ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Podáva J. B.)

Židovstvo do severozápadného kúta stolice nitrianskej prisťahovalo sa väčším dielom z Moravy. Tak o novomestských židoch vieme, že došli ta z Uher. Brodu, keď obsiahli od zemského panstva povolenie k tomu. — Myjava v minulosti, jako horská obec a nesnadná v ten čas na kommunikáciu, veľmi nevábila väčším dielom z obchodu žijúce židovstvo, tak, že aj počas Battyanyiho kan. visitácie roku 1786. na počet duší už dosť mohutná Myjava pri 8000 obyvateľoch ukazuje malý zlomok židov, totiž 75.

Myjavskí židia väčším dielom museli pochádzať zo Strážnice, lebo obchody viedli v tú stranu, jejich náb. obec až do nedávna patrila ta, jako filiálka. Až roku 1851. osamostatnila sa, keď si povolala osobitného rabina v osobe Jozefa Hönig z Vrbovcov. Tento úradoval tu až po rok 1864. keď pozvaný bol do Nitry, kde i zomrel. Jeho nástupcom stal sa Mark Broda, ktorý sotrval na Myjave až do smrti 1882. Po ňom prišiel Akiba Strasser, ktorého neskôr povolali do Tokaja, kde až do dnes žije. Dnes úradujúci rabín Jozef Broda je štvrtý v tomto úrade, ktorý, jako syn rabína Marka Brodu, bol na Myjave aj narodený.

Kostol bol vystavený asi roku 1791. Ale ešte dávnejšie bola sriadená škola, lebo židia si za povinnosť držia, kdekoľvek sa len niekoľko rodin osadí, zariadiť si školu, nielen zo vzdelanostného, ale aj z náboženského stanoviska, aby tak potomstvo bolo uvedené do tradicií otcov. Škola táto s vystavením štátnych škôl prestala byť verejnoprávnou a vyučuje sa len náboženstvu pod dvoma učiteľmi. Nateraz tymito sú: Izak Friedman a Viktor Deutsch. Budova školská je hneď za ev. kostolom a v jej dvore je aj synagoga. Škola stavaná bola na poschodie r. 1890. — Mimo učiteľov je aj takzv. „šachter“ (sachtim), ktorý je spolu aj kantorom. — Židia majú aj takzvanú „Chevra kadiša“, t. j. svätý spolok, ktorý má za cieľ liečiť nezdravých a pochovať mrtvých bez platu.

Sriadenie židovskej obce je, jak všetkých ostatných. Správcom sboru je doživotne volený rabín. Predstavenstvo záleží: z predsedu, podpredsedu, pokladníka, dvoch kostelných kurátorov, 4 výborníkov a z 5 členového daň vyrubujúceho výboru. Daň je priama i nepriama. Priama daň obnáša od 12 do 120 kor.; nepriama je takzv. gabella, t. j. potravná daň od mäsa. Od zarezania jednej husy platí sa 32 hal. od 1 kg. mäsa 12 h. Ročný rozpočet obnáša do 5.600 kor. Spravovanie prevádza cirk. výbor a prestavenstvo.

Židovská náboženská obec je orthodoxná a vo väčšine sú jej údovia zionisti. Neologov niet, aspoň nie verejno priznávaných alebo oddelených.

Židovskí obyvatelia dnes zaoberajú sa najviac s kupectvom a priemyslom. Niektorí v druhej polovici minulého stoletia silno zasiahli aj do pytlikárskeho remesla s dodávaním hodvábneho plátenka, čo však dnes už pri všeobecnom klesnutí tohoto remesla je obmedzené na minimum. Niektoré rodiny zaoberajú sa aj so skupovaním zbožia, menovite jačmeňa, ktorý potom prevážajú na Moravu do tamojších pivovarov.

Židia konversujú najviac v nemeckej reči a mnohí túto reč udávajú si aj za materinskú a preto je vykázané v štatistike toľko Nemcov, kdežto skutočných Nemcov na Myjave vôbec niet.

Nažívanie židovských spoluobčanov s ostatnými je nateraz pokojné a antisemitických pohybov a bojov od osemdesiatich rokov vôbec niet.