ináč „Bôh“ lebo i „Čert“ zvaný, prevádza dosiaľ svoje divy a zázraky. Hlavne regrutuje sa kontingent jeho pacientov z cudzého kraja, ba až z Viedne k nemu chodievajú, alebo i písobne jeho rady požadujú. Je zaujímavé jako tento svojim zovňajškom i tvárou až hrúzu a strach budiaci, — je škulavý na obe oči — a skoro nikdy triezvy nebývajúci človek svoju liečbu prevádza. Keď už z ďaleka žena jeho, ináče jemu nie málo nepodobná, lebo sám spozoruje, že od hradskej sa niekto cudzý, neznámy k nemu blíži, výnde chytro na poval nad izbou jeho, kde má hodnú dieru do izby prerobenú. Touto dierou rozhovor svojej ženy s príchozím nemocným počúva. Žena ovšem veľmi láskave vypytuje sa nemocného na všetko možné, jeho nemoci lebo nešťastného prípadu v jeho rodine sa týkajúce. Pacient zbožne odpovedá a obyčajne obšírne sa vyžaluje. Milý „Čert“ takto vypočujúc rozhovor vezme jakýsi starý bachant, — knihu, pod pazuchu a predstaví sa ubožákovi. Bez slova stane si s knihou ku stolu, túto otvorí, s najväčšou vážnosťou číta, prevracá listy, konečne prídúc na koniec, zavre ju a začne rozprávať pri rôznych ešte hokusoch pokusoch všetko o chorobe nemocného práve na povale vypočúvané. Nemocný i s ním tam súci sprievodčí strachom a hrúzou trnú, veď tento človek od slova do slova vyrozprával historiu i príznaky jeho choroby! Dôvera hotová! Čert začne radiť: „Vy máte porobené, musíte sa napiť napred tri rázy z rána tejto vodky, ktorú Vám ja dám, potom obídete pred východom slnka Vašu stodolu vo tri vrhy, to budete robiť 10 dní a ste vyliečený, k tomu ale musíte mi vyplatiť 8 — 10 i 20 zl. hneď, a o tomto všetkom mlčať, lebo keby ste to tým najmenším prezradili pred niekym, je po liečbe, všetko by bolo marné.“ Nuž takto šiali a lieči náš „Čert!“ Ale niekedy sa mu jeho umenie i podarí; zpomeniem tento pád: Gazdovi z Dolín ztratila sa z truhly pädesiatka. Nemohol pochopiť, jako sa mu do truhly kto dostať môhol. Vybral sa na voze do mesta a náhodou stretnul „Čerta“. Prišiel mu vhod. Vyžaloval sa mu hneď. Čert na to: „Len príď ku mne, hneď ja tomu zlodejovi tak ‚porobím‘, že mäso z neho padať bude“. Sotva sa „Čert“ vzdialil, povie na voze sediaci paholok ku svojmu gazdovi: „ale, prosím Vás, gazdičko, nechoďte k tomu „Čertovi“, aby mi neporobil, lebo som peniaze ukradnul ju“. Tak hľa „Čert“ i dobré výsledky svojho bosoráctva máva!

Na Starej Myjave u Klimkov pred 3 — 4 rokmi zomrelý Jano Hradský starý tiež liečil naprával ruky, i nohy.

Okrem týchto svojich írečitých má ľud náš i mimo Myjavy svojich bosorákov a lekárstvo prevodzujúcich, ktorých menovite pri dlho trvajúcich chorobách lebo zlomeninách, úrazoch rád navštevuje a jim bezpodmienečne verí. Spomeniem niektorých.

„Babu Boršickú“ na Morave radi navštevovali naši Myjavci; táto rôznymi zelinkami a masťami oblažovala svojich myjavských nemocných, ba až na Myjavu dochádzavala liečiť ešte za časov starého Gábriela Kohna. „Babu Čekyňskú“ až pri Prerove na Morave bývajúcu, dosiaľ mnohí navštevujú. Tejto každý pacient musí doniesť trošku moča svojho, a dľa toho robí svoje diagnosy a ordinuje lieky, ovšem za plat dobrý. „Bohyňu Vaďovskú“, tiež lec kedy navštevujú, menovite keď myslia, že im niekto „porobil“. Babu Štefkovú vulgo „Babičenu“ na Bukovci vyhľadávajú naši Myjavci skoro pri každom páde zlomeniny, vytknutiny lebo rôznych rheumatismusov. Táto žena skutočne teší sa takej povesti na Myjave a v okolí, je v takej vážnosti u ľudu, že sa tomu človek až diviť musí. Je to, povedal by som až psychologia davu, ktorá udržuje povesť tejto ženskej a v prvejších časoch i mnohého z inteligentov tam osud zaviedol, a dľa povesti s prospechom. Šťastná ženská! Professor Lorenz, by mal k nej chodiť do školy!

Zriedkavejšie chodia od nás ľudia so zlomeninami a vytknutinami kostí do ďalších Piešťan ku Mytušinkovi, všeobecne „Pohuba“ zvanému. Tento má tiež tú samú povesť, čo Babinčena na Bukovci.

V ostatné 3-4 roky vyhľadávajú niektorí Myjavci netrpezliví lebo trápení nevyliečeteľnými chorobami na Vrbovcoch účinkujúceho rim. kat. kňaza E. Š., ktorý jako prívrženec slávneho Kneipa, radí, ordinuje, a fušuje tunajším lekárom do remesla.

Spomeniem tu ešte najnovší zvyk niektorých Myjavcov putovat na Moravu „Pod Stráne“, k lekárovi, odtiaľto deň cesty vzdialenému. Po príchode zo Stránia obyčajne ľud túto obťažnú cestu oľutuje, lebo vidí, že ani tam sa zázraky neprevodzujú, a nemoc zostáva mu jakou bola.

Nuž toto by bola konkurencia tunajších lekárov. Ako videť, zakladá sa celé šarlatanstvo týchto ľudí na nevedomosti a ľahkovernosti ľudu; boj proti takýmto „umelcom“ býva obyčajne bezvýsledný. Až náš trestný zákoník natoľko bude v modernom smysle opravený, že sa kurfušerstvo poriadne trestať bude, možno čakať nápravu i v tomto ohľade.

Chcel som ešte tu pripojiť ľudové lieky a upotrebovanie ich pri chorobách, jako sa ľud lieči sám; pre nedostatok miesta ale musel som túto interessantnú kapitolu, patriacu tiež prísne ku zdravotníctvu Myjavy vynechať, a uverejnením ju svojim časom na mieste inom.

Snažil som sa z lásky k Myjave milej a jej dobrému ľudu vyčerpať látku zdravotníctva sa týkajúcu, nakoľko malý priestor práce tejto dovolil. Keď som medzi iným poukázal i na mnohé kriklavé nedostatky a chyby pri ľude myjavskom, nech mi to nenie za zle vziaté, — hovorilo zo mňa čisté, tento ľud opravdivé milujúce srdce.




Július Bodnár

— slovenský historik a spisovateľ, etnograf, publicista Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.