ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[182]

(Podáva dr. M. Slávik.)

Z krstných mien povstaly nasledujúce rodinné mena: Adamec, Adámek, Adásek z Adama, Barbušiak z Barbary, Bartek, Bartoš z Bartolomeja, Benda z Benjamina, Blaho, Blažko z Blažeja, Bernát z Bernhardta, Cilík z Cecílie (= Cilla = Cila), Fridrich z Fridricha, Ferianec z Františka, Gavora, Gabriš z Gabriela, Gašper a Kašparek z Gašpara, Grega z Gregora, Gálik z Gallusa, Hatala z Agaty (Hata), Ištók z Ištvána (Štefan), Ilenčík a Ilovičný z Ilony, Izák zostal nepremenený, Juráš, Jurkovič, Jurenka, Durec, Durček, Duroška, Hrehuš a (ako prímeno Kováča) Jurík z Jura, Ďura, Jakubek, Jakubec, Kubík Kubíček, Kubovčiak, Kubica, Kubina, Kubány, Kubíny z Jakuba, Ján, Janko, Janoška, Janec, Janiš, Jančo, Jánoš, Jantoščiak z Jána, Jóba z Jóba, Krištof z Kristoforusa, Klimek z Klimenta, Lukšík z Lukáča, Lacko z Ladislava, Margetiak z Margity, Matias, Matis, snáď i Mocko, Mockovčiak z Mateja (Macko), Matušík z Matúša, Marton z Martina, Marek, Marko, Mareček z Marka, Michalec, Michalička z Michala, Miko, Miklovič, Mikulecký, Miklášek, Mikuščiak z Mikuláša, Martešík z Marty, Ondráš a Ondrejčík z Ondreja, Pavlus, Pavlovič, Pavelčiak, Pavieska z Pavla, Peterka, Petráš, Petrovič a (ako primeno Kováča) Pecho z Petra, Pribiš z Pribiky, Prokop zostal nepremenený, Rafčík z Rafaela, Remiáš z Jeremiáša, Staňo zo Stanislava, Šavelina zo Saula, Svatík zo Svatislava, Šimonovič, Šimunčiak, Šimek zo Šimona, Štefúnek, Štefula, Štefík, Štefánik zo Štefana, Šebesta, Šebo zo Šebestiána, Tomiš a (ako primeno Kováča) Tomášik z Tomáša, Valent, Valenčík, Valo z Valentína, Vašíček z Brasiliusa, Vičik a Vician z Víta, Vojtek z Vojtecha a Zuzčic zo Zuzky.

Po rodisku a bydlisku povstalé priezviská sú: Kubrický z Kubrej (Trenč. st.), Hanák z moravskej Hany, Moravús z Moravy, Porubský z Poruby (Nitr., Trenč. st.), Poliak a Polakovič z Polska, Križko zo Sv. Kríža (Nitr. st.), Borovský z Boroviec (Nitr. st.), Belanský a Belenčiak z Belej (Trenč. st.), Horniak a Horniaček z Horného Uhorska, Ochodnický z Ochodnice (Trenč. st.), Lieskovský z Lieskového, Skalský zo Skaly (Trenč. st.), Brno z Brna, Bičian z Bytče, Sulovský zo Súľova (Trenč. st.), Suchovský zo Suchej (Prešp. st.), Kostolančík z Kostolán (Nitr. st.), Šurín zo Šurán (Nitr. st.), Kavický z Kevíc (Turč. st.), Jeszenszky z Jesenice (Trenč. st., bárs prišiel z Čachtíc), Manák z Máne (Nitr. st.) a z tohoto povstal Maniaček, Galandák z Galanty (Prešp. st.), Maríkovič z Maríkova (Trenč. st.), Nižnanský z Nižnej (Nitr. st.), Pažický býval na pažite, Dúbrava a Dúbravčík bývaj v dúbrave a Konečník na konci obce, Majerčík pochádzal z majera, Turaník (ako prímeno Černáka) z Turej, Vacovský (teraz už len ako prímeno Siváčka) z Vacova, Stránsky zo Stránia (Morava), Kossuth z Košút (Turč. st.).

Z telesných a duševných vlastností pochádzajúce priezviská sú: Sadlon bol tučný; Caltík mal rád caltu (koláč), Smetana smotanu, Chlebík a Pecen chlieb, Pražienka praženicu, ako Gálik škvarenicu (prímeno: Škvarenina), Otiepka otep, Žemla pečivo, Kyščiak kýšku, Krupa krúpy, Babiar babu (koláč), Pagáč a Pagáčik pagáček, Vdoviak vdovy, Deván devy a Sloboda slobodu; Repta mnoho reptal a Omasta mastil; Stupka ustavične stupkal; Držka bol držgroš, skúpaň, alebo mal rád držky; Krutý bol hlavatý; Bradáč sa nerád holil; Ličko (Eršek) mal pekné líčko; Valihora bol silákom; Mudrovan bol mudrlant; Kučerák mal kučeravé vlasy; Tichý a Ticháček boli nehluční, akým ale nemusel byť Hluchý; Kyselý mal neveselú tvár; Slaný mal chutnú reč; Sivák a Siváček boli sivej, Bielčik bielej a Pekník peknej pleti; Svitek na úsvite vstával; Ušiak mal jemné, alebo váčšie uši; Hrajnoha bol bystronohý; Škaritka, Krchniak, Hrbáček mali telesné vady; Trgala bol nezmestný; Lajda bol váhavý; Mrázik bol chladný a Zima studený; Slabej bol na tele, alebo na duši nie dosť silný; Suchánek bol vychudlý; Smolík bol od smoly chytený; Čúvala bol čulý; Hmyrák bol neposedný; Hučko mal zvučný hlas; Stahel sa vždy sťahoval; Hurták prisilno užíval svoj hlas, hurtoval; Kutka bol duševne podkutý, rozumný; Hlobík zatĺkol kôly do zeme okolo svojho domu na ochranu; Sokol bol bystrý; Svinkásek mal rád prasacinku; Škarčiak druhého škaredým robil, očerňoval; Klbečka mal hodné kĺby; Šedo bol šedivý; Bumbal a Pitek boli pijania a Bucala byják; Malek, Malík, Malienka boli malej postavy; Ščibraný sa štibral, Šucha sa ošuchoval, Miksa sa mikal a Škrabák (ako prímeno Viskupa) shŕňal pozostatky k zveladeniu svojho majetku; Hodul rád hodoval; Bruško, Bachorík a Bachorčík starali sa o svoje brušká; Dudák, Dudík, Hudec a Gajdošek (ako prímeno Durca) boli hudobníci; Baran, Baránek, Barančík boli krotkej a Vlček divokej povahy; Mučica mučil stvory; Zeman, Pánik, Pančiak, Klasovitý a Boháč boli zámožní, Mizerák, Desát a Hofierek (ako prímeno Černáka) chudobní ľudia; Kročian sa veľmi rozkročoval; Pilát (ako prímeno Kováča) ruky si umýval z pravdy bičovania; Krúpar (ako prímeno Klča) rád jedával krúpy; Machel machloval; Válek bol valcovitý, tučný; Kožík a Kožiak rád nosil koženú odev; Púll bol nízky človek, akoby nie celý, zato bol dlhší Hôlka a Hák; Roháč a Roháček bol neokrúchaný, neobratný; Náhlik sa náhlil; Bobík bol zababúšený, neobratný; Cigáň pravdu nehovoril.

Zo zamestnania a povolania povstaly tieto priezviská: Kozár a Kozelka zaoberal sa s chovom kozí; Bača, Bačo, Bačík, Valach, Valášek, Valaščín a Valuch prevádzali ovčiarstvo; Kadlečík bol tkalcom, kadlecom; Kolár a Kolárik boli kolári; Sládek a Sládeček rozumeli sa do varenia piva; Sadák vysádzal sady; Otrubčiak predával otruby; Maliarik, Bednár, Hrnčiar, Ševčík, každý prevádzal svojemu menu zodpovedajúce remeslo; Krajčovič bol syn krajčíra; Koník choval kone; Kováč, Kováčik a Kovarčík, boli kováčmi; Kúdelka a Kúdelčiak dorábali kúdel; Chrenčík pestoval chren; Zámečník (ako prímeno Kubicu) bol zámočníkom; Oslej dorábal osle na brúsenie; Viskup, Knaský, Dekan, Dekánek, Žiak, Úradníček boli v hodnote postavení; Škrinár robil, alebo predával skrine; Kadanec robil kade; Mosný (vlastne Mostný) bol úradníkom pri moste a Hradský tiež úradníkom v hrade; Szabó bol krajčírom.

Priezviská, ktoré vziaté boly z prírody, rastlín, vtáctva, sú: Vodička, Repka, Vrba, Brezka, Brezina, Čerešňa, Hložka a Hložianka (od hlohu), Bór, Bórik, Chrást, Bučenec (z bučka), Humeník (z humna), Klč a Klčo (z klčovania), Horák, Cibulka, Ružička, Čížik, Tížik, Kulíšek, Vrábel, Vráblik, Vrablica, Vrana, Slávik, Soviš, Černák, Černáček, Čermák, Čulík, Strnádka, Mačina, Žabka, Svrček (cvrček).

Z rodinných pomerov povstalé priezviská sú: Chlapečka, Holčík a Babinec (miláček babky, starej matky).

Patričného národnosť ukazujúce priezviská: a.) Nemeckého pôvodu sú: Német, Nemček, Šnitta, Švancara (zo Švajčiarska), Brun, Hiermayer, Stadler, Grünhut, Grünvald, Grünfeld, Weiss, Schreiber, Rosner, Bustin, Kohn, Roth, Jasniger, Broda, Brody, Deutsch, Filberger, Adler, Altmann, Braun, Beck, Berger, Fritz, Fuchsl, Kriedmann, Haberfeld, Heidler, Herlinger, Rosenzweig, Weiler, Riegell, Šmid, Šulc, Lendler, Longauer, Puchardt, Mandel, ako i pôvodiny mien Nádas a Kozma; b.) maďarského pôvodu: Kuruc (i Kuric), Jánoš, Ištók, Marton, Kopas, Juhásik; c.) českého pôvodu: Žiha, Půll, Kozumplík, Zvrchokryl, Kratochvil, Nosálek, Karell, Sládek, Sládeček, Bartek, Kašparek, Mareček, Šimek, Vašíček, Vojtek, Hanák, Moravús, Brno, Kyselý, Siváček, Dugáček, Malošek, Kružíček, Havlík, Černák, Černáček, Kubíček, Ticháček, Vlček, Václavek, Vanek, Vaculík, Prokša, Jakubek, Mikulecký, Štefúnek, Stránsky, Maronek, Svítek, Hrbáček, Slabej, Svinkásek, Bumbal, Hudec, Dudák, Machel, Valuch, Valášek, Kovarčík, Jurenka, Slávik, Chlapečka, Holčík; d.) inej národnosti znaky nosia na sebe, a síce: gréckej Grék, latinskej Alina (cudzí) a Figura (podoba, postava), slovenskej pôvodiny mien Bárdos a Darvas, srbskej Petrovič, Šimonovič, Krenedits.

Medzi nevyzpytateľné priezviská patria nasledujúce: Duga, Dugáček, Dinga, Vanek, Borsuk, Paracka, Krenedits, Gaal, Grečný, Pakan, Kočvara, Prokša, Trokan, Cádra, Varsik, Kulfan, Fajnor, Foltýn, Hutira, Šunec, Klempa, Krno, Svikruha, Škandera, Malošek, Zguriš, Majtán, Bachár, Raška, Trksák, Bunčiak, Hargaš, Gavač, Kunda, Kružíček, Dinžík, Rapant, Habarda, Zmeko, Maron, Maronek, Talába, Zentál, Batka, Dursák, Hôždala, Kodaj, Talo, Talčík, Kokeš, Zruta, Liborčiany, Buzna, Vyskydenský, Mertel, Kujka, Biesik, Triančik, Škrha, Duchoň.

Myjava s Detvou má nasledujúce spoločné mená: Adamec, Baláž, Bartoš, Benda, Blaho, Figura, Jančo, Jesenský, Košút, Kubány, Lacko, Matušík, Mizerák, Peterka, Poliak, Sadák, Valent, Vrana, Zeman, Zima, („Detva“, str. 112 — 122.)